Epidemiologička Bražinová: Politici vytvárajú pochybnosti, ktoré nepotrebujeme. Nevieme, či dosiahneme kolektívnu imunitu (ROZHOVOR)

Alexandra Bražinová je medzinárodne uznávaná epidemiologička, ktorá významne pomáha zvládaniu situácie počas pandémie. Manažovanie pandémie zo strany vlády vníma skôr ako emocionálne a politické, než odborné.

Vedkyňa, ktorá získala nomináciu na cenu Krištáľové krídlo, dnes s výskumným tímom zisťuje, ako prebieha protilátková odpoveď po prekonaní koronavírusu. Výsledky, ktoré majú momentálne k dispozícii, jasne ukazujú, že jediná cesta z pandémie je očkovanie.

Zatiaľ nevie, či dosiahneme kolektívnu imunitu, situáciu vníma skôr skepticky.

• Ako vyzerala spolupráca s Igorom Matovičom
• Máme šťastie, že nám neskolabovali nemocnice
• Aká je šanca, že dosiahneme kolektívnu imunitu
• Kde sme v očkovacej kampani urobili chyby
• Prečo nevie, či by súhlasila s ďalšou spoluprácou s vládou

Posledný rok bol pre každého z nás ťažký, ešte nikdy sme nič podobné nezažili. Ako spätne hodnotíte posledný rok vy, ako epidemiologička?

Áno, je to už rok aj pár mesiacov. Z epidemiologickej stránky vnímam vývoj situácie ako veľmi dynamický. Teším sa, že sme na tom dobre ako krajina, aj Európa. Vyzerá to na pekné leto, ale nesmieme zaspať na vavrínoch.

Po pracovnej a osobnej stránke bol tento rok veľmi hektický. Naše pracovné nasadenie, mňa a mojich spolupracovníkov, je od začiatku pandémie dosť vysoké.

Prvá vlna bola pre mňa iná, pretože tú som strávila na Regionálnom úrade verejného zdravotníctva, kde mám úväzok. Počas prvej vlny som bola stále tam, fakulta bola zatvorená a nastavovali sme sa na dištančnú výučbu. V začiatkoch bol na Regionálnom úrade najväčší nápor, od marca po leto bola práca veľmi intenzívna, boli sme tam nonstop, pracovali sme vrátane víkendov. Neskôr som to s fakultou prepojila, skupina medikov nám na úrade pomáhala na infolinkách.

Leto bolo pokojné, no tušili sme, že to je len ticho pred búrkou. Od jesene intenzívne robím najmä na fakulte, som aj v univerzitnom krízovom štábe. Pandémiu teraz teda vnímam skôr z pohľadu manažovania vysokej školy a fakulty.

Od nového roku po pracovnej stránke nastala zas nová etapa, rozbehli sme veľký vedecký výskum, v rámci ktorého sledujeme protilátkovú odpoveď u ľudí, ktorí prekonali COVID-19 a s tým máme veľa roboty. Je to veľmi intenzívna, no zmysluplná práca.

Počas pandémie všetko manažovala a ovplyvňovala politika. Pociťovali ste to aj vy? Nebolo to niekedy viac na škodu, než na úžitok?

Určite áno. Do istej miery tomu rozumiem, keďže politici rozhodujú o verejných veciach. Ale vo veľa prípadoch bolo politické zasahovanie skôr na škodu. Namiesto toho, aby sme sa riadili odbornými faktami, údajmi a dôkazmi o tom, čo funguje, tak sa mnohé rozhodnutia robili inak. Politicky, emocionálne a tak ďalej. Bolo to na škodu celkovému riadeniu pandémie.

zdroj: Startitup/Vladimír Mičuda

Nastal v tomto zmysle moment, kedy ste si povedali, že toto je už cez hranicu? 

Nastal. Bolo to vo februári tohto roka. So skupinou vedcov sme boli u vtedajšieho premiéra (Igora Matoviča, poz. red.), tri dni sme tam sedeli a formulovali návrhy, ako manažovať pandémiu. Všetko vyzeralo tak, že sme sa dohodli, že naše návrhy prijal. Nakoniec sa väčšina z nich nerealizovala.

Vtedy som mala pocit, že to boli zbytočne strávené dni. Svoj čas a svoju energiu si vážim príliš na to, aby som sa naďalej podieľala na takýchto udalostiach.

