Dokáže Európa nahradiť USA pri podpore Ukrajiny? Historik a analytik odhaľujú, v čom má EÚ fatálne medzery

Európa by mohla zohrať zásadnú úlohu pri rokovaniach o ukončení vojny na Ukrajine, ak dokáže postupovať jednotne. Za tejto podmienky by dokonca mohla nahradiť Spojené štáty, mieni česko-americký historik a profesor Bostonskej univerzity Igor Lukeš.

Analytik Pavel Havlíček z Asociácie pre medzinárodné otázky však upozorňuje, že európske krajiny v súčasnosti nemajú dostatočné kapacity, aby americkú podporu Ukrajiny plne nahradili. Prípadné mierové rokovania sa navyše podľa neho netýkajú iba samotnej Ukrajiny, ale aj budúceho usporiadania európskej bezpečnosti. Obaja experti to uviedli pre ČTK.

Začiatok rokovaní v Abú Zabí

V Abú Zabí dnes začínajú rokovania medzi Rusmi, Američanmi a Ukrajincami. Rozhovory o ukončení vojny Ruska proti Ukrajine, ktorá pokračuje piaty rok, sa budú konať aj v stredu.

Európska zodpovednosť a obrana

Schopnosť Európy prevziať väčšiu zodpovednosť bude podľa Lukeša závisieť predovšetkým od jednotného postupu európskych krajín. Vzhľadom na súčasnú vnútrozemskú situáciu v Spojených štátoch by podľa neho Európa mala aktívne rokovať, najmä vo vzťahu k Ukrajine. Európske krajiny sú podľa historika dostatočne bohaté na to, aby viac investovali do vlastnej obrany a pripravili sa na situáciu, keď Amerika prestáva byť garantom európskej bezpečnosti.

Lukeš sa domnieva, že Európa dokáže Spojené štáty nahradiť takmer vo všetkých oblastiach s výnimkou satelitných informácií. Práve v tejto oblasti považuje americkú rolu zatiaľ za nenahraditeľnú, pretože Spojené štáty disponujú technickými prostriedkami umožňujúcimi poskytovať aktuálne informácie o situácii na bojisku.

Nedostatky európskej podpory

Havlíček naopak upozornil, že Európa v súčasnosti nedokáže americkú podporu Ukrajiny plne nahradiť. Spojené štáty totiž poskytujú ukrajinským obrancom okrem iného zbraňové systémy, napríklad prostriedky protivzdušnej a protiraketovej obrany Patriot, a spravodajské informácie vrátane prehľadu o situácii na bojisku. Európa má podľa analytika v týchto oblastiach rad nedostatkov a sama je na amerických schopnostiach závislá. Aspoň zatiaľ preto podľa neho nemôže fungovať samostatne a v plnej miere nahradiť Spojené štáty v podpore Ukrajiny.

Dvojaká rola Európy v rokovaniach

V prípadných mierových rokovaniach má podľa Havlíčka Európa dvojakú rolu. Jednak je zásadným podporovateľom Ukrajiny, za ktorej podporu a vojnu proti Rusku podľa neho prakticky prevzala finančnú zodpovednosť. Zároveň je ale aktérom, ktorého sa výsledky rokovaní bezprostredne dotýkajú. Diskusie sa totiž podľa analytika netýkajú iba samotnej Ukrajiny, ale aj budúceho usporiadania európskej bezpečnosti po skončení bojov.

Podmienka pre rokovania s Ruskom

Lukeš sa domnieva, že jednotná Európa by spoločne s ukrajinskými obrancami mohla vytvoriť dostatočnú silu, ktorá by ruského prezidenta Vladimira Putina primala k rokovaniam. Rusko by podľa neho bolo ochotné rokovať predovšetkým vtedy, ak by mu hrozila reálna porážka na bojisku.

Kritika amerického prístupu

Historik zároveň kritizoval doterajší americký prístup k Ukrajine. Podľa neho ani predchádzajúci demokrati prezidenti Barack Obama a Joe Biden neposkytovali Kyjevu pomoc v rozsahu, ktorý by mu umožnil Rusko poraziť. Ich podpora podľa Lukeša smerovala predovšetkým k tomu, aby Ukrajina vojnu neprehrala, čo na prinútenie Ruska k rokovaniam nie je dostačujúce.