Dýchanie cez konečník nie je len vedecká kuriozita – prvé testy naznačujú jeho medicínsky potenciál pre záchranu života

Myšlienka, že by ľudia mohli absorbovať kyslík cez konečník, pôsobí na prvý pohľad absurdne. V skutočnosti však ide o seriózny medicínsky výskum, ktorý by v budúcnosti mohol zachraňovať životy pacientov s ťažkým respiračným zlyhaním. Nedávna klinická štúdia v Japonsku ukázala, že podanie špeciálnej tekutiny do čreva je pre ľudské telo bezpečné.

Na druhej strane experimentálne práce na zvieracích modeloch už skôr potvrdili, že takáto enterálna ventilácia môže účinne zlepšiť hladinu kyslíka v krvi. Téme sa venoval portál Science Alert. 

Zvieratá ako inšpirácia

V prírode nie je črevné dýchanie ničím neznámym. Ryby bahníky (Misgurnus anguillicaudatus), niektoré korytnačky či morské uhorky využívajú zadnú časť tráviacej trubice na získavanie kyslíka v podmienkach, keď sú pľúca alebo žiabre nepostačujúce. V týchto prípadoch je črevná sliznica veľmi tenká a bohato prekrvená, čo umožňuje difúziu plynov do krvného riečišťa.

Vedci z Univerzity v Osake a Tokijskej univerzity sa rozhodli otestovať, či je možné tento mechanizmus napodobniť aj u cicavcov. V štúdii publikovanej v časopise Med v roku 2021 preukázali, že podanie čistého kyslíka alebo okysličenej perfluórokarbónovej tekutiny do čreva myší a ošípaných dokáže zvýšiť saturáciu krvi, predĺžiť prežívanie pri hypoxii a zmierniť klinické príznaky nedostatku kyslíka. Zvieratá znášali procedúru dobre a v krátkodobom horizonte neboli zaznamenané závažné vedľajšie účinky.

Prvé skúšky na ľuďoch

Na tieto výsledky nadviazal tím vedený biomedicínskym vedcom Takanorim Takebem z Univerzity v Osake. V októbri 2025 publikovali prvé dáta z klinickej štúdie, ktorej cieľom nebolo ešte overiť účinnosť, ale bezpečnosť postupu. Dvadsaťsedem zdravých mužských dobrovoľníkov v Japonsku dostalo do konečníka 25 až 1 500 mililitrov tekutiny na báze perfluórokarbónu, avšak bez obsahu kyslíka. Úlohou bolo udržať roztok po dobu jednej hodiny.

Výsledky boli povzbudivé: neobjavili sa žiadne vážne nežiaduce účinky. Pri najvyšších dávkach sa síce objavilo nadúvanie, diskomfort a bolesť brucha, ale vitálne funkcie zostali stabilné. Sedem účastníkov nedokázalo tekutinu udržať celý predpísaný čas, čo je prirodzená praktická komplikácia. „Toto sú prvé údaje na ľuďoch a výsledky sú zatiaľ obmedzené len na potvrdenie bezpečnosti postupu, nie na jeho účinnosť,“ uviedol Takebe.

Ako enterálna ventilácia funguje

Mechanizmus je jednoduchý: do konečníka sa podá perfluórokarbónová tekutina s vysokým obsahom kyslíka. Perfluórokarbóny sú chemické zlúčeniny, ktoré majú mimoriadnu schopnosť rozpúšťať plyny. Už v minulosti sa používali pri tzv. tekutej ventilácii pľúc, najmä u novorodencov s ťažkým poškodením dýchacieho systému. Po podaní do čreva prechádza kyslík cez črevnú stenu do krvi, zatiaľ čo oxid uhličitý sa môže difúzne uvoľňovať opačným smerom.

Potenciál pre klinickú prax

Podľa výpočtov autorov preklinickej štúdie by dávky 600 až 1 200 mililitrov okysličenej tekutiny mohli u dospelého pacienta viesť k zvýšeniu saturácie kyslíkom o 5 % a k nárastu parciálneho tlaku kyslíka v krvi o 10 až 20 mmHg. Takéto hodnoty sú klinicky významné, najmä ak ide o pacienta s akútnym respiračným zlyhaním, kde sa počíta každá minúta.

Dôležité je aj to, že perfluórokarbóny boli v minulosti považované za relatívne bezpečné, keď sa podávali inými cestami, napríklad intravenózne alebo intrapulmonálne. V pokusoch na zvieratách neboli zaznamenané žiadne vážne toxické účinky, laboratórne hodnoty zostávali v norme a histologické vyšetrenia orgánov nepreukázali poškodenie.

Ďalšie kroky

Výskumníci teraz plánujú skúšky s použitím skutočne okysličenej tekutiny u ľudí, kde sa bude sledovať, do akej miery a ako rýchlo sa zvýši saturácia krvi kyslíkom. Ak sa preukáže klinická účinnosť, enterálna ventilácia by mohla byť použitá ako núdzová metóda pri akútnych stavoch – napríklad pri astmatickom záchvate, obštrukcii dýchacích ciest, akútnom respiračnom zlyhaní či novorodeneckej asfyxii.

Hoci predstava „dýchania zadkom“ vyvoláva úsmev, pre pacientov v ohrození života môže ísť o prelomovú terapiu. Ako konštatoval Takebe, kým účinnosť ešte len treba dokázať, bezpečnostná bariéra bola úspešne prekonaná.

Čítaj viac z kategórie: Veda a vesmír