V médiách sa vaše meno často skloňovalo. Museli ste bojovať aj s dezinformáciami, rôznymi nepríjemnými komentármi. Bolo vám niekedy ľúto, keď ste sa našli v takýchto súvislostiach?

Áno. Doteraz ma to zamrzí, keď vidím útoky, či už na mňa, alebo na ľudí, s ktorými spolupracujem. Od ľudí, ktorí očividne nemajú ani vzdelanie, ani vedomosti na to, aby mohli hodnotiť prácu odborníkov. Väčšinou to viem prejsť bez povšimnutia, ale občas to zabolí.

Koronavírus a úmrtia išli teraz do úzadia, riešime skôr očkovanie. Napríklad na východe Slovenska oň ľudia veľký záujem nemajú. Čo sme v rámci očkovacej stratégie mohli urobiť lepšie?

Očkovanie nie je novinka. Ja ako epidemiologička sa téme venujem dlhodobo, podrobne naštudovanú mám najmä históriu a mýty spojené s očkovaním. Téme som sa venovala aj pred pandémiou.

Už dlhodobo vieme, čo funguje na presviedčanie ľudí, aby sa išli zaočkovať. V podstate ide o dve základné veci, informovanosť a dostupnosť.

Oba aspekty sa u nás dajú stále výrazne zlepšovať. Myslím si, že informácií nikdy nie je dosť. Každý využíva iné kanály ako zdroj informácií a my musíme zaručiť, že sa informácie dostanú ku každému.

zdroj: Startitup/Vladimír Mičuda

Ak chceme, aby ľudia išli na vakcínu, musíme ich zaplaviť jednoznačnými informáciami. Musia vedieť, že to je bezpečné, že to je účinné, že je to jediný spôsob, ktorým môžeme pandémiu zastaviť. Zaočkovať sa môže a musí ísť dať každý, tých výnimiek je naozaj veľmi málo.

Ľudia musia byť stále v kontakte s jasnými informáciami. To sa podľa mňa nedeje. Aj ja sama sa snažím šíriť osvetu, všetkými mne dostupnými prostriedkami. Ale z toho, čo vnímam vo svojom okolí, tak informácií stále nie je dosť.

Dostupnosť spočíva v tom, aby bola registrácia čo najľahšia. Aby sa každý vedel dostať k vakcíne, a to čo najrýchlejšie. Ak sa nemôže dostaviť do očkovacieho centra, tak má prísť vakcína za ním domov. To sa momentálne deje, existujú rôzne mobilné jednotky, ale aj tam je priestor na zlepšenie. Najlepšie by bolo, keby mohli očkovať praktickí lekári, k ním majú ich pacienti dôveru a sú poblízku.

Myslíte, že nám vlak s môžnosťou propagovať očkovanie už ušiel?

Určite nie. Pandémia stále beží a tak skoro sa jej nezbavíme. Nemôže sa teda stať, že by sme možnosť zaočkovať sa prepásli. Najbližšiu jeseň tu do nejakej miery stále budeme mať prípady, hospitalizácie a úmrtia.

To,  či to bude tak závažné, ako v posledných mesiacoch, závisí od počtu ľudí, ktorí sa rozhodnú ísť dať zaočkovať. Vlak síce neušiel, no čím neskôr sa ľudia pôjdu zaočkovať, tým horšia bude situácia na jeseň.

Epidemiológ Krčméry: Koronavírus môže vymiznúť aj sám, vakcína možno nebude ani potrebná

Igor Matovič pred pár mesiacmi povedal, že ak by sme tu mali vakcíny, tak by sme do týždňa vedeli všetkých zaočkovať. Vraj sme boli pripravení, približne v tom čase hovoril aj to, že sa dá zaočkovať Sputnikom V. Nedávno prehlásil, že sa ním zaočkovať nedá a všetko nasvedčuje tomu, že sme na očkovanie neboli pripravení. Ľudia čakajú celé týždne, alebo cestujú do susedných krajov. 

Takéto vyjadrenia sú veľmi nešťastné a pôsobia demotivujúco, frustrujúco. Ľudia sa už hnevajú. Je to opak toho, čo potrebujeme. Potrebujeme, aby politici motivovali ľudí.

