Elizabeth Holmes nebola prvá, pred rokmi takto skrachoval Hwang

  • Rovnako ako Theranos a jeho zakladateľku kedysi za prelomové objavy a technológie svet obdivoval Hwang Woo-suk-a, juhokórejského "priekopníka" v oblasti klonovania a kmeňovej bunkovej terapie. Pred približne desiatimi rokmi však na povrch vyplávali fakty, ktoré jeho meno a výskum položili. Rovnako ako Holmes, aj on falšoval dáta. A nielen to.
cloning1-master1050
  • Rovnako ako Theranos a jeho zakladateľku kedysi za prelomové objavy a technológie svet obdivoval Hwang Woo-suk-a, juhokórejského "priekopníka" v oblasti klonovania a kmeňovej bunkovej terapie. Pred približne desiatimi rokmi však na povrch vyplávali fakty, ktoré jeho meno a výskum položili. Rovnako ako Holmes, aj on falšoval dáta. A nielen to.

Prvá dáma startupov, zázrak zo Silicon Valley, priekopníčka v lekárskom výskume. Aj takto média a tech svet opisovali Elizabeth Holmes. Jej zdanlivo ušľachtilý projekt, ktorý mal uľahčiť diagnostiku a liečbu zákerných chorôb na základe minimálnych krvných odberov, sa nedávno ocitol pod paľbou obvinení. Tie tvrdia, že svoje výsledky dlhodobo falšovala a že podmienky vo viacerých laboratóriach nespĺňali kritéria nevyhnutné na ich prevádzku. Na dva roky jej teda bola zatrhnutá akákoľvej prevádzka krvných labákov. Hodnota Theranosu, ktorá v roku 2015 podľa niektorých investorov predstavovala až 9 miliárd dolárov, sa v júni znížila na 800 miliónov. Zisk Elizabeth Holmes sa z 4,6 miliardy znížil prakticky na nulu. A z tak ospevovanej vizionárskej vedkyne je dnes len pochybná podvodníčka.

FILE -- Elizabeth Holmes, the chief executive of Theranos, at the embattled blood-testing company’s labs in Newark, Calif., Dec. 4, 2015. In the latest blow to Holmes’ credibility, federal regulators have threatened a series of stiff sanctions against Theranos including barring her from operating its labs for two years. (Carlos Chavarria/The New York Times)

foto: stat news

 

Aj minulé desaťročie malo svoju Elizabeth Holmes. Bol ňou juhokórejský veterinár a výskumník Hwang Woo-suk, ktorý už v roku 1999 začal vypúšťať senzačné informácie o tom, ako sa mu podarilo naklonovať kravu domácu. Neskôr sa k nej pridali iné kravské druhy a o pár rokov aj pes, afghánsky chrt Snuppy. Príliš vysoká latka však prišla až keď začal Hwang experimentovať s kmeňovými bunkami ľudí. Dovtedy sa totiž nikomu nepodarilo vytvoriť ľudské kmeňové bunky pomocou klonovania, konkrétne pomocou somatickej metódy, vďaka ktorej vznikla napríklad naklonovaná ovečka Dolly. Kmeňové bunky sa dajú využiť pri liečbe mnohých vážnych ochorení.

Patria medzi ne napríklad cukrovka, Parkinson, Alzheimer, poškodenie miechy, artritída, srdcové ochorenia, či rakovina. Každý pokrok v oblasti výskumu kmeňových buniek sa víta s obrovským entuziazmom, práve vďaka ich obrovskému potenciálu. Hwang sa teda doma stal hrdinom a miláčikom. Južnej Kórei robil dobré meno v zahraničí a na domácej pôde (vraj) robil vedu svetovej úrovne.

gettyimages-56483396

foto: tech insider

 

Vytvoriť kmeňovú bunku však vôbec nie je jednoduché a na vytvorenie jedinej bunkovej línie v prvom procese spotreboval až 242 vajíčok odobraných rôznym ženám. O rok neskôr už to bolo jedenásť kmeňových buniek zo 185 vajíčok a od jedinej ženy. Bolo to skvelou správou, pretože to znamenalo, že si každý človek (v tomto prípade žena) môže na liečbu prípadných ochorení vytvoriť kmeňové bunky z vlastných buniek (vajíčok), čím sa vylúči riziko odmietnutia buniek telom.

