Nemecko predstavuje plán, ako sa chce do roku 2039 stať najsilnejšou armádou Európy. Flexibilita, rýchlosť a odstrašovanie

23. apríla 2026 o 13:20

Nemecko má po desaťročiach novú vojenskú stratégiu
Kladie dôraz na flexibilitu, technológie a hlboké údery

Na snímke nemeckí vojaci (Ilustračná fotografia) TASR/AP

Nemecko má po desaťročiach novú vojenskú stratégiu
Kladie dôraz na flexibilitu, technológie a hlboké údery

ČLÁNOK POKRAČUJE POD REKLAMOU

Nemecko v stredu predstavilo balík kľúčových dokumentov pre svoje ozbrojené sily. Zahŕňa prvú samostatnú vojenskú stratégiu krajiny, nový profil spôsobilostí, plán rastu personálu aj prepracovanú stratégiu záloh. Ide o najkomplexnejšiu revíziu plánovania Bundeswehru za posledné desaťročia a zároveň prvú vojenskú stratégiu od založenia Spolkovej republiky Nemecko.

Ozbrojené sily Nemecka, známe ako Bundeswehr, sa majú stať rýchlejšími, schopnejšími a technologicky vyspelejšími, so schopnosťou presne zasiahnuť ciele na väčšie vzdialenosti. Minister obrany Boris Pistorius prvýkrát oznámil balík opatrení na výročnej konferencii ozbrojených síl v novembri, pričom plány označil za historický zlom.

Vedúci predstavitelia obrany tento týždeň predstavili hotové dokumenty zákonodarcom a na tlačovej konferencii 22. apríla v Berlíne ponúkli verejnosti neutajované náčrty.

Rusko ako primárna hrozba

„Vojenská stratégia bola len zriedka taká potrebná ako v tejto historickej fáze,“ povedal novinárom. Dokumenty, ktoré ministerstvo označuje za utajované „živé dokumenty“ podliehajúce priebežnej revízii, budú slúžiť ako strategický základ pre Bundeswehr počas nasledujúcich 20 rokov.

Vojenská stratégia s názvom „Verantwortung für Europa“ – Zodpovednosť za Európu – identifikuje Rusko ako primárnu hrozbu a stanovuje scenáre potenciálnych útokov na územie NATO. Pistorius odmietol podrobne uviesť utajované hodnotenia hrozieb a žartoval, že ich zverejnenie by sa rovnalo „pridaniu Vladimira Putina do nášho zoznamu e-mailových adries“.

Podľa jeho slov Moskva považuje vojenskú silu za legitímny nástroj na presadzovanie svojich záujmov. Nemecko preto plánuje posilniť početný stav svojej armády. Počíta s desiatkami tisíc nových vojakov a zásadným rozšírením záloh.

„Rusko sa vyzbrojovaním pripravuje na vojenský konflikt s NATO a použitie vojenskej sily považuje za legitímny nástroj presadzovania svojich záujmov,“ povedal podľa ČTK.

Zmena v strategickom myslení

Podľa analytikov Defence News stratégia signalizuje doktrinálny posun smerom k tzv. „jednotnému operačnému priestoru“ (one theater approach), ktorý vníma územie NATO, Blízky východ a indo-pacifický región nie ako oddelené geografické bojiská, ale ako vzájomne prepojené bezpečnostné prostredie.

Ide o zmenu v strategickom myslení. Tradične sa bezpečnostné plánovanie delilo podľa regiónov – Európa (NATO), Blízky východ či Indo-Pacifik fungovali ako relatívne samostatné „divadlá operácií“ (theaters). Tento prístup predpokladal, že konflikty v jednom regióne majú len obmedzený dosah na ostatné. „One theater approach“ tento model opúšťa. Vychádza z predpokladu, že dnešné bezpečnostné hrozby sú prepojené naprieč regiónmi.