On sám je ten, ktorý sem priniesol Sputnik V a teraz povie, že sa ním zaočkovať nedá. Aký odkaz to dáva ľuďom, vrátane tých, ktorí doteraz tvrdili, že sa dajú zaočkovať len Sputnikom? Spôsobuje to pochybnosti, ktoré teraz absolútne nepotrebujeme.

Je potrebné na očkovacej kampani spolupracovať s verejne známymi ľuďmi? Influencermi, športovcami, spevákmi a tak ďalej? Myslíte, že dokážu ovplyvniť verejnú mienku a pomôcť s očkovaním?

Áno, je to veľmi dôležité. Skvelým príkladom je napríklad Zlatica Puškárová, keď v priamom prenose povedala, že musíme začať nosiť rúška. Tento moment vnímam ako nesmierne silný. Mnohých skutočne presvedčil.

Bohužiaľ, existujú aj negatívne príklady známych ľudí, ktorí ovplyvňujú verejnú mienku a spochybňujú očkovanie, aj závažnosť ochorenia.

Myslíte, že dosiahneme hladinu kolektívnej imunity a budeme si môcť povedať, že sme zaočkovaná krajina?

V prvom rade je komplikované stanoviť prah kolektívnej imunity, ktorú potrebujeme dosiahnuť. Počíta sa to od reprodukčného čísla, ktoré ukazuje, koľkých ľudí nakazí jeden infikovaný. Keď vieme toto číslo, vieme zároveň vypočítať, koľko percent populácie potrebujeme na to, aby sa ochorenie nešírilo.

Vypočet je ťažký, pretože šírenie ovplyvňujú opatrenia, ktoré stále meníme a teda meníme aj podmienky a možnosti šírenia. Na druhej strane, už sa šíria aj nové varianty, z ktorých sú mnohé infekčnejšie a zvyšujú šancu nákazy. Meníme reprodukčné číslo v čase a preto nevieme presne povedať, koľko ľudí potrebujeme zaočkovať, aby sme dosiahli kolektívnu imunitu.

Odhadujeme, že potrebujeme zaočkovať viac než 70 % celej populácie, vrátane detí. Existujú odhady, že bude potrebné zaočkovať viac než 80 % populácie. Veľmi ťažko sa odhaduje, kedy a či vôbec tento bod dosiahneme. Vieme, že po lete sa vírus opäť začne šíriť. Myslím si, že priaznivé by bolo, keby sme v lete mali zaočkovaných 60 % populácie, ale neviem, či sa nám to podarí dosiahnuť. Som skôr skeptická.

Na Slovensku sa už očkuje Sputnikom V, dali by ste sa aj vy zaočkovať touto vakcínou?

Sputnikom by som sa zaočkovať nedala. Dala by som sa len v prípade, že by bol schválený Európskou liekovou agentúrou. Považujem ju za najvyššiu regulačnú inštanciu, ktorá je schopná povedať, či je to bezpečná a spoľahlivá vakcína.

zdroj: Startitup/Vladimír Mičuda

Vonku je krásne počasie, svieti slnko, je teplo, ľudia chodia po uliciach bez rúšok. Očakávali ste takýto pozitívny vývin? Len nedávno bola situácia na Slovensku stále katastrofálna.

Áno, situácia v zime bola veľmi zlá. Od začiatku marca sme však pozorovali zlepšovanie všetkých základných indikátorov. Tento trend bol stály a preto sme predpokladali, že nás v lete čaká priaznivé obdobie.

Otváranie verejných priestorov a rušenie opatrení bolo na môj vkus trochu prirýchle, myslela som si, že to bude viac odstupňované. Opatrne sledujeme, či niekde nedôjde k lokálnemu prudkému zhoršeniu situácie. Stále je možnosť vzniku ohnísk. Veríme však, že ak by k tomu došlo, bude sa to dať zvládnuť na lokálnej úrovni. Podľa mňa je situácia priaznivá až príliš, sama som nečakala, že to bude také rýchle.

Dalo by sa vymenovať, za čo tomuto dobrému vývinu vďačíme? Počasie, očkovanie, dodržiavanie opatrení? Čo nám pomohlo natoľko, že vy sama ste prekvapená z toho, ako dobre na tom sme?

