Farmári protestujú v Bruseli: Trápi ich hrozba „27-rýchlostného“ poľnohospodárstva naprieč Úniou

Bruselské ulice pocítia podľa Euronews opäť prítomnosť rozhorčených farmárov. Takmer presne po roku od masívnych demonštrácií sa poľnohospodári vracajú do hlavného mesta EÚ, aby upozornili na svoj hlavný problém.

Trápi ich budúcnosť Spoločnej poľnohospodárskej politiky (CAP) a hrozba rozdrobeného, „27-rýchlostného“ poľnohospodárstva naprieč Úniou. Tentokrát však nejde len o rozpočet. Ide o samotnú existenciu CAP – kľúčového piliera európskeho poľnohospodárstva, ktorý tvorí takmer tretinu rozpočtu EÚ.

Varovanie zo zákulisia

Podľa Elli Tsiforou, generálnej tajomníčky najväčšieho poľnohospodárskeho lobby Copa-Cogeca, je dôvod na nové protesty jasný: „Ide o viac ako len škrty. Pýtame sa: Budeme mať vôbec ešte nejakú poľnohospodársku politiku?“ Európska komisia má totiž v pláne vytvoriť tzv. „jediný fond“, do ktorého by zlúčila viacero finančných nástrojov – vrátane CAP, kohéznej politiky a výskumného programu Horizon Europe.

Farmári bijú na poplach, pretože v tejto diskusii údajne padli návrhy na zrušenie tzv. druhého piliera CAP – programov rozvoja vidieka. A práve ten je pre farmárov existenčne dôležitý. Podporuje ekologické opatrenia, investície do fariem a rozvoj vidieckych komunít. Strata tohto piliera by podľa Tsiforou zničila podstatu samotnej „spoločnej“ poľnohospodárskej politiky.

Nový rozpočet, staré obavy

Dôvodom napätia je pripravovaný viacročný finančný rámec (MFF) na roky 2028 – 2034, ktorý má Komisia predstaviť už v júli. Pri poslednej podobnej debate v roku 2020 farmári tiež protestovali proti plánovaným škrtom. Tentokrát sú však obavy ešte väčšie.

Pre pripomenutie: aktuálny MFF na roky 2021 – 2027 bol po zložitých rokovaniach schválený v decembri 2020 s celkovým objemom 1 074,3 miliardy eur (v cenách roku 2018). Z toho 258,6 miliardy eur smerovalo na poľnohospodársku politiku – vrátane priamych platieb a výdavkov viazaných na trh. To predstavuje takmer štvrtinu celého rozpočtu EÚ, čo z CAP robí jeden z najväčších výdavkových pilierov Únie.

Aj napriek úsiliu Európskeho parlamentu zachovať financovanie v reálnych hodnotách na úrovni predchádzajúceho obdobia, došlo k miernemu reálnemu poklesu výdavkov na poľnohospodárstvo. Súčasťou kompromisu bol aj Fond na spravodlivú transformáciu, ktorý má podporiť farmárov pri prechode na ekologickejšie hospodárenie – napríklad pri adaptácii na klimatické zmeny či znižovaní emisií.

Parlament zároveň presadil ročný cieľ pre biodiverzitu a zmeny v metodike sledovania klimatických výdavkov, ktoré priamo ovplyvňujú aj spôsob čerpania podpory v rámci CAP.

Kto ide protestovať?

Podľa nedávneho prieskumu Ipsos sú najväčšími horlivcami protestov farmári zo Španielska a Poľska. O niečo rozpačitejšie to vidia ich kolegovia z Francúzska a Nemecka. V Belgicku, Holandsku, Írsku či Rumunsku je nálada pokojnejšia. Tento týždňový protest bude pravdepodobne menší a skôr symbolický.

Zaobíde sa bez traktorových kolón a slamených balíkov pred inštitúciami. Ale varovný tón je zreteľný. Napriek všetkému si farmári zachovávajú priazeň verejnosti. Minuloročné protesty ukázali, že ľudia chápu, že problémy v potravinovom reťazci presahujú samotné poľnohospodárstvo. „Občania nás nepovažovali za vinníkov, ale za tých, ktorí upozorňujú na systémové chyby,“ hovorí Tsiforou.

Komisia pod tlakom ustupuje. Prvé zmeny prichádzajú

Protesty z minulého roka však priniesli aj konkrétne výsledky. Európska komisia na čele s novým komisárom pre poľnohospodárstvo Christophem Hansenom nedávno predstavila balík opatrení na zníženie byrokratickej záťaže, ktorú farmári dlhodobo kritizujú.

Komisia navrhuje zníženie počtu kontrol z aktuálnych siedmich ročne na jednu, zavedenie tzv. digitálnej peňaženky, ktorá by zjednodušila zdieľanie údajov medzi farmárom a úradmi a úpravu pravidiel o trvalých trávnych porastoch, ktoré dnes nútia farmárov zbytočne orávať pôdu, aby nestratili práva na dotácie.

Podľa odhadov by tieto opatrenia mohli ušetriť až 1,58 miliardy eur ročne pre farmárov a 210 miliónov eur pre štátnu správu. Hansen tvrdí, že nejde o oslabenie ekologických ambícií, ale o ich „uplatňovanie s rozumom“. Farmári teda znova vyšli do ulíc – nie zo vzdoru, ale z obáv. Pretože keď sa láme chlieb, ide doslova o to, či ho na stole vôbec ešte budeme mať.

Čítajte viac z kategórie: Zahraničie