Eli­za­beth Hol­mes nebo­la prvá, pred rok­mi tak­to skra­cho­val Hwang

Alexandra Dulaková / 12. júna 2016 / Business

Rov­na­ko ako The­ra­nos a jeho zakla­da­teľ­ku kedy­si za pre­lo­mo­vé obja­vy a tech­no­ló­gie svet obdi­vo­val Hwang Woo-suk-a, juho­kó­rej­ské­ho “prie­kop­ní­ka” v oblas­ti klo­no­va­nia a kme­ňo­vej bun­ko­vej tera­pie. Pred pri­bliž­ne desia­ti­mi rok­mi však na povrch vyplá­va­li fak­ty, kto­ré jeho meno a výskum polo­ži­li. Rov­na­ko ako Hol­mes, aj on fal­šo­val dáta. A nie­len to. 

Prvá dáma star­tu­pov, zázrak zo Sili­con Val­ley, prie­kop­níč­ka v lekár­skom výsku­me. Aj tak­to média a tech svet opi­so­va­li Eli­za­beth Hol­mes. Jej zdan­li­vo ušľach­ti­lý pro­jekt, kto­rý mal uľah­čiť diag­nos­ti­ku a lieč­bu záker­ných cho­rôb na zákla­de mini­mál­nych krv­ných odbe­rov, sa nedáv­no oci­tol pod paľ­bou obvi­ne­ní. Tie tvr­dia, že svo­je výsled­ky dlho­do­bo fal­šo­va­la a že pod­mien­ky vo via­ce­rých labo­ra­tó­riach nespĺňa­li kri­té­ria nevy­hnut­né na ich pre­vádz­ku. Na dva roky jej teda bola zatr­hnu­tá aká­koľ­vej pre­vádz­ka krv­ných labá­kov. Hod­no­ta The­ra­no­su, kto­rá v roku 2015 pod­ľa nie­kto­rých inves­to­rov pred­sta­vo­va­la až 9 miliárd dolá­rov, sa v júni zní­ži­la na 800 mili­ó­nov. Zisk Eli­za­beth Hol­mes sa z 4,6 miliar­dy zní­žil prak­tic­ky na nulu. A z tak ospe­vo­va­nej vizi­onár­skej ved­ky­ne je dnes len pochyb­ná pod­vod­níč­ka.

FILE -- Elizabeth Holmes, the chief executive of Theranos, at the embattled blood-testing company’s labs in Newark, Calif., Dec. 4, 2015. In the latest blow to Holmes’ credibility, federal regulators have threatened a series of stiff sanctions against Theranos including barring her from operating its labs for two years. (Carlos Chavarria/The New York Times)

foto: stat news

Aj minu­lé desať­ro­čie malo svo­ju Eli­za­beth Hol­mes. Bol ňou juho­kó­rej­ský vete­ri­nár a výskum­ník Hwang Woo-suk, kto­rý už v roku 1999 začal vypúš­ťať sen­zač­né infor­má­cie o tom, ako sa mu poda­ri­lo naklo­no­vať kra­vu domá­cu. Neskôr sa k nej pri­da­li iné krav­ské dru­hy a o pár rokov aj pes, afg­hán­sky chrt Snup­py. Prí­liš vyso­ká lat­ka však priš­la až keď začal Hwang expe­ri­men­to­vať s kme­ňo­vý­mi bun­ka­mi ľudí. Dovte­dy sa totiž niko­mu nepo­da­ri­lo vytvo­riť ľud­ské kme­ňo­vé bun­ky pomo­cou klo­no­va­nia, kon­krét­ne pomo­cou soma­tic­kej metó­dy, vďa­ka kto­rej vznik­la naprí­klad naklo­no­va­ná oveč­ka Dol­ly. Kme­ňo­vé bun­ky sa dajú využiť pri lieč­be mno­hých váž­nych ocho­re­ní.

Pat­ria medzi ne naprí­klad cuk­rov­ka, Par­kin­son, Alz­he­i­mer, poško­de­nie mie­chy, artri­tí­da, srd­co­vé ocho­re­nia, či rako­vi­na. Kaž­dý pokrok v oblas­ti výsku­mu kme­ňo­vých buniek sa víta s obrov­ským entu­ziaz­mom, prá­ve vďa­ka ich obrov­ské­mu poten­ciá­lu. Hwang sa teda doma stal hrdi­nom a milá­či­kom. Juž­nej Kórei robil dob­ré meno v zahra­ni­čí a na domá­cej pôde (vraj) robil vedu sve­to­vej úrov­ne.

gettyimages-56483396

foto: tech insi­der

Vytvo­riť kme­ňo­vú bun­ku však vôbec nie je jed­no­du­ché a na vytvo­re­nie jedi­nej bun­ko­vej línie v prvom pro­ce­se spot­re­bo­val až 242 vají­čok odo­bra­ných rôz­nym ženám. O rok neskôr už to bolo jede­násť kme­ňo­vých buniek zo 185 vají­čok a od jedi­nej ženy. Bolo to skve­lou sprá­vou, pre­to­že to zna­me­na­lo, že si kaž­dý člo­vek (v tom­to prí­pa­de žena) môže na lieč­bu prí­pad­ných ocho­re­ní vytvo­riť kme­ňo­vé bun­ky z vlast­ných buniek (vají­čok), čím sa vylú­či rizi­ko odmiet­nu­tia buniek telom.

