Minimálna mzda sa zvýši skôr. Francúzska vláda ustúpila protestujúcim

Francúzska vláda dnes oznámila zvýšenie minimálnej mzdy o 1,6 percenta od 1. decembra, teda o mesiac skôr, než by sa zdvihla automaticky. Informovala o tom agentúra AFP. Čistá minimálna mzda tak vzrastie zhruba o 24 eur mesačne na 1502 eur (asi 36 500 Kč). Vláda tak reagovala na niekoľko týždňov trvajúce demonštrácie namierené najmä proti vysokým životným nákladom, ktoré v niektorých prípadoch prerástli do jedných z najhorších nepokojov vo Francúzsku za niekoľko rokov.

„V otázke minimálnej mzdy rozhodujeme o dvoch veciach: rozhodujeme sa urýchliť zvýšenie na 1. decembra a rozhodujeme sa ho navýšiť o 1,6 percenta,“ povedal na tlačovej konferencii minister práce Jean-Pierre Farandou. Minimálna mzda vo Francúzsku pritom vzrástla naposledy v júni o 35 eur na 1478 eur čistého, aby odrážala vyššiu infláciu, a podľa AFP sa mala automaticky valorizovať 1. januára.

Premiér Sébastien Lecornu označil toto zvýšenie minimálnej mzdy za druhé najvýznamnejšie za 20 rokov a zdôraznil, že nie je len symbolické. Podľa neho bolo podložené analýzami, aby neiedlo k strate pracovných miest.

Tlak na kolektívne vyjednávanie

Odbory kritizujú, že v niektorých odvetviach zostávajú výplaty pod úrovňou minimálnej mzdy. Farandou povedal, že vláda vyzvala odborové zväzy, aby už budúci týždeň urýchlene začali rokovania o zvýšení minimálnych sadzieb dohodnutých v kolektívnych zmluvách s ohľadom na túto novú minimálnu mzdu.

Odbory žiadajú viac. Hnev za pár eur nezmizne

Lecornu dnes dopoludnia rokoval so zástupcami zamestnávateľov a odborov súkromného sektora. Podľa agentúry Reuters má vláda kvôli rastúcemu zadlženiu len obmedzený manévrovací priestor. Najväčšia odborová centrála CFDT požadovala zvýšenie minimálnej mzdy o 100 eur, obvykle radikálnejšia CGT o desať percent, teda asi 150 eur. „Zvýšenie nemôže byť o päť eur, o cenu kila paradajok,“ povedala dnes šéfka CGT Sophie Binetová. „Hnev nezmizne len preto, že vláda oznámila pár eur navyše u minimálnej mzdy,“ upozornila.

Terajšie protesty vypukli v septembri na francúzskych stredných školách a postupne prerástli do širšej vlny hnevu kvôli vysokým životným nákladom, nefunkčným verejným službám a politickej stagnácii. V októbri sa potom demonštrácie asi vo dvadsiatke miest vrátane Paríža či Marseille zvrtli v rabovanie a podpaľačstvo, v Limoges zhorela historická radnica. K nepokojom dochádza päť mesiacov pred prezidentskými voľbami, v ktorých by podľa prieskumov v druhom kole stáli proti sebe Marine Le Penová a Jean-Luc Mélenchon z protichodných okrajov politického spektra.