Epidemiologická situácia sa zhoršuje. Nemocnica v hlavnom meste zakazuje návštevy
- UN v Bratislave reaguje na zhoršujúcu sa epidemiologickú situáciu
- Až na pár výnimiek zakázala návštevy

- UN v Bratislave reaguje na zhoršujúcu sa epidemiologickú situáciu
- Až na pár výnimiek zakázala návštevy
Najväčšia univerzitná nemocnica v Bratislave reaguje na zhoršujúcu sa epidemiologickú situáciu. Od 5. februára platí pre pacientov zákaz návštev na všetkých pracoviskách Univerzitnej nemocnice Bratislava. Nemocnica o tom informovala na sociálnych sieťach.
Výnimiek z nariadenia je minimum. Primári a prednostovia oddelení môžu v osobitných prípadoch návštevu povoliť. Nemocnica tiež umožňuje prítomnosť sprevádzajúcej osoby pri pôrode.
„Vzhľadom na aktuálne sa zhoršujúcu epidemiologickú situáciu v Univerzitnej nemocnici Bratislava pristupujeme od 5.2.2025 k obmedzeniu návštev. Zákaz neplatí pre osobu sprevádzajúcu pri pôrode. Výnimku pre návštevu môže udeliť prednosta alebo primár oddelenia, a to iba vo výnimočných prípadoch,“ informuje nemocnica.
Ešte pred pár dňami tvrdili, že situácia je pod kontrolou
Druhá vlna chrípky, ktorá spravidla prichádza po Novom roku, je mierna, jej priebeh je očakávaný a zatiaľ nedosahuje úroveň celoštátnej epidémie. V relácii TASR TV Zdravie to ešte pred pár dňami povedal Ivan Bakoss z odboru epidemiológie Úradu verejného zdravotníctva (ÚVZ) SR.
„Na základe informácií, ktoré získavame od lekárov, sa dá povedať, že v porovnaní s predchádzajúcou sezónou je situácia veľmi podobná,“ dodal. Nemocnice dnes napriek tomu už prijímajú preventívne opatrenia.
Chrípková sezóna v našich podmienkach prebieha dvojfázovo. „K prvému prudkému nárastu chorobnosti dochádza v prvej polovici decembra, potom chorobnosť klesá v dôsledku vianočných prázdnin a dovolenkového obdobia,“ spresnil epidemiológ.
„K druhému vzostupu chorobnosti dochádza po Novom roku, maximum nastáva obvykle niekde na prelome januára – februára,“ doplnil s tým, že chrípková sezóna končí 18. kalendárny týždeň, teda na prelome apríla a mája.
Odborník zároveň vysvetlil, že odbor epidemiológie ÚVZ analyzuje situáciu a vydáva správu k predošlému kalendárnemu týždňu. „Tieto informácie získavame od lekárov prvého kontaktu, ktorí ich hlásia v dvoch formách – ako akútne chrípkové respiračné ochorenia (ARO) a chrípka a chrípke podobné ochorenia (CHPO),“ vysvetlil. Do štatistík sa teda dostanú len tí pacienti, ktorí navštívia lekára.
Príznaky chrípky
Akútne respiračné ochorenia sú všetky akútne infekčné ochorenia postihujúce dýchací trakt – nádcha, zápal priedušiek, zápal pľúc a podobne. Chrípka je ochorenie, ktoré je charakterizované rýchlym nástupom ochorenia z plného zdravia, sprevádzané teplotou nad 38 stupňov Celzia, kašľom, nádchou, bolesťou hrdla.
„Zároveň tam musí byť prítomný aspoň jeden celkový príznak ochorenia, či už bolesť hlavy, bolesť kĺbov, alebo celková bolesť svalstva,“ uviedol.
V rámci už spomínaných ochorení zaregistroval ÚVZ aj laboratórne potvrdené prípady ľudského metapneumovírusu (HMPV). Odborníci však v tomto prípade dôvod na paniku nevidia. „Ľudský metapneumovírus nie je nový vírus. Bol diagnostikovaný v roku 2001,“ vysvetlil Bakoss.
Ako dodal, ide o jeden z najbežnejšie sa vyskytujúcich respiračných vírusov. „Spôsobuje ochorenie horných aj dolných dýchacích ciest, obvykle mierneho charakteru,“ uzavrel.
Štyri látky, ktoré nám v zime chýbajú najviac
Ako sme už informovali v nedávnom článku, britskí vedci identifikovali kľúčové živiny, ktorých nedostatok oslabuje našu zimnú imunitu. Výskum ukázal, že až 80 % ľudí nemá jasno v tom, čo znamená zdravé stravovanie.
Podľa štúdie HSIS sú najkritickejšie tieto štyri látky:
- vitamín D – jeho nedostatok má každý piaty človek,
- železo – chýba polovici dospievajúcich dievčat,
- zinok – nedostatok má 18 % mladých ľudí,
- selén – chýba až 66 % žien.
„Teoreticky možno väčšinu vitamínov a minerálov získať zo zdravej stravy. Naše zistenia však odhaľujú, že sa to v reálnom živote nedeje,“ vysvetľuje doktorka Pamela Masonová.
Odborníci odporúčajú užívať multivitamínové doplnky, no varujú pred predávkovaním. Dospelým sa odporúča 1 000 až 2 000 IU vitamínu D denne, pričom vyššie dávky môžu byť škodlivé.
Čítajte viac z kategórie: Hlavné správy a aktuality
Zdroje: FB/UN Bratislava, TASR, Redakcia Startitup