Nemecko chce mať najsilnejšiu armádu v Európe. Zásadne mení postoj k obrane a výrazne investuje

Jasné ciele

Tieto ambície sa premietajú aj do spôsobu, akým chce Nemecko svoju armádu budovať. Pistorius podľa Euronews vyhlásil, že stratégia bola riadená predovšetkým rozsiahlou ruskou inváziou na Ukrajinu a vývojom na bojisku a v obrannom priemysle, čo ukazuje, že ozbrojené sily sa musia neustále prispôsobovať, a to aj výzvam, „ktoré ešte nemusia byť predvídateľné“.

Pistorius varoval, že situácia s hrozbami sa v posledných rokoch výrazne zhoršila a medzinárodný poriadok je ohrozený viac ako kedykoľvek predtým v poslednej dobe.„Inými slovami, svet sa stal nepredvídateľnejším a áno, nebezpečnejším,“ povedal.

V tejto súvislosti nemecká vláda skúmala, ako sa môžu vyvíjať hrozby, ktoré scenáre sú pravdepodobné a na ktoré potenciálne konflikty sa musí Nemecko pripraviť.

Nemecký bezpečnostný expert Dr. Christian Mölling v príspevku na LinkedIn označil stratégiu za „dôležitý prvý krok“, ktorý „by sa nemal zamieňať s okamihom, po ktorom sa všetko cez noc zmení“.

„Historicky bolo nemecké vojenské plánovanie silne formované požiadavkami NATO. To sa zásadne nezmení – a ani by sa nemalo,“ pokračoval a dodal, že „novinou je však to, že Nemecko teraz formálne formuluje národné vojenské ciele, priority a manévrovací priestor, ktoré potom môže priniesť do NATO a Európy.“

Flexibilnejšia armáda

Základom novej stratégie je zásadné prehodnotenie. V budúcnosti sa nemecká armáda zameria menej na fixný počet vojakov a viac na špecifické spôsobilosti.

Sprievodný profil spôsobilostí sa vzdáva pevných počtov techniky – tankov, lietadiel či lodí – a namiesto toho sa zameriava na to, aké výsledky má armáda dosiahnuť.

Kľúčová otázka už neznie, koľko práporov armáda potrebuje, ale aké operačné efekty musí byť schopná dosiahnuť. Minister obrany ako priority pomenoval schopnosti hlbokých presných úderov, protivzdušnú obranu vrátane ochrany proti hypersonickým hrozbám a rozvoj dronových kapacít. Zároveň priznal, že Nemecko v oblasti útokov na dlhé vzdialenosti prakticky štartuje od nuly.

Najsilnejšia konvenčná armáda v Európe do roku 2039

Plán rastu personálu počíta so zvýšením počtu aktívnych vojakov zo súčasných 185 420 na 260 000 do polovice 30. rokov, pri súbežnom rozšírení záloh z približne 60 000 na minimálne 200 000. Celkový počet bojovo pripravených síl by tak mal dosiahnuť približne 460 000.

Plán má tri fázy: najprv rýchle zvýšenie počtu vojakov do roku 2029, potom posilňovanie schopností do roku 2035 a napokon dôraz na technológie po roku 2039. Od januára 2026 sú tieto ciele zakotvené v zákone. Ak sa nepodarí naplniť nábor, štát môže siahnuť po brannej povinnosti.

Podľa zástupkyne generálneho inšpektora Nicole Schilling sa nábor zrýchľuje, medziročne o približne 10 %, pričom počet žiadostí o vstup do armády vzrástol o pätinu, píše Defence News.

Deklarovaným cieľom je vybudovať do roku 2039 najsilnejšiu konvenčnú armádu v Európe.

Je správne, že Nemecko zvažuje návrat brannej povinnosti ako záložné riešenie?