Svet ple­sal, Hwang svo­je štú­die pub­li­ko­val vo vedec­kom peri­odi­ku Scien­ce a stal sa šéfom World Stem Cell Hub, zaria­de­niu, kto­ré je sve­to­vým líd­rom vo výsku­me kme­ňo­vých buniek. Len­že potom sa zača­li obja­vo­vať špe­ku­ká­cie o zdro­ji vají­čok. Pop­red­ný vedec­ký kole­ga Hwan­gov výskum opus­til s tvr­de­nia­mi, že vajíč­ka pochá­dza­li naprí­klad aj od PhD štu­den­tiek, kto­ré sa podie­la­li na výsku­me a že im za ich odo­bra­tie pla­ti­li 1,400 dolá­rov. Keď­že obcho­do­va­nie s vajíč­ka­mi poru­šu­je medzi­ná­rod­né doho­dy o etic­kom zaob­chá­dza­ní s ľud­ský­mi sub­jekt­mi, bol z toho škan­dál. 

cloning1-master1050

foto: nyti­mes

Verej­nosť sa naj­skôr neob­lom­ne sta­va­la na Hwan­go­vu stra­nu a napriek nečis­tým prak­ti­kám jeho výskum pod­po­ro­va­li. Po jeho verej­nom ospra­vedl­ní, v kto­rom pri­znal, že sa túž­bou po úspe­chu a napre­do­va­ní nechal zasle­piť, sa dokon­ca zača­li hlá­siť kórej­ské ženy, kto­ré mu chce­li svo­je vajíč­ka na výskum veno­vať. No prob­lém nepred­sta­vo­va­li len penia­ze za vajíč­ka, ale aj otáz­ka, do akej mie­ry kona­li v danej situ­ácii štu­dent­ky a dar­ky­ne dob­ro­voľ­ne. Via­ce­rým vraj for­mu­lár o infor­mo­va­nom súhla­se osob­ne roz­dal a jed­nu dar­ky­ňu dokon­ca sám odvie­zol do nemoc­ni­ce. Cel­ko­vo za dobu výsku­mu rôz­ny­mi spô­sob­mi pri­šiel k vyše 2,000 vajíč­kam. Nie­kto­rým ženám pri odo­bra­ní za odme­nu sľú­bi­li tera­piu ume­lé­ho oplod­ne­nia. V tom­to sme­re však vyšlo naja­vo, že si ved­ci vza­li tie naj­lep­šie vajíč­ka na výskum a na ume­lé oplod­ne­nie ženám necha­li už len tie menej kva­lit­né. Obvi­ne­nia z neetic­ké­ho zaob­chá­dza­nia sa len tak hrnu­li.

V roku 2006 sa Hwang po nie­koľ­ko­me­sač­nej mediál­nej kau­ze pri­znal, že dve z jeho jede­nás­tich bun­ko­vých línií pochá­dza­li z bež­ných embry­ií, nie tých naklo­no­va­ných. Tým do istej mie­ry pop­rel výni­moč­nosť a pre­lo­mo­vosť, na kto­rej sta­val celý svoj výskum. No vedec­ká komu­ni­ta vzhľa­dom na fal­šo­va­nie spo­chyb­ni­la aj tie­to čís­la. Neskôr sa navy­še uká­za­lo, že aj úda­je o klo­no­va­ní kráv boli fal­šo­va­né. Jedi­ným doká­za­teľ­ne sku­toč­ným klo­nom bol teda pes Snup­py.

V stre­de je Snup­py, kto­rý je gene­tic­ký iden­tic­ký s jeho “mamou” naľa­vo. Napra­vo je retrie­ver­ka, kto­rá naklo­no­va­né embryo (Snup­py­ho) vyno­si­la a poro­di­la.

Snuppy

foto: Reuters

Hwang sa postup­ne vzdal svo­jich postov, fun­kcií a pri­šiel o povo­le­nie pra­co­vať vo výsku­me kme­ňo­vých buniek. Pri­šiel aj o mies­to pro­fe­so­ra a čelil obvi­ne­niam o spre­ne­ve­re až troch mili­ó­nov dolá­rov z peňa­zí, kto­ré mu boli ude­le­né na výskum. Bola mu ude­le­ná dvoj­roč­ná pod­mien­ka. Odvte­dy sa musí od ľud­ských tes­tov držať ďale­ko a venu­je sa len klo­no­va­niu a prá­ce s pra­sa­čí­mi kme­ňo­vý­mi bun­ka­mi. V roku 2015 sa s jeho labo­ra­tó­ri­om Sooam spo­ji­la čín­ska bio­tech­nic­ká spo­loč­nosť Boy­ali­fe Group, s kto­rou Hwan­gov výskum mie­ni pra­co­vať na klo­no­va­ní embryí dobyt­ku a zlep­šo­vať tak jeho kva­li­tu na čín­skom trhu.

Aj tak môže dopad­núť sláv­ny vedec, kto­rý sa tak­mer zapí­sal do his­tó­rie pre­lo­mo­vý­mi metó­da­mi na skva­lit­ne­nie ľud­ské­ho živo­ta a lekár­skej lieč­by. 

SEOUL - JANUARY 12: South Korean stem-cell scientist Hwang Woo-Suk speaks during a news conference January 12, 2006 in Seoul, South Korea. Hwang apologized for wrong doing at his laboratory, but said his team may have been the victim of a conspiracy trying to discredit them. Underscoring Hwang's fall, prosecutors raided his home and offices on as part of a criminal probe into the alleged misuse of state funds. (Photo by Chung Sung-Jun/Getty Images)

foto: veja abril

Zdro­je: Stem cell bio­et­hics, Wiki, zdroj titul­nej foto­gra­fie: nytimes.com

Pridať komentár (0)