Európska krajina hrozí odchodom z NATO. Pôjdem do Moskvy, povedal predseda parlamentu
- Slovinsko plánuje referendum o odchode z NATO
- Iniciátorom je šéf dolnej komory
- Strana presadzuje suverenitu Slovinska
Slovinsko, ktoré je už dlhé roky súčasťou Severoatlantickej aliancie (NATO), uvažuje o možnosti vyhlásiť referendum o odchode z tejto organizácie. Predseda dolnej komory slovinského parlamentu a líder politickej strany Pravda (Resni.ca) Zoran Stevanovič vyhlásil, že plánuje zorganizovať celonárodné referendum o vystúpení z NATO. Podľa neho je spolupráca medzi krajinami dôležitá, ale nikdy by nemala znamenať podriadenosť.
Dostaň Startitup do svojich Google odporúčaní
Startitup, odkaz sa otvorí v novom okne„Nemám žiadne proruské názory, iba proslovinské. Tvrdíme, že Slovinsko musí viesť svoju politiku nezávisle, suverénne. Sme prísne proti zasahovaniu do zahraničných vojenských a diplomatických sporov, pretože Slovinsko z toho nikdy nemá prospech. Sľúbili sme ľuďom referendum o vystúpení z NATO a toto referendum aj usporiadame,“ povedal v rozhovore pre Rozhlas a televíziu Slovinska.
„Sme striktne proti zasahovaniu do zahraničných vojenských a diplomatických sporov, pretože Slovinsko z toho nikdy nemá prospech,“ konštatoval a dodal, že je zároveň otvorený naďalej spolupracovať s ďalšími krajinami, najmä so svetovými veľmocami.
Postoj k Európskej únii
Strana podporuje referendum o vystúpení z NATO, ale v súvislosti s referendom o vystúpení z EÚ Stevanovič povedal, že by ho ľudia neprijali pozitívne, pretože „z EÚ máme podstatne viac výhod ako z NATO“. „Ľubľana sa musí vrátiť ako hlavné centrum rozhodovania pre Slovinsko, nesmie to byť Brusel,“ povedal.
Vystúpenie zo Svetovej zdravotníckej organizácie bolo predvolebným sľubom strany Pravda a podľa Stevanoviča majú v úmysle všetky sľuby splniť tým, že sa budú zasadzovať za vystúpenie, potvrdil.
Slovinsko v NATO
Slovinsko je členom NATO od roku 2004, pričom vstup do aliancie bol potvrdený referendom v roku 2003.
Krajina sa v rámci NATO zapája do zahraničných misií, napríklad v Kosove (KFOR), a prispieva aj ku kolektívnej obrane spojencov. Slovinská armáda sa špecializuje najmä na horské operácie, logistiku a výcvik. V posledných rokoch sa v krajine vedú politické spory o zvyšovanie vojenských výdavkov a o celkové smerovanie bezpečnostnej politiky. Časť politickej scény je voči NATO kritická.
Plánuje navštíviť Moskvu
Stevanovič sa minulý týždeň ujal funkcie šéfa dolnej komory slovinského parlamentu. V rozhovore spomenul aj plány na zahraničné návštevy v novej funkcii. Medzi prvé patria Skopje a Kodaň. „Rád by som budoval mosty, aby sme dobre spolupracovali so všetkými krajinami, bez ohľadu na múr postavený medzi Západom a Východom. Preto plánujem čoskoro navštíviť Moskvu,“ dodal Stevanovič.
Vo svojom prvom príhovore v snemovni Stevanovič podľa TASR uviedol, že sa ujíma funkcie s vedomím, že „moc v tejto krajine nepatrí nám, patrí ľudu“. Vystúpil tiež proti „politike nálepkovania, vylučovania a neustáleho vytvárania nepriateľov.“

Kto je Stevanovič?
Bývalý policajt a miestny poslanec v treťom najväčšom slovinskom meste Kranj (po Ľubľane a Maribore) sa dostal do celoštátnej politiky počas pandémie ochorenia COVID-19, keď viedol hnutie, ktoré sa začalo ako skupina proti očkovaniu. Vo voľbách v roku 2022 získalo jeho populistické hnutie 2,86 percenta hlasov, čím neprekročilo kvórum štyroch percent pre vstup do parlamentu. Tento rok má s podporou 5,52 percenta voličských hlasov päť poslancov.
Funkcia predsedu Národného zhromaždenia zvyčajne patrí najväčšej alebo druhej najväčšej strane v koalícii, ale v minulosti ju zastával aj zástupca menšej frakcie. Podľa STA však v niekoľkých prípadoch boli iba dočasnými predsedami a po sformovaní koalícií boli zvolení noví.
Stevanovičova strana dlhodobo presadzuje zámer odchodu z Aliancie. Často je tiež označovaná ako proruská, so silnými väzbami na Moskvu. To však politik dôrazne odmieta.
Dostaň Startitup do svojich Google odporúčaní
Startitup, odkaz sa otvorí v novom okneČítaj viac z kategórie: Zo sveta
Zdroje: RTVSLO, TASR