Európska krajina hrozí odchodom z NATO. Pôjdem do Moskvy, povedal predseda parlamentu
- Slovinsko plánuje referendum o odchode z NATO
- Iniciátorom je šéf dolnej komory
- Strana presadzuje suverenitu Slovinska
- Slovinsko plánuje referendum o odchode z NATO
- Iniciátorom je šéf dolnej komory
- Strana presadzuje suverenitu Slovinska
Slovinsko, ktoré je už dlhé roky súčasťou Severoatlantickej aliancie (NATO), uvažuje o možnosti vyhlásiť referendum o odchode z tejto organizácie. Predseda dolnej komory slovinského parlamentu a líder politickej strany Pravda (Resni.ca) Zoran Stevanovič vyhlásil, že plánuje zorganizovať celonárodné referendum o vystúpení z NATO. Podľa neho je spolupráca medzi krajinami dôležitá, ale nikdy by nemala znamenať podriadenosť.
„Nemám žiadne proruské názory, iba proslovinské. Tvrdíme, že Slovinsko musí viesť svoju politiku nezávisle, suverénne. Sme prísne proti zasahovaniu do zahraničných vojenských a diplomatických sporov, pretože Slovinsko z toho nikdy nemá prospech. Sľúbili sme ľuďom referendum o vystúpení z NATO a toto referendum aj usporiadame,“ povedal v rozhovore pre Rozhlas a televíziu Slovinska.
„Sme striktne proti zasahovaniu do zahraničných vojenských a diplomatických sporov, pretože Slovinsko z toho nikdy nemá prospech,“ konštatoval a dodal, že je zároveň otvorený naďalej spolupracovať s ďalšími krajinami, najmä so svetovými veľmocami.
Postoj k Európskej únii
Strana podporuje referendum o vystúpení z NATO, ale v súvislosti s referendom o vystúpení z EÚ Stevanovič povedal, že by ho ľudia neprijali pozitívne, pretože „z EÚ máme podstatne viac výhod ako z NATO“. „Ľubľana sa musí vrátiť ako hlavné centrum rozhodovania pre Slovinsko, nesmie to byť Brusel,“ povedal.
Vystúpenie zo Svetovej zdravotníckej organizácie bolo predvolebným sľubom strany Pravda a podľa Stevanoviča majú v úmysle všetky sľuby splniť tým, že sa budú zasadzovať za vystúpenie, potvrdil.
Slovinsko v NATO
Slovinsko je členom NATO od roku 2004, pričom vstup do aliancie bol potvrdený referendom v roku 2003.
Krajina sa v rámci NATO zapája do zahraničných misií, napríklad v Kosove (KFOR), a prispieva aj ku kolektívnej obrane spojencov. Slovinská armáda sa špecializuje najmä na horské operácie, logistiku a výcvik. V posledných rokoch sa v krajine vedú politické spory o zvyšovanie vojenských výdavkov a o celkové smerovanie bezpečnostnej politiky. Časť politickej scény je voči NATO kritická.
Plánuje navštíviť Moskvu
Stevanovič sa minulý týždeň ujal funkcie šéfa dolnej komory slovinského parlamentu. V rozhovore spomenul aj plány na zahraničné návštevy v novej funkcii. Medzi prvé patria Skopje a Kodaň. „Rád by som budoval mosty, aby sme dobre spolupracovali so všetkými krajinami, bez ohľadu na múr postavený medzi Západom a Východom. Preto plánujem čoskoro navštíviť Moskvu,“ dodal Stevanovič.
Vo svojom prvom príhovore v snemovni Stevanovič podľa TASR uviedol, že sa ujíma funkcie s vedomím, že „moc v tejto krajine nepatrí nám, patrí ľudu“. Vystúpil tiež proti „politike nálepkovania, vylučovania a neustáleho vytvárania nepriateľov.“

Kto je Stevanovič?
Bývalý policajt a miestny poslanec v treťom najväčšom slovinskom meste Kranj (po Ľubľane a Maribore) sa dostal do celoštátnej politiky počas pandémie ochorenia COVID-19, keď viedol hnutie, ktoré sa začalo ako skupina proti očkovaniu. Vo voľbách v roku 2022 získalo jeho populistické hnutie 2,86 percenta hlasov, čím neprekročilo kvórum štyroch percent pre vstup do parlamentu. Tento rok má s podporou 5,52 percenta voličských hlasov päť poslancov.
Funkcia predsedu Národného zhromaždenia zvyčajne patrí najväčšej alebo druhej najväčšej strane v koalícii, ale v minulosti ju zastával aj zástupca menšej frakcie. Podľa STA však v niekoľkých prípadoch boli iba dočasnými predsedami a po sformovaní koalícií boli zvolení noví.
Stevanovičova strana dlhodobo presadzuje zámer odchodu z Aliancie. Často je tiež označovaná ako proruská, so silnými väzbami na Moskvu. To však politik dôrazne odmieta.
Čítaj viac z kategórie: Zo sveta
Zdroje: RTVSLO, TASR