Áno, vymenovali ste hlavné faktory. Mali sme tu lockdown. Síce nebol taký striktný, ako mal byť a mnohí ho nedodržiavali, ale aj tak určite pomohol k tomu, že sa znížila mobilita. Ľudia sa stretávali menej, pracovali z domu, šírenie sa automaticky znížilo.

Do toho sa rozbiehalo očkovanie – zaočkovaní ďalej infekciu nešíria. K tomu máme zlepšujúce sa počasie, svieti slnko a slnečné žiarenie je germicídne.

Zároveň mohlo určitú rolu zohrať aj to, že sekvenovanie stále potvrdzuje, že väčšina našich pozitívnych vzoriek obsahuje britský variant koronavírusu. Ten je na Slovensku stále najrozšírenejší. Je možné, že kvôli tomu, že u nás prepukol v takej miere, zabránil vstupu iným variantom, napríklad indickému.

Máme teraz dobrú situáciu, ale nesmieme zabudnúť, že len nedávno to tu bolo skutočne zlé. Boli sme na pokraji kolapsu zdravotníctva, mali sme šťastie, že sa to nestalo. V niektorých krajinách sa ľudia nedostali do nemocnice, pretože boli preplnené.

Musíme si dávať pozor. Veľa vecí je v súvislosti s koronavírusom ešte neprebádaných a nevieme vyhodnotiť všetky faktory. Úpne ani to, prečo sme na tom dobre a iné krajiny stále zle.

Na verejnosti sa pomaly začína skloňovať tretia vlna. Pomáhate nejakým spôsobom vláde aj v súčasnosti?

Nie som v žiadnych štátnych poradných orgánoch, rozhodla som sa pomáhať inak. Spolu s mojim vedeckým tímom realizujeme výskum a veríme, že výsledky, ktoré by sme mali mať už toto leto, pomôžu pri zvládaní ďalšieho vývoja situácie.

Ak by vás oslovili s prosbou o pomoc, zvážili by ste to?

To je veľmi hypotetická otázka. Neviem. Záležalo by to od toho, kto a s akou požiadavkou by za mnou prišiel.

Aké výsledky môžeme v lete očakávať, čomu sa momentálne venujete?

Robíme výskum protilátkovej odpovede u ľudí, ktorí prekonali ochorenie COVID-19 a nie sú zaočkovaní. Máme veľký súbor, 1 500 ľudí a mapujeme hlavne faktory šírenia v spoločných domácnostiach a na pracoviskách. Výskum je stále v procese, no snažíme sa pracovať rýchlo.

Čo vieme povedať už teraz je, že protilátková odpoveď po ochorení je veľmi individuálna. Aj keď porovnávame ľudí, ktorí si ochorením prešli v rovnakom čase a mali približne rovnaký priebeh ochorenia, tak ich hladina protilátok je veľmi rozdielna a líši sa niekoľkonásobne. Niekto ju má v jednotkách, niekto v stovkách, niekto v tisícoch jednotiek na mililiter. Keďže nachádzame tak veľkú variabilitu, vieme s istotou povedať, že jediná spoľahlivá ochrana pred infekciou je očkovanie.

zdroj: Startitup/Vladimír Mičuda

Prekvapila vás nominácia na cenu Krištáľového krídla? Galavečer sa uskutoční 20. júna.

Veľmi ma to prekvapilo, vôbec som to nečakala, je to pre mňa veľká česť. Udeľovanie tohto ocenenia registrujem už dlhodobo a nikdy by mi ani nenapadlo, že by som sa mohla medzi nominovanými ocitnúť.

Počas pandémie ste museli zmeniť chod svojho života. Hovoríte, že ste pracovali nonstop, nasadenie aj urgentnosť vašej práce boli vysoké. Myslíte si, že vás toto obdobie v niečom zmenilo?

Nemyslím si, že by ma pandémia zmenila, pretože do veľkej miery robím to, čo som robila aj doteraz, len vo väčšom objeme. Prinieslo mi to skôr pozitívne zmeny, zoznámila som sa s mnohými odborníkmi a vedcami, s ktorými teraz komunikujem a spolupracujem. Inak si nemyslím, že došlo k nejakej zásadnej zmene.

Možno viac ako doposiaľ si uvedomujem, aké dôležité je mať okolo seba blízkych ľudí, rodinu a priateľov a tráviť s nimi čas. A tiež, že je dôležité nájsť si čas pre seba a regenerovať svoje sily.