Dvaja najbohatší muži sveta si nevedia prísť ani na meno. Musk a Bezos vedú vesmírne preteky ako za studenej vojny

Pred vyše polstoročím sa ľudia na celom svete s údivom sledovali vesmírne preteky medzi Spojenými štátmi a Sovietskym zväzom. Súťaživosť posúvala ľudské hranice, vystrelila prvého človeka do vesmíru a inému dovolila prejsť sa po povrchu mesiaca.

Vesmírne preteky neskončili

Síce sa súperenie dvoch veľmocí o vedecko-technologickú prevahu pri dobývaní vesmíru po dvadsaťročných snahách skončilo, my sa nemusíme uspokojiť iba s filmami či dokumentmi z obdobia studenej vojny. Tentoraz sa však hlavnými protagonistami nestávajú astronauti z vesmírnych rakiet Apollo či Sputnik a ich formálny predstavitelia Kennedy a Chruščov.

O svoje prvenstvá vo vesmíre totiž dnes už nesúťažia dva najmocnejšie štáty sveta, ale dvaja najbohatší ľudia na planéte. Zakladateľ SpaceX Elon Musk a Blue Origin Jeff Bezos ale majú ešte vyššiu ambíciu ako ich predchodcovia počas studenej vojny. Dnes sa už neuspokoja s vyslaním človeka do vesmíru. Chcú ho tam totiž už nechať na stálo.

Splnenie detského sna

Príbeh oboch vizionárov sa začína približne v rovnakom čase. Na začiatku milénia sa majiteľ najväčšieho internetového obchodu Amazon rozhodol splniť si svoj detský sen a založil spoločnosť Blue Origin. Jej názov odkazuje na modrú planétu, teda Zem, ako miesto pôvodu ľudskej rasy. Jeff Bezos mal už ako malý chlapec v škole vysloviť myšlienku, že budúcnosť ľudského druhu nie je na tejto planéte.

Je bohatší ako saudskoarabský kráľ, vychovala ho matka tínedžerka a otec migrant. Jeho majetok je dnes viac ako 190 miliárd dolárov

O firme sa však začalo verejne hovoriť až v roku 2003, keď Jeff Bezos začal skupovať pozemky na štart svojich rakiet. Do histórie sa ale zapísal až v roku 2015, keď úspešne vypustili opakovane používateľnú raketu New Shepard. Tú pomenoval na znak úcty po prvom Američanovi vo vesmíre – Alanovi Shepardovi.

Toto prvenstvo sa ale niekedy pripisuje aj Johnovi Glennovi, keďže ten sa na rozdiel od Sheparda dostal aj na obežnú dráhu, a tak spoločnosť Blue Origin pripravuje aj nové rakety s názvom – New Glenn. Ich prvý let je naplánovaný na rok 2021. V roku 2024 tiež Bezos plánuje v programe Blue Moon pristáť na Mesiaci.

zdroj: Blue Origin

Konkurencia na seba nenechala čakať

O dva roky neskôr ako Blue Origin uzrela svetlo sveta aj ďalšia technologická spoločnosť zameraná na kozmický priemysel – SpaceX. Založil ju Elon Musk z peňazí, ktoré zarobil na predaji svojho podielu platobného systému PayPal.

Podobne ako Bezos, aj Musk sa snažil vyvinúť rakety, ktoré by sa pri pristávaní nepoškodili a boli by znovu použiteľné. To sa mu aj podarilo s pristávacími plošinami v mori, čím ušetril svojej firme niekoľko miliónov.

Musk je známy tým, že by rád realizoval komerčné lety človeka na Mars. Posledný úspech spoločnosť zaznamenala v tomto roku, keď uskutočnila misiu počas ktorej posádka štyroch astronautov Crew Dragon na palube rakety Falcon 9 priletela na Medzinárodnú vesmírnu stanicu.

Jeden Mars a druhý Mesiac

Obe spoločnosti ale okrem toho spája jeden veľký spoločný sen – komerčné lety do vesmíru a stála prítomnosť človeka mimo planéty Zem. S tým rozdielom, že Musk chce na tento cieľ využiť Mars, kde plánuje vybudovať sebestačné mestečko a základňu, z ktorej bude môcť ďalej objavovať vesmír. Bezosové plány zase hovoria o vesmírnych kolóniách a stálej prítomnosti človeka na Mesiaci.

Počas detstva ho šikanovali, dnes je 2. najbohatším človekom a najväčším vizionárom 21. storočia. Toto je príbeh Elona Muska

Namiesto spolupráce si však vybrali roky trvajúci spor. Títo dvaja miliardári si preto nenechajú ujsť chvíľu, kedy by si mohli kopnúť jeden do druhého, a najradšej k tomu využívajú sieť Twitter alebo médiá.

Musk a Bezos však spolu súperili hneď od začiatku. V roku 2004 dokonca mali ambíciu spolupracovať, a tak sa stretli na spoločnej večeri, kde mali prebrať svoje plány do budúcna. Diskutovať spolu mali o opakovateľne použiteľných raketách. Podľa všetkého sa však na spoločnom pláne nezhodli.

Boj o štartovacie miesto aj námorné plošiny

Musk sa po stretnutí tiež sťažoval, že sa Bezosovi pokúšal dať dobre mienené rady, ten ich ale odignoroval. Svoje vízie si tak odvtedy necháva každý pre seba.

