Nemecký generál varuje: Ruský útok na NATO je reálny. Najmenej 20-tisíc vojakov by vyrazilo ešte pred prvým výstrelom
Nemecko sa pripravuje na obranu východného krídla NATO. Generál vysvetlil, ako by armáda reagovala na varovné signály ruského útoku.
„Najmenej 20-tisíc vojakov by sa vydalo na cestu po zemi, vzduchom aj po mori,“ povedal generálporučík Alexander Sollfrank o tom, ako by Nemecko reagovalo na varovné signály ruského útoku na územie NATO. Podľa veliteľa operačného velenia Bundeswehru, ktorý bol hosťom podcastu Security Sunday magazínu POLITICO, by sa nasadenie začalo „ešte predtým, ako bude vypálený prvý výstrel,“ povedal Sollfrank. Na jeho vyjadrenia upozornil nemecký portál Aussenlage.
„Útok je veľmi, veľmi reálny,“ povedal Sollfrank o možnosti ruského útoku na územie aliancie. Zároveň uviedol, že momentálne nevidí bezprostredné prípravy na takýto krok. Ruské sily sú podľa neho viazané najmä na Ukrajine, situácia sa však môže rýchlo zmeniť.
Vojaci by smerovali na východné krídlo NATO
Jednotky vo vysokej pohotovosti by podľa generála smerovali do Pobaltia alebo na iné miesta určené v obranných plánoch. Presun by spustili varovné signály, ktoré priebežne vyhodnocujú Bundeswehr, spravodajské služby a spojenci v NATO.
Postup je súčasťou nemeckého operačného plánu. Jeho cieľom je podľa Sollfranka odradiť Moskvu od útoku tým, že jej Nemecko ukáže, že je pripravené konať. Berlín by zároveň pomáhal presúvať na východné krídlo aj jednotky ďalších spojencov.
Nemecko ako logistický uzol
Nemecko by v kríze slúžilo ako logistický uzol pre spojenecké jednotky smerujúce na východné krídlo NATO. Ako sme už na Startitupe informovali, generálporučík Gerald Funke pri opise krízových plánov Bundeswehru upozornil, že armáda by sa pri presune spoliehala aj na civilné organizácie a súkromné firmy. Tie by pomáhali zabezpečiť palivo, ubytovanie či zdravotnú starostlivosť.
Generál rozlišuje ozbrojený útok a sabotáže
Za jednoznačný prípad kolektívnej obrany Sollfrank považuje konvenčný útok, pri ktorom by ruské ozbrojené sily napríklad obsadili časť územia niektorého z pobaltských štátov. Pri incidentoch pod touto hranicou by podľa neho záležalo na tom, ako ich spojenci spoločne vyhodnotia. Jednou z možností sú konzultácie podľa článku 4.
O konzultácie môže požiadať ktorýkoľvek člen NATO, ak sa domnieva, že je ohrozená jeho bezpečnosť, územná celistvosť alebo politická nezávislosť. Článok 5 stanovuje, že ozbrojený útok proti jednému členovi sa považuje za útok proti všetkým. Každý spojenec má napadnutému štátu pomôcť a sám určí formu pomoci. Tá môže zahŕňať aj použitie ozbrojenej sily.
Sollfrank zároveň upozorňuje, že Nemecko už dnes čelí špionáži, dezinformáciám a pribúdajúcim pokusom o sabotáž. „Súhlasím s tým, že dnes už nemožno hovoriť o mieri,“ povedal podľa agentúry dts. Bundeswehr preto posilňuje ochranu vojenských objektov a obranu proti dronom. Vytvoril tiež jednotky rýchlej reakcie, ktoré podľa generála už pôsobili v iných európskych krajinách.
Európa čelí silnejúcim hybridným hrozbám
Sollfrankovo varovanie prichádza v čase, keď európske krajiny čelia silnejúcim hybridným hrozbám. Najnovšie v Nemecku dostali viacerí poslanci Spolkového snemu a členovia vlády od spoločnosti Apple upozornenia, že ich iPhony sa mohli stať terčom cieleného útoku špionážnym softvérom. Prvé varovania prišli 29. októbra. Prípad potvrdil minister pre digitalizáciu Karsten Wildberger v televízii ARD, informovali agentúry DPA a AFP. Úrady zatiaľ nepotvrdili, či útočníci do telefónov prenikli, ani kto za pokusom stál.

Európa čelí silnejúcim hybridným hrozbám
Sollfrankovo varovanie prichádza v čase, keď európske krajiny čelia silnejúcim hybridným hrozbám. Najnovšie v Nemecku dostali viacerí poslanci Spolkového snemu a členovia vlády od spoločnosti Apple upozornenia, že ich iPhony sa mohli stať terčom cieleného útoku špionážnym softvérom. Prvé varovania prišli 29. októbra. Prípad potvrdil minister pre digitalizáciu Karsten Wildberger v televízii ARD, informovali agentúry DPA a AFP. Úrady zatiaľ nepotvrdili, či útočníci do telefónov prenikli, ani kto za pokusom stál.
Začiatkom augusta našli na letisku Lipsko/Halle dron s výbušninou a rozbuškou v blízkosti ukrajinských nákladných lietadiel. Podľa zistení NDR, WDR a Süddeutsche Zeitung vyšetrovatelia predpokladajú, že cieľom bolo lietadlo spoločnosti Antonov Airlines, ktoré slúžilo na prepravu vojenského materiálu. K výbuchu nedošlo. Po náleze ďalšieho dronu na poli pri letisku vyšetrovatelia preverovali, či páchatelia použili viacero strojov.
V polovici septembra našiel farmár pri vojenskej leteckej základni Wunstorf havarovaný dron. Podľa októbrových zistení WDR a Süddeutsche Zeitung niesol nádobu s výbušninou a podobal sa na stroj z Lipska. Či oba prípady spolu súvisia, úrady zatiaľ verejne nepotvrdili.