Firma, ktorá „oživila“ pravekého vlka, chce zálohovať život. V obľúbenom meste Slovákov vznikne „Noemova archa“

  • Firma, ktorá „oživila“ pravekého vlka, chce zachraňovať DNA ohrozených druhov
  • V Dubaji vznikne globálny bio-trezor
Firma, ktorá „oživila“ vyhynutého vlka, buduje v Dubaji genetický trezor pre celé planéty
  • Firma, ktorá „oživila“ pravekého vlka, chce zachraňovať DNA ohrozených druhov
  • V Dubaji vznikne globálny bio-trezor
ČLÁNOK POKRAČUJE POD REKLAMOU

Znie to ako sci-fi, no naozaj sa to deje. Firma, ktorá nedávno oznámila „oživenie“ pravekého vlka, ide o krok ďalej. Chce zmraziť DNA tisícok ohrozených živočíchov a uložiť ju do obrovského biovaultu v Dubaji. Informuje o tom CNN.

Cieľ tejto spoločnosti je skutočne ambiciózny. Je ním totiž akási Noeho archa, ktorú umožnia novodobé technológie. Inak povedané, vedci sa pokúsia vytvoriť genetickú poistku planéty pre prípad, že niektoré druhy z prírody definitívne zmiznú. 

Biotechnologická spoločnosť Colossal Biosciences predstavila nové zariadenie s názvom Colossal Biovault and World Preservation Lab, ktoré bude sídliť v dubajskom Múzeu budúcnosti a má slúžiť ako globálna genetická poistka biodiverzity.

Ochrana pred vyhynutím živočíchov

Podľa spoločnosti bude v biovaulte uložených milióny zmrazených vzoriek tkanív a buniek z približne 10 000 druhov, vrátane stovky najohrozenejších druhov sveta a Spojených arabských emirátov. Vzorky majú slúžiť jednak na výskum, jednak ako záloha pre prípad, že by niektoré druhy v prírode úplne vyhynuli.

Colossal na seba upozornil minulý rok, keď oznámil, že sa mu podarilo „oživiť“ vyhynutého pravekého vlka. V skutočnosti však nejde o presnú kópiu vyhynutého druhu, ale o geneticky upravené vlky sivé.

Ich DNA pomocou starovekých vzoriek a génových úprav vedci zmenili tak, aby sa podobali svojmu dávnemu predchodcovi. Aj samotní odborníci upozorňujú, že ide skôr o hybrid než o skutočné vzkriesenie.

„Mnohí považujú pravlka za mýtickú bytosť zo sveta fantázie, ale v skutočnosti zohrával významnú úlohu v americkom ekosystéme,“ povedal autor George R. R. Martin. Ten je zároveň investorom a kultúrnym poradcom firmy Colossal. „Ja píšem o mágii, ale Ben a Colossal vytvorili skutočnú mágiu tým, že tieto majestátne tvory vrátili do nášho sveta.“

Život treba chrániť

Spoluzakladateľ a CEO spoločnosti Ben Lamm prirovnal nový biovault k Globálnemu semennému trezoru na Špicbergoch, ktorý uchováva rastlinné semená pre budúce generácie. „Musíme začať zálohovať všetok život na Zemi. Ochrana prírody funguje, ale nie dostatočne rýchlo vzhľadom na tempo vymierania,“ uviedol pre CNN.

Podľa CNN je v súčasnosti viac než 48 000 druhov ohrozených vyhynutím. Colossal tvrdí, že plánuje uchovávať viacero genetických vzoriek z každého druhu, aby sa zachovala genetická rozmanitosť, ktorá je kľúčová pre dlhodobé prežitie populácií.

Podobné projekty však už vo svete existujú. Napríklad Frozen Zoo pri San Diego Zoo uchováva genetický materiál viac než 1 300 druhov a v minulosti z neho vznikli klony niekoľkých ohrozených zvierat. Odborníci však upozorňujú, že samotné zmrazovanie DNA nestačí. Kryobanky by mali byť len doplnkom k ochrane prirodzených biotopov, nie jej náhradou.

Kritici hovoria o marketingu

Napriek veľkým vyhláseniam Colossal Biosciences čelí firma aj silnej vlne kritiky zo strany vedcov. Ako upozorňuje britský denník The Guardian, odborníci tvrdia, že spoločnosť v skutočnosti žiadny vyhynutý druh „neoživila“. V prípade tzv. pravekého vlka podľa nich ide len o geneticky upraveného sivého vlka, nie o návrat pôvodného druhu.

„Je nemožné priniesť späť niečo, čo je geneticky identické s druhom, ktorý kedysi žil. Naše zvieratá sú sivé vlky s 20 genetickými úpravami,“ uviedla pre New Scientist hlavná vedkyňa Colossalu Beth Shapiro.

Podľa paleogenetika Nica Rawlencea z University of Otago je pojem de-extinkcia zavádzajúci. „Vyhynutie je navždy. Ako povedal Darwin: keď druh úplne zmizne, už sa nevráti,“ uviedol pre Guardian. Pokusy Colossalu označil za „geneticky upravené napodobeniny“, ktoré sú podľa neho prezentované ako skutočné návraty vyhynutých zvierat.

Zakladateľ firmy Ben Lamm kritiku odmieta a tvrdí, že cieľom je vzbudiť záujem verejnosti o biodiverzitu. „Ak sa dieťa začne zaujímať o ochranu prírody preto, že uvidí mamuta, tak kto to bude riešiť?“ povedal.

Čítaj viac z kategórie: Štúdie, prieskumy a analýzy

Zdroje: CNN, Redakcia Startitup, The Guardian, The Scientist

Najnovšie videá

Trendové videá