Ich verejný spor začal v roku 2013, keď obaja miliardári chceli štartovať svoje rakety z rovnakej plochy, ktorú kedysi používali legendárne misie Apollo. Miesto vo vesmírnom stredisku Johna F. Kennedyho nakoniec získala spoločnosť SpaceX, kvôli čomu podal Bezos žalobu aj na súd. Dodnes ju však využíva Elon Muska a plochu má prenajatú na 20 rokov.

zdroj: SITA/Patrick Pleul/dpa via AP

Ďalšia rana pre Bezosa prišla v roku 2014. Dovtedy v rukách držali exkluzívny patent na námornú plošinu pre pristávanie rakiet. Keďže sa rovnaký nápad páčil aj Elonovi Muskovi, a zároveň chcel ušetriť na opakovateľne používateľných raketách a odmietal platiť Bezosovi za patent, spoločnosť Blue Origin pohnal pred súd. A aj ho vyhral. Podľa Muska bol totiž tento nápad vymyslený už predtým, ako si ho Bezos dal patentovať.

S jeho využitím tiež dlho neváhal a spoločnosť SpaceX v roku 2016 úspešne pristála so svojou raketou na námornej plošine. Blue Origin dovtedy námorné plošiny nevyužila.

Statusy na Twitteri útočia

Zo súdov sa neskôr bitevné pole presunulo na výživnejšiu pôdu Twitter potom, ako sa rakete New Shepar, Blue Origin, podarilo po suborbitálnom lete pristáť na Zemi. Keď sa Bezos s týmto úspechom pochválil, Musk ho ,,sfúkol“ s vyjadrením, že jeho raketa Grasshopper to dokázala už pre 3 rokmi. 

The rarest of beasts – a used rocket. Controlled landing not easy, but done right, can look easy. Check out video: https://t.co/9OypFoxZk3

— Jeff Bezos (@JeffBezos) November 24, 2015

Bezos mu si neskôr neodpustil poznámku pri úspešnom pristáti rakety Falcon9, kedy Muskovi ,,pogratuloval“ slovami:,,Vitaj v klube.“

Vyjadriť názor na toho druhého si tiež nenechajú ujsť ani v médiách. Keď sa Muska moderátor v rozhovore pre BBC spýtal na Jeffa Bezosa, skočil mu do reči s otázkou: ,,Jeff kto?

Počas súkromnej prednášky pre členov Yale Clubu v New Yorku, dal Bezos zase jasne najavo svoj postoj k plánom Elona Muska osídliť vesmír: „Choďte najskôr rok žiť na vrchol Mount Everestu a uvidíte, či sa vám to bude páčiť. Pretože to je v porovnaní s Marsom Rajská záhrada.“

Príležitosť ,,kopnúť si“ tiež využil aj sám Musk, keď sa na adresu momentálne najbohatšieho muža na svete v rozhovore pre New York Times vyjadril nasledovne: ,,Tempo pokroku je príliš pomalé a počet rokov, ktoré mu zostávajú, nie je dosť, ale som stále rád, že robí to, čo robí s Blue Origin.“

Okrem Bezosovho veku tiež kritizuje aj jeho spoločnosť Amazon, o ktorej na Twitteri napísal, že by mala byť rozdelená a označil ju za monopol.

Nádej na uzmierenie?

Dnes dvaja najbohatší muži opäť súperia o rovnaký cieľ. Koncom februára budúceho roka má totiž NASA rozhodnúť, kto v rámci programu Artemis dostane v roku 2024 ľudí opäť na Mesiac. S oboma spoločnosťami tak uzavrela zmluvy v hodnote stoviek miliónov dolárov, vďaka ktorým môžu pracovať na vývoji svojich rakiet.

Elon Musk a Jeff Bezos budú súťažiť o to, kto z nich dostane ľudí opäť na Mesiac

Ak sa však pozrieme na doterajší vývoj oboch spoločností, vyzerá to tak, že vedie práve Elon Musk s jeho SpaceX. Nedávno sa mu totiž do vesmíru podarilo dopraviť už spomínanú ľudskú posádku, a to astronautov na Medzinárodnú vesmírnu stanicu.

Pár dní dozadu tiež otestovali prototyp rakety Starship, ktorá by mala priniesť ľudí na Mesiac a neskôr aj na Mars. Raketa vyletela do výšky 12, 5 kilometra , avšak pri pristávaní vybuchla. Elon Musk objasnil príčinu explózie tým, že loď mala pri pristávaní privysokú rýchlosť a v palivovej nádrži bol nízky tlak.

Aj napriek tomu mu však vzdal úctu aj jeho rival Jeff Bezos a na svojom Instagrame pogratuloval celému tímu SpaceX s tým, že na každého, kto vie, ako sú tieto vecí ťažké to urobilo dojem.

 

 

 

 

 

Zobrazit příspěvek na Instagramu

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Příspěvek sdílený Jeff Bezos (@jeffbezos)

Môže to teda vyzerať tak, že by nakoniec aj medzi týmito veľkými rivalmi mohlo prísť uzmierenie. Predsa, len aj USA a Rusko dnes spolupracujú v témach dobývania vesmíru, čoho dôkazom je už spomínaná Medzinárodná vesmírna stanica.