Francúzsko je najdepresívnejšia krajina v Európe: Nová štúdia odhalila prekvapujúce výsledky

Hoci sa tým chváli len málokto, určite viac ľudí, ako si myslíš, možno vrátane teba, zažilo zlý deň, malo zlú náladu, respektíve v prípade dlhšieho trvania negatívnych myšlienok sa cítili depresívni. V posledných rokoch k tomu nemalou mierou prispela aj celosvetová pandémia Covid-u-19.

A práve ešte obdobie pred pandémiou je predmetom novej štúdie štatistického orgánu francúzskych ministerstiev zdravotníctva a sociálnych vecí (DREES), ktorá sa zamerala na stupeň depresie naprieč európskym kontinentom, a výsledok ťa možno prekvapí.

Jedna z najvyspelejších krajín je aj najdepresívnejšia

Portál Euronews totiž píše, že v roku 2019, teda ešte pred začatím celosvetovej pandémie, bola až 11-percentná miera depresie práve v krajine galského kohúta, čím sa Francúzsko stala vôbec najdepresívnejšou krajinou starého kontinentu. 

Predkladaná správa vychádza z údajov Európskeho dotazníka prieskumu zdravia, ktorý sa vykonáva každých šesť rokov a zahŕňal približne 300 000 ľudí z celej Európskej únie, Nórska, Islandu a Srbska.

V tomto prípade išlo vôbec o prvý príklad, keď DREES použil prieskum z roku 2019 na meranie depresie a jej prevalencia bola odhadnutá na základe ôsmich otázok z dotazníka o zdraví pacienta.

Analýza sa zamerala na to, „či osoba trpela alebo netrpela depresívnymi syndrómami počas posledných dvoch týždňov na základe série kritérií,“ povedala pre Euronews Health Lisa Troyová, autorka štúdie z oddelenia výskumu a medzinárodných štúdií riaditeľstva.

Dominiku hospitalizovali na psychiatrii, dnes pomáha iným: „Ujasnime si, že ťažká depresia nie je depka“

Portál Libyan Express upozorňuje, že štúdia venovala osobitnú pozornosť dvom demografickým skupinám: mladým ľuďom vo veku 15 až 24 rokov a dospelým starším ako 70 rokov.

Dôvodom boli dôsledky rastúcich obáv zo zhoršujúcich sa stavov duševného zdravia po pandémii, najmä pokiaľ ide o mladšiu populáciu v celej Európe.

Dr. Jocelyne Cabocheová, čestná riaditeľka výskumu v Neuroscience Laboratory na Sorbonnskej univerzite v rámci Francúzskeho národného centra pre vedecký výskum (CNRS), ktorá síce nebola do výskumu zahrnutá, ale ponúkla pohľad na výrazne vysokú mieru depresie vo Francúzsku, na jednej strane uznala silu francúzskych systémov zdravotnej starostlivosti a vzdelávania, avšak na strane druhej zdôraznila potenciálne oblasti na zlepšenie: „Hoci máme relatívne dobré služby v zdravotníctve a školstve, stále musíme vynaložiť veľké úsilie na starostlivosť o starších ľudí.“ Dodala, že zvýšené investície do psychiatrickej starostlivosti a terapeutických inovácií by mohli pomôcť pri riešení týchto problémov.

Depresia, úzkosť aj migrény. Slovákov sme sa pýtali, čo ich v škole najviac stresuje

Rozdiely naprieč skupinami

Euronews venuje pozornosť rozdielom v rámci skúmaných skupín. Analýza podľa neho ukázala, že najvyššie úrovne depresie boli v krajinách severnej a západnej Európy. Zaujímavé však je, že zatiaľ čo depresia je zriedkavá medzi mladšími ľuďmi v krajinách južnej a východnej Európy, v tých istých krajinách je vyššia u ľudí vo veku 70 rokov a viac.

https://x.com/johnpaul_newman/status/1883516621693821316/photo/1

Miera depresie bola viac ako 15 % u starších ľudí napríklad v Portugalsku, Rumunsku a Chorvátsku. Ďalšou zaujímavosťou je, že podľa údajov z prieskumu boli staršie ženy viac depresívne ako starší muži a starší Európania so zlým zdravotným stavom boli na depresiu náchylnejší.

Vzhľadom na to, že viac starších Európanov uvádzalo zlé zdravie v krajinách východnej a južnej Európy, mohlo by to podľa autorov správy vysvetliť vyššiu prevalenciu depresie. „Napríklad v Chorvátsku alebo Lotyšsku, kde takmer 40 percent seniorov uvádza zlý zdravotný stav, je prevalencia depresie vysoká: 16 percent a 9 percent v uvedenom poradí,“ uviedli autori správy.

Čítaj viac z kategórie: Štúdie, prieskumy a analýzy