Firmy na Slovensku by po novom nemali zakazovať zamestnancom verejne hovoriť o výške ich platu

  • Množstvo spoločností na Slovensku ešte aj v súšastnosti zakazuje svojim zamestnancom rozprávať sa o výške ich mzdy s kolegami či rodinou
  • Do Zákonníka práce sa má dostať opatrenie, ktoré takýmto praktikám zabráni
  • Opatrenie už odobrila aj vláda
penn
pexels.com
  • Množstvo spoločností na Slovensku ešte aj v súšastnosti zakazuje svojim zamestnancom rozprávať sa o výške ich mzdy s kolegami či rodinou
  • Do Zákonníka práce sa má dostať opatrenie, ktoré takýmto praktikám zabráni
  • Opatrenie už odobrila aj vláda

Občianske združenie Pracujúca chudoba upozorňuje, že na mzdy ide na Slovensku iba 39 percent z vyprodukovaného HDP, kým na západe je to 50 až 60 percent. Znamená to, že firmy u nás platia v pomere k tomu, čo vyprodukujú, zamestnancom v skutku málo.

Mzdy sú stále nízke a naďalej nám rozkladajú celú spoločnosť. Mladí ľudia opúšťajú svoje rodiny, aby hľadali svoje uplatnenie v zahraničí, staršie ženy zase opúšťajú svojich rodičov, aby sa namiesto nich starali o starých ľudí v Rakúsku, Nemecku, Švajčiarsku. Firmy nevedia nájsť pracovnú silu a začínajúci slovenskí podnikatelia nevedia nájsť pre svoje podnikanie kúpyschopný dopyt.

Sem tam nám v nemocniciach chýbajú sestričky. Mladí ľudia si nechcú zakladať rodiny. Nehovoriac o tom, že nízke mzdy znamenajú nízke dôchodky. Mzda ako ekonomická kategória bola doteraz úspešne ignorovaná, pretože dôležitejší bol rast HDP alebo pokles nezamestnanosti. Ukazuje sa ale, že bez armády dobre zarábajúcich zamestnancov sa ocitáme v slepej uličke. Ľudia sa obávajú budúcnosti, zadlžujú sa, nie sú schopní šetriť, plánovať budúcnosť a berú si hypotéky, na ktorých splácanie časom nemajú prostriedky.

Horúcou témou je dnes aj zamestnanecké prostredie

Pracovné prostredie na Slovensku patrí medzi jedno z najhorších nielen v Európskej únii, ale aj v krajinách OECD. Ak sa pozrieme do rôznych vedeckých výskumov skúmajúcich pracovné prostredie tak zistíme, že najväčšie problémy sú špekulatívne formy zamestnávania, zneužívanie agentúrneho zamestnávania, nedodržiavanie pracovno­‑právnych kódexov, tlak na dereguláciu pracovnej legislatívy a slabá vymožiteľnosť práv pracujúcich.

S takzvaným bossingom sa v práci stretáva viac ako 60 percent zamestnancov a na druhú stranu približne 80 percent manažérov nemá pri svojej práci problém konať neeticky. Kapitolou samou o sebe je aj diskusia o výške platu, zdá sa však, že ľady by sa v tejto oblasti už čoskoro mohli pohnúť.

Mnohé firmy, buď cez pracovnú zmluvu alebo pracovný poriadok, zakazujú svojim zamestnancom hovoriť otvorene so svojimi kolegami či s rodinou o svojej mzde. To vytvára prostredie, kde môžu na jednej pracovnej pozícii s rovnakými požiadavkami a kvalifikáciou pracovať ľudia s rôznym finančným ohodnotením.

V novele zákonníka práce by však už od novembra mal byť zákaz pre zamestnávateľov, aby akýmkoľvek spôsobom obmedzovali zamestnanca v možnosti informovať o svojej mzde, nakoľko dnes to ešte zakázať môžu.

Na jednej strane by to mohlo prinútiť zamestnávateľa robiť niečo s platmi jeho zamestnancov, ak by ľudia na rovnakej pozícii zarábali rôzne. Na druhej strane by to mohlo naštrbiť vzťahy v kolektíve, nakoľko u ľudí je celkom prirodzené, že si určitým spôsobom závidia.

Podľa psychológa je dôležitý fakt, že ľudia sa budú môcť sami rozhodnúť či niekomu povedia koľko zarábajú alebo nie. Odborníci sa však zhodujú, že v krajinách, kde takýto systém funguje často prináša výhody pre obe strany. Parlament bude o tejto zmene v zákonníku práce definitívne hlasovať na novembrovej schôdzi.

Najnovšie video

Fontech

ĎALŠIE ČLÁNKY Z FONTECH.SK

Fontech