Svet plesal, Hwang svoje štúdie publikoval vo vedeckom periodiku Science a stal sa šéfom World Stem Cell Hub, zariadeniu, ktoré je svetovým lídrom vo výskume kmeňových buniek. Lenže potom sa začali objavovať špekukácie o zdroji vajíčok. Popredný vedecký kolega Hwangov výskum opustil s tvrdeniami, že vajíčka pochádzali napríklad aj od PhD študentiek, ktoré sa podielali na výskume a že im za ich odobratie platili 1,400 dolárov. Keďže obchodovanie s vajíčkami porušuje medzinárodné dohody o etickom zaobchádzaní s ľudskými subjektmi, bol z toho škandál. 

cloning1-master1050

foto: nytimes

 

Verejnosť sa najskôr neoblomne stavala na Hwangovu stranu a napriek nečistým praktikám jeho výskum podporovali. Po jeho verejnom ospravedlní, v ktorom priznal, že sa túžbou po úspechu a napredovaní nechal zaslepiť, sa dokonca začali hlásiť kórejské ženy, ktoré mu chceli svoje vajíčka na výskum venovať. No problém nepredstavovali len peniaze za vajíčka, ale aj otázka, do akej miery konali v danej situácii študentky a darkyne dobrovoľne. Viacerým vraj formulár o informovanom súhlase osobne rozdal a jednu darkyňu dokonca sám odviezol do nemocnice. Celkovo za dobu výskumu rôznymi spôsobmi prišiel k vyše 2,000 vajíčkam. Niektorým ženám pri odobraní za odmenu sľúbili terapiu umelého oplodnenia. V tomto smere však vyšlo najavo, že si vedci vzali tie najlepšie vajíčka na výskum a na umelé oplodnenie ženám nechali už len tie menej kvalitné. Obvinenia z neetického zaobchádzania sa len tak hrnuli.

 

V roku 2006 sa Hwang po niekoľkomesačnej mediálnej kauze priznal, že dve z jeho jedenástich bunkových línií pochádzali z bežných embryií, nie tých naklonovaných. Tým do istej miery poprel výnimočnosť a prelomovosť, na ktorej staval celý svoj výskum. No vedecká komunita  vzhľadom na falšovanie spochybnila aj tieto čísla. Neskôr sa navyše ukázalo, že aj údaje o klonovaní kráv boli falšované. Jediným dokázateľne skutočným klonom bol teda pes Snuppy.

 

V strede je Snuppy, ktorý je genetický identický s jeho „mamou“ naľavo. Napravo je retrieverka, ktorá naklonované embryo (Snuppyho) vynosila a porodila.

Snuppy

foto: Reuters

Hwang sa postupne vzdal svojich postov, funkcií a prišiel o povolenie pracovať vo výskume kmeňových buniek. Prišiel aj o miesto profesora a čelil obvineniam o sprenevere až troch miliónov dolárov z peňazí, ktoré mu boli udelené na výskum. Bola mu udelená dvojročná podmienka. Odvtedy sa musí od ľudských testov držať ďaleko a venuje sa len klonovaniu a práce s prasačími kmeňovými bunkami. V roku 2015 sa s jeho laboratóriom Sooam spojila čínska biotechnická spoločnosť Boyalife Group, s ktorou Hwangov výskum mieni pracovať na klonovaní embryí dobytku a zlepšovať tak jeho kvalitu na čínskom trhu.

 

Aj tak môže dopadnúť slávny vedec, ktorý sa takmer zapísal do histórie prelomovými metódami na skvalitnenie ľudského života a lekárskej liečby. 

SEOUL - JANUARY 12: South Korean stem-cell scientist Hwang Woo-Suk speaks during a news conference January 12, 2006 in Seoul, South Korea. Hwang apologized for wrong doing at his laboratory, but said his team may have been the victim of a conspiracy trying to discredit them. Underscoring Hwang's fall, prosecutors raided his home and offices on as part of a criminal probe into the alleged misuse of state funds. (Photo by Chung Sung-Jun/Getty Images)

foto: veja abril

Zdroje: Stem cell bioethics, Wiki, zdroj titulnej fotografie: nytimes.com

Najnovšie video

Fontech

ĎALŠIE ČLÁNKY Z FONTECH.SK

Fontech