Nemecko chce mať najsilnejšiu armádu v Európe. Zásadne mení postoj k obrane a výrazne investuje

  • Nemecko výrazne investuje do armády
  • Po zrušení dlhových obmedzení plánuje vybudovať najsilnejšiu armádu v Európe
nemecká armáda, Friedrich Merz
  • Nemecko výrazne investuje do armády
  • Po zrušení dlhových obmedzení plánuje vybudovať najsilnejšiu armádu v Európe

Nemecko opäť buduje svoju armádu. Nedávne rozhodnutie uvoľniť nemeckú dlhovú brzdu pomohlo krajine, aby mohla zvýšiť výdaje na zbrojenie, píše web The Economist. A vyzerá to tak, že Berlín v tom nechce prestať, keďže plánuje ešte ďalšie uvoľnenie financií na armádu. Nemecký kancelár Friedrich Merz vyhlásil, že chce z Bundeswehru, čo ja názov pre nemeckú armádu, urobiť najsilnejšiu konvenčnú armádu v Európe.

Kancelár tiež naznačil, že Nemecko sa na samite tento mesiac dlhodobo zaviaže k míňaniu 3,5 percenta HDP na obranu. Ďalších 1,5 percenta chce minúť iba na súvisiacu infraštruktúru. Spolu by to bolo približne 215 miliárd eur ročne, čo sa však môže zmeniť s nastávajúcim schvaľovaním vládneho rozpočtu po samite.

Litva privítala Nemcov

Viacero európskych krajín je nadšených z nemeckého záväzku pomáhať s európskou bezpečnosťou. Jedným takým príkladom je Litva. Obyvatelia Vilniusu jasali, keď sa ulicami ich mesta valili nemecké tanky. Tentokrát však boli pozvané.

Do krajiny 22. mája zavítala obrnená brigáda. Tá sa má do roku 2027 rozrásť na 5-tisíc príslušníkov nemeckej armády. Ide o prvé stále nasadenie nemeckých vojakov za hranicami od druhej svetovej vojny. Niečo, čo bolo iba pred desiatim rokmi nemysliteľné, sa stalo realitou. Litovčania vrelo privítali nemeckú armádu vo svojej krajine.

Bod obratu

Ide tiež o najvýraznejší symbol obratu krajiny, ktorá sa po roku 1990 schovávala za americkú ochranu, zatiaľ čo nemecká armáda sa pomaly rozpadávala a obchodné väzby s Ruskom silneli. Rozhodnutie o Litve sa stalo už v roku 2023 po invázii na Ukrajinu ako súčasť tzv. Zeitenwende alebo „bodu obratu“ v bezpečnostnej politike.

Tú inicioval ešte bývalý kancelár Olaf Scholz a Nemecku priniesli podľa odhadov Štokholmského medzinárodného inštitútu na výskum mieru štvrtý najväčší rozpočet na obranu na svete. Podľa generála Carstena Breuera Scholzov fond zaplátal veľké diery v armáde, no ešte je potreba toho veľa urobiť.

Nastávajúce výdavky majú posilniť úlohu Nemecka ako obraznej chrbtice pre NATO. Prioritami sú napríklad posilnenie protivzdušnej obrany, doplnenie zásob munície a zavedenie kapacít na presné údery dlhého dosahu.

Poučenie z Ukrajiny

Objavili sa však obavy, že Nemecko zlyháva naučiť sa niečo z vojny na Ukrajine, kde sú na bojisku používané najmä drony. „Technológie sú v Nemecku úžasné,“ povedal Nico Lange, bývalý úradník ministerstva obrany. „Ale politici krajiny ich nevedia využiť,“ dodal.

Nikto nechce teraz kvôli vojne vybudovať zásoby dronov, ktoré by potom počas nej boli zastarané. No ľudia, čo plánujú budúcnosť armády, tiež nemôžu nechať Nemecko v stave, kedy bude závislé od starších systémov.

„Potrebujeme trhom riadený priemysel, ktorý inovuje,“ povedal Gundbert Scherf, spoluzakladateľ startupu Helsing, ktorý je zameraný na pozemné, vzdušné a námorné systémy používajúce umelú inteligenciu. „Ten môže zlyhať na jednom mieste a uspieť inde, pričom využíva súkromné zdroje financií,“ dodal o priemysle.

Byrokracia a modernizácia

Modernizácia Bundeswehru znamená aj vyriešenie pomalého plánovania, byrokracie a takzvanému pozlacovaniu svojich procesov. Príkladom sú náročné požiadavky ako napríklad uistenie sa, že tanky sú vhodné pre tehotné ženy. Boj s týmito prekážkami má na starosti minister obrany Boris Pistorius, ktorý sa v Nemecku stal jeden z najpopulárnejších politikov.

V pláne je aj nový zákon, ktorý má uvoľniť niektoré predpisy a procesy. No iba úprava systému zrejme nebude stačiť. Problémom v krajine je aj samotný počet nemeckých vojakov. Armáda má problém dostať sa cez hranicu 180-tisíc, pričom jej súčasný ciel je 203-tisíc.

Skúška pre Nemecko nastane vtedy, keď bude musieť vážne diskutovať o obnovení brannej povinnosti, ktorú zrušili počas vlády Angely Merkelovej v roku 2011.

Čítajte viac z kategórie: Zahraničie

Zdroj: The Economist

Najnovšie videá

Trendové videá