„Elita znečisťovateľov.“ 1 % najbohatších ľudí znečisťuje Zem viac ako 66 % najchudobnejších

Celosvetové emisie oxidu uhličitého vytvárajú hrozivý obraz nerovnosti, kde nesmierne malá časť spoločnosti nesie neúmerne obrovské bremeno. Odhalenia rozsiahlej štúdie poukazujú na ohromujúcu skutočnosť, že 1 % najbohatších ľudí na svete, medzi ktorých patria miliardári, milionári a jednotlivci, zarábajúci viac ako 140 000 dolárov ročne, produkuje viac emisií uhlíka ako 66 % najchudobnejších.

Táto „elita znečisťovateľov“, ako ju správa označuje, mala v roku 2019 ohromujúci podiel 16 % všetkých emisií CO2. Dôsledky sú ohromujúce a potenciálne vedú k viac ako miliónu nadbytočných úmrtí spôsobených problémami súvisiacimi s teplom.

Táto oči otvárajúca analýza, ktorá vznikla v spolupráci renomovaného denníka The Guardian, organizácie Oxfam, Štokholmského environmentálneho inštitútu a konzorcia odborníkov, sa zaoberá zložitou sieťou príčin a hlbokým, ďalekosiahlym vplyvom uhlíkovej nerovnosti, najmä jej krutým dosahom na zraniteľné komunity.

Máme problém?

Denník The Guardian píše, že jadrom správy je krutá realita toto, že emisie 1 % najbohatších – v roku 2019 to bude závratných 5,9 miliardy ton CO2 – neúmerne ohrozujú marginalizované skupiny. Najťažšie sú na tom ľudia žijúci v chudobe, marginalizované etniká, migranti, ženy a dievčatá.

Títo ľudia pochádzajú najmä z krajín, v ktorých chýbajú základné systémy sociálnej podpory. To ich robí alarmujúco náchylnými na ničivé následky extrémnych klimatických udalostí – povodní, sucha, horúčav a lesných požiarov – ktoré si podľa výskumu vyžiadajú v rozvojových krajinách až 91 % životov.

Mrazivá dlhodobá analýza, zahŕňajúca obdobie rokov 1990 až 2019, odhaľuje strašidelnú pravdu: súhrn emisií 1 % najbohatších sa zrkadlil v zničení ročnej úrody životne dôležitých plodín v rôznych regiónoch, vrátane kukurice v EÚ, pšenice v USA, ryže v Bangladéši a sójových bôbov v Číne.

The emissions of billionaires are speeding the planet headlong toward disaster.​
How bad is it? Their carbon footprint in one year is what you would make in 1,500 years.​

Read our report: https://t.co/Unqs5I3MtQ ​#MakeRichPollutersPay pic.twitter.com/b8PkExFaoZ

— Oxfam International (@Oxfam) November 29, 2023

Vzájomne prepojené krízy klímy a nerovnosti sa dostávajú do centra pozornosti, pričom na klimatickom samite OSN COP28 silno rezonujú horlivé diskusie o klimatickej spravodlivosti.

Pri hlbšom skúmaní správa upozorňuje na ohromujúcu priepasť v globálnych emisiách CO2 založených na spotrebe. Krajiny s vysokými príjmami, ktoré sa nachádzajú prevažne na globálnom severe, majú podiel na emisiách vyše 40 %. Zatiaľ čo krajiny s nízkymi príjmami, ktoré sa nachádzajú prevažne na globálnom juhu, sa na nich podieľajú len 0,4 %. Podiel Afriky je na emisiách len 4 %, napriek tomu, že v nej žije približne šestina svetovej populácie.

Klimatická aristokracia?

Okrem toho upozorňuje na rastúci problém – nerovnosť v rámci jednotlivých krajín. Napríklad v USA a v Európe majú miliardári obrovský  spoločenský vplyv prostredníctvom ovládania médií, sociálnych sietí, najímajú si reklamné a PR firmy a udržiavajú silné väzby s významnými politikmi, z ktorých mnohí patria tiež k 1 % najbohatších. Títo „superboháči“ sa môžu „pochváliť“ ohromujúcou uhlíkovou stopou, ktorá je 77-krát vyššia než je úroveň maximálne uvádzanej hodnoty globálneho otepľovania 1,5 °C.

V reakcii na túto výraznú nerovnosť Oxfam dôrazne presadzuje výrazné zdanenie majetku superbohatých a mimoriadne dane pre korporácie využívajúce fosílne palivá. Odvážny návrh, ktorý navrhuje 60 % daň z príjmov 1 % najbohatších, by mohol priniesť astronomických 6,4 bilióna dolárov ročne.

Tieto príjmy by mohli výrazne obmedziť emisie o odhadovaných 695 miliónov ton, čo by v roku 2019 zatienilo celú uhlíkovú stopu Spojeného kráľovstva. Oxfam zdôrazňuje naliehavú potrebu zdanenia extrémneho bohatstva a zdôrazňuje, že takéto opatrenia sú kľúčové pri riešení hlbokých rozmerov nerovnosti v rámci klimatickej krízy.