Áno, bez dostatočného počtu vojakov armáda nemôže fungovať

Možno, ale iba ako dočasné riešenie pri zlyhaní náboru

Nie, armáda by mala zostať profesionálna a dobrovoľná

Zamerajte sa na „hlboké údery“

Ďalším kľúčovým pilierom stratégie je podľa Euronews takzvaný „hlboký úder“, schopnosť zasiahnuť ciele ďaleko za frontovou líniou. Pistorius a generálny inšpektor Carsten Breuer jasne uviedli, že takéto schopnosti budú čoraz dôležitejšie. Patria sem presné zbrane s dlhým doletom určené na zničenie nepriateľských zásobovacích trás, veliteľských centier a kritickej infraštruktúry v ranom štádiu.

Vzhľadom na vojnu na Ukrajine sa tento prístup považuje za kľúčový pre včasné oslabenie nepriateľských štruktúr a zmiernenie tlaku na vlastné sily. V súčasnosti má Bundeswehr v tejto oblasti len obmedzené možnosti. Jeho hlavným systémom je podľa Euronews strela s plochou dráhou letu Taurus, nemecko-švédska zbraň s doletom viac ako 500 km, čo ju zaraďuje na spodnú hranicu spektra hlbokých úderov.

V budúcnosti sa však Nemecko snaží výrazne rozšíriť svoju schopnosť zasiahnuť takéto ciele s presnosťou – a na väčšie vzdialenosti. Jedným z príkladov je plánované obstaranie strely s plochou dráhou letu JASSM-ER pre novú stíhačku F-35. S doletom približne 1 000 km by to rozšírilo dosah Bundeswehru ďaleko za súčasné systémy. Lietadlo aj strelu vyrába americký obranný gigant Lockheed Martin.

zdroj: TASR/AP

Záložníci sa dostávajú do centra pozornosti

Rozširovanie personálu je ústredným prvkom celej stratégie. Bez dostatočného počtu vojakov nie je možné dlhodobo rozvíjať ani udržiavať nové spôsobilosti. Záložníci budú zohrávať oveľa väčšiu úlohu, už nebudú vnímaní ako záloha, ale ako neoddeliteľná súčasť ozbrojených síl. „Novú zálohu vnímame výslovne na rovnakej úrovni ako aktívne jednotky,“ povedal Pistorius.

Ich úloha bude obzvlášť dôležitá doma. V prípade krízy sa očakáva, že Nemecko bude slúžiť ako logistické centrum pre Európu, pričom bude potrebné chrániť presuny vojsk, zásobovacie trasy a kritickú infraštruktúru, čo by z veľkej časti pripadlo záložníkom.

„Potrebujeme rezervu, aby sme zabezpečili, že Nemecko bude môcť fungovať ako logistické centrum v krízovom alebo obrannom scenári. V tomto zmysle je naša rezerva spojnicou medzi armádou a civilnou spoločnosťou,“ povedal Pistorius.

Zároveň sa má Bundeswehr stať organizačne agilnejším. Ministerstvo obrany sa v rámci širšieho reformného úsilia zameriava na zníženie byrokracie a zefektívnenie procesov. Plány zahŕňajú digitálne pracovné postupy, ktoré nahradia papierové systémy, menej požiadaviek na podávanie správ a väčšie využívanie technológií, ako je umelá inteligencia.

„Povinnosti podávať správy zostanú len tam, kde prinášajú skutočnú hodnotu,“ dodal Pistorius. Samotná stratégia nie je určená na to, aby bola fixná. „Tieto stratégie sú živé dokumenty,“ povedal minister obrany a budú sa pravidelne aktualizovať s vývojom hrozieb a technológií.

Reakcia Ruska

Na nemeckú stratégiu dnes reagovalo aj Rusko. Hovorca ruského prezidenta Dmitrij Peskov vyhlásil, že mnohým Európanom behá mráz po chrbte pri čítaní nemeckej vojenskej stratégie, TASR o tom informuje na základe správy agentúry TASS. „Hlavné je, aby sa Nemecko kvôli svojim plánom na vytvorenie najsilnejšej armády na európskej scéne nedostalo do rovnakej situácie, v ktorej sa už niekoľkokrát v histórii ocitlo,“ poznamenal v tejto súvislosti pre ruskú televíziu hovorca Kremľa.

Čítaj viac z kategórie: Zo sveta