„F-22 z Aliexpressu“: Turecko otestovalo svoju superstíhačku piatej generácie. Má to jeden háčik

  • Turecko prvýkrát otestovalo stíhačku piatej generácie domácej výroby
  • Stroj má vynoviť výzbroj tureckých vzdušných síl a mieriť môže aj na export
  • NATO ale bude musieť prekonať ešte veľa prekážok
KAAN maiden flight
Reprofoto/TUSAS
  • Turecko prvýkrát otestovalo stíhačku piatej generácie domácej výroby
  • Stroj má vynoviť výzbroj tureckých vzdušných síl a mieriť môže aj na export
  • NATO ale bude musieť prekonať ešte veľa prekážok

Turecko v stredu prvýkrát otestovalo zázrak domáceho zbrojárskeho priemyslu – stíhačku piatej generácie TF-X  s názvom Kaan. V preklade to znamená vládca alebo panovník. V Turecku to bola veľmi očakávaná udalosť, ktorá má dokazovať, že tureckému zbrojárskemu priemyslu sa darí aj napriek západným sankciám.

Napriek úspechom, ktoré let Kaana priniesol, situácia nie je taká jednoduchá. Turci budú čeliť ešte mnohým úskaliam, kým sa táto stíhačka piatej generácie dostane do rúk tureckých vzdušných síl.

Stíhačka Kaan na svoj prvý let vzlietla z leteckej základe v tureckej metropole Ankara, kam sa následne aj vrátila, uvádza TASR. Let mal trvať 13 minút, pričom stíhačka dosiahla výšku 2 438 metrov a rýchlosť 426 kilometrov na hodinu.

„Turecko prekonalo kritickú etapu na ceste k výrobe vlastných bojových stíhačiek piatej generácie,“ uviedol turecký prezident Recep Tayyip Erdogan na predvolebnom zhromaždení v provincii Afyon.

Problémový je motor či senzory 

Napriek tomu, že Kaan nápadne pripomína americké stíhačky piatej generácie ako F-22 či F-35, je zrejme, že za nimi bude v mnohom zaostávať.

The Warzone uvádza, že je otázne do akej miery bude Kaan naozaj „Stealth“, teda ťažko odhaliteľný pre radary nepriateľa.  

Stíhačke tiež chýbajú aj špičkové komponenty, ktoré sú kvôli sankciám pre Ankaru nedostupné.

„Druhy špičkových senzorov a predovšetkým fúzia údajov a interoperabilita, ktoré charakterizujú stíhačky piatej generácie, ako je F-35, sú pravdepodobne mimo dosahu Turecka. Rovnako ako úroveň utajenia, ktorá sa vyskytuje u jeho amerických náprotivkov,“ uvádza portál.

Stíhačka je vybavená prúdovým motorom General Electric F110, ktoré používajú napríklad stíhačky štvrtej generácie F-16.

Výfukové trysky motora nespĺňajú stealth charakteristiky, a navyše samotný motor je otázkami sporu, či sa na naň vzťahujú sankcie alebo nie. Ide totiž o motor americkej firmy, no Turci ho vyrábajú doma v licencovanej výrobe.

Turecko sa v minulosti vyjadrilo, že Kaan by mohol byť poháňaný aj inými motormi zahraničnej výroby. Napokon Ankara tvrdí, že stíhačka by mohla disponovať vlastným tureckým motorom, no zatiaľ takýto motor nevyvinula.

Ďalšou výzvou bude integrácia zbraňových systémov, softvérov a podsoftvérov s lietadlom. 

Práve výzvy vo vývoji spôsobili aj opakované odloženie prvého skúšobného letu, ktorý sa mal pôvodne uskutočniť ešte koncom minulého roka. Spoločne so stíhačkou mala byť otestovaná aj ďalšia turecká superzbraň útočný dron ANKA-3.

Dokiaľ tak Kaan bude skutočne slúžiť v letectve, budú musieť inžinieri z Turecka prekonať ešte veľa problémov.

Sankcie kvôli nákupu S-400 

Sériová výroba stroja by sa mala začať v roku 2028. Do vzdušných síl by mali prvé exempláre vstúpiť v roku 2030. Turecko začalo pracovať na vývoji týchto stíhačiek v roku 2016. V roku 2017 podpísala turecká letecká spoločnosť TUSAS zmluvu o vývoji Kaan s najväčšou britskou zbrojárskou spoločnosťou BAE Systems.

Stíhačky budú schopné viesť vzdušné súboje s inými lietadlami a budú vybavené aj navigáciou s využitím umelej inteligencie, uviedla štátna tlačová agentúra Anadolu.

Na Ankaru boli uvalené sankcie v súvislosti s kúpou ruskej protivzdušnej obrany S-400. Turecko ako člen Severoatlantickej aliancie (NATO) kúpilo vojenskú techniku de facto od nepriateľskej krajiny. Vďaka tomu bolo Turecko vyradené z programu na obstaranie stíhačiek F-35.

Okrem toho Turecko čelí zákazu predaja zbraní, keď niektoré krajiny NATO odmietajú techniku Ankare odpredať. Argumentujú pritom faktom, že Turecko používa zbrane proti Kurdom a tiež, že turecké drony hrali rolu v konflikte na Náhornom Karabachu. Červená pri návrhoch na kúpu zbraní tak prichádza napríklad z Berlína alebo Ottawy.

Pred nedávnom im však bol schválený nákup ďalších stíhačiek F-16 a modernizácia tých, ktoré už majú. Predpokladá sa, že ide o ústupok potom, ako Turecko schválilo vstup Švédska do NATO. To zlepšilo vzťahy medzi Washingtonom a Ankarou.

Kaan by mohol byť zaujímavý exportný artikel, záujem už prejavila Ukrajina

Turecký prezident Recep Tayyip Erdoğan presadzuje obrannú stratégiu, ktorá má byť málo závislá od dovozu, ale naopak, Turecko sa môže stať exportnou krajinou.

Zatiaľ to vyzerá, že aj napriek západným sankciám sa Turecku darí plniť ciele a postupne prezbrojovať.

Ukážkovým príkladom sú drony Bayraktar, ktoré vyrába firma Baykar, patriaca rodine prezidentovho zaťa.

Turci vyrobili už 500 týchto strojov, ktoré si vo veľkých počtoch objednala aj Saudská Arábia. Zákazka má hodnotu 3 miliárd dolárov. A práve s Rijádom Ankara v budúcnosti nevylučuje spoluprácu, uvádza Die Welt.

Analytici zo Švédskeho inštitútu pre výskum mieru (SIPRI) nedávno zverejnili zoznam 100 najväčších svetových zbrojárskych spoločností. V rebríčku sa objavili aj štyri turecké firmy, pričom ich obrat vzrástol o 22 % na 5,5 miliárd dolárov

Očakáva sa, že stíhačka Kaan by mohla byť v budúcnosti tiež zaujímavým exportným artiklom. Záujem o ňu prejavili už Ukrajinci. Turci ale najskôr musia prekonať problémy, ktoré sme zmienili vyššie. 

Zdroje: TASR, The Warzone, Die Welt

Najnovšie videá

Trendové videá