FOTO: Talentovaná Trnavčanka premenila strohé detské nemocničné oddelenie na miesto, kde človek rád trávi čas

Už pred časom sme ťa informovali o tom, že slovenskí študenti medicíny zostavili takzvanú Čiernu knihu slovenských nemocníc s príznačným názvom „Kniha plesní“, ktorú si môžeš prelistovať aj online. Študenti tak chceli verejnosti, ale najmä vláde ukázať nepeknú realitu, s ktorou sa bežne v nemocniciach stretávajú. 

Aj keď mnohé nemocnice v našej krajine sú v skutočne dezolátnom stave, nájdu sa aj svetlé výnimky. Nielenže v nich nemusíš trpieť opadanú omietku, vŕzgajúce postele či plesne na stenách, ale dokonca ponúkajú aj umelecký zážitok. 

Slovenka svoju lásku k udržateľnosti pretavila do módy, značkou Cila šíri povedomie o kapsulovom šatníku

Najnovšie je toho dôkazom aj Národný ústav srdcových a cievnych chorôb, ktorý spojil sily s talentovanou slovenskou maliarkou Dominikou Žákovou a tlačiarenskou spoločnosťou Bittner print.

V Národnom ústave srdcových a cievnych chorôb, ktorý poskytuje špičkové komplexné zdravotnícke služby v oblasti diagnostiky, liečby a prevencie ochorení srdca a ciev, po novom nájdeš aj panoramatickú maľbu, ktorá bola zhotovená na mieru.

V novom pavilóne detskej kardiochirurgie pribudla okrem iného pestrofarebná dúha, ktorá je inšpirovaná Olafurom Eliassonom a jeho dúhovou panorámou v Aarhuse.

Na stropoch nad lôžkami malých pacientov a na stenách izieb pribudli pestré reprodukcie Dominikiných kruhových obrazov, ktoré sa objavili už na mnohých úspešných výstavách po celom Slovensku.

Dominika však priznáva, že realizácia tohto umeleckého počinu predstavovala miestami naozajstný boj s časom a technológiou. Objasňuje, že polovica malieb vrátane tej panoramatickej vznikla na tablete, čo je pre ňu ako maliarku nová, nekomfortná, ale zato obohacujúca skúsenosť.

„Som rada, že som mohla prispieť svojou troškou. Doktorky a sestričky na oddelení (stretla som tam len ženy), rodičia malých pacientov a samozrejme deti –srdciari majú môj nekončiaci obdiv. V tejto čudnej dobe s chuťou apokalypsy podčiarkujem trikrát. Držme sa!,“ odkazuje Dominika.

Dominika Žáková nemala byť vždy umelkyňou. Pôvodne mala študovať matematiku či biológiu. No po strete s farebnou tvorbou Kathariny Grosse sa rozhodla, že svoj život chce zasvätiť maľbe.

Vyštudovala teda VŠVU a vypracovala sa na jednu z najzaujímavejších postáv súčasnej slovenskej umeleckej scény. Jej diela sú abstraktné, plné farieb a pozitívnych pocitov.

V minulosti sa venovala aj vlastnému projektu s názvom „Krasohľad“. Dominika sa v rámci tohto projektu túlala na prvý pohľad škaredými miestami Petržalky a vedome sa v nich snažila nájsť niečo pekné, podnetné a poetické.

„Špecifickým aspektom diel Dominiky Žákovej je, že dokážu na diváka fungovať aj absolútne prvoplánovo. Sú schopné vizuálne zaujať aj bez toho, aby sme k nim potrebovali ďalšie vysvetlenia. Farebnosť autorkiných diel vyžaduje mimoriadnu presnosť odtieňov, vďaka čomu je možné ich miešanie prirovnať k matematickému experimentu. Celkovo je jej tvorba akousi vizuálnou matematikou,“ napísala o dielach talentovanej Slovensky, kurátorka výstav Lucia Zlochová.