Generácia Z búra zastarané pracovné modely: Odmieta 40-hodinový pracovný týždeň, firmy reagujú

Pracovný týždeň už dávno podľa optimálnych kritérií nemusí mať 40 hodín. Štandard – 8 hodín denne, 5 dní v týždni – vznikol v priemyselnej ére. V tom čase však bolo dôležité, aby boli ľudia fyzicky pri stroji. Dnes však veľká časť práce prebieha v hlavách, v počítači a často aspoň čiastočne na diaľku.

Preto sa začína ukazovať niečo veľmi jednoduché. Viac hodín sa nerovná často aj vyššej miere odvedenej práce. Naopak, dlhé týždne zvyšujú stres, vyhorenie a zhoršujú spánok. A tým priamo znižujú výkonnosť, píše časopis Fortune. 

Pracovný týždeň trocha inak

Pandémia k tomu spravila posledný krok. Ľudia zistili, že keď menej cestujú a zároveň nemajú priamo nad sebou kontrolu, vedia pracovať efektívnejšie. Zároveň začala nastupovať generácia Z, ktorá úplne otvorene hovorí: chceme prácu, ale nechceme, aby bola celý život. V prieskume A.Team (2024) až 80 % z nich súhlasilo so 4-dňovým pracovným týždňom. Nie preto, že by nechceli robiť, ale preto, že chcú udržateľný rytmus – práca, vzťahy, šport, občas nič.

Two generations.
One office.
Two very different ways to survive the day.

Who do you relate to more? 👀#GenZvsMillennial #officelife #wenaturalists #workculture #relatablework

(gen z vs millennial work life, modern work culture, office humor india, gen z lifestyle) pic.twitter.com/95oJHtsRbV

— WeNaturalists (@WeNaturalists) October 14, 2025

Mimochodom, podľa ďalších prieskumov veľká časť mladých aj tak počas práce doma počúva seriály alebo streamy. Nie preto, že sú lajdáci, ale preto, že takto si regulujú pozornosť. Zároveň nahrádzajú sociálny kontakt, ktorý v kancelárii mali. Problém teda nie je v tom, že mladí nerobia – problém je v tom, že firmy stále merajú prítomnosť, nie výsledok. Pracovný týždeň teda nemusí byť úplne pracovný. 

Kľúčová otázka preto neznie „koľko odpracovať“, ale „koľko odpracovať tak, aby to bolo udržateľné“. Odborníci čoraz častejšie hovoria o kratších, ale koncentrovanejších blokoch práce. Štvordňový týždeň (napr. 4×8 hodín) má tri výhody: ľudia sú v práci sviežejší, menej chorí a menej „ťahajú čas“. Keď vieš, že máš len štyri dni, menej scrolluješ a menej hráš hru „vyzerám, že pracujem“. Teda presný opak fenoménu „fauxductivity“, ktorý zamestnávatelia tak kritizujú. A teda, že ľudia sú online, ale reálne nerobia. Kratší týždeň môže tento problém znížiť, lebo znižuje potrebu predstierať.

Sú aj ďalšie dôvody

Ďalší dôvod je zdravotný. Dlhá expozícia stresu drží v tele kortizol, ten zhoršuje spánok a nevyspatý zamestnanec je slabší, podráždenejší a robí viac chýb. Firmy si tak samy vyrábajú neproduktívnych ľudí tým, že ich držia v práci príliš dlho. Menej hodín = menej stresu = lepšia pozornosť. To je dôvod, prečo firmy, ktoré testovali 4-dňový týždeň, často nevideli prepad produktivity – práve naopak.

Odborník: O zákaze spaľovacích motorov po roku 2035 rozhodne jedna konkrétna krajina v EÚ

Treba si však priznať aj konfliktný bod: hodnoty generácie Z a hodnoty manažérov sa často míňajú. Mladí dávajú vysoko self-care, autenticitu a zmysel. Zamestnávatelia chcú výkon, učenie a ochotu zabrať. Keď sa tieto dva svety stretnú v 40-hodinovom týždni, vzniká frustrácia na oboch stranách: jedni nechcú makať vs. jedni nechcú žiť. Jednou z ciest, ako tento konflikt zmenšiť, je práve skrátenie pracovného týždňa. Firma ukáže, že chápe potrebu rovnováhy, zamestnanci na oplátku ľahšie prijmú nárazovo vyššie nasadenie.

To find employers that offer a healthy work-life balance, generous pay and benefits, career development opportunities and a supportive environment, Forbes has again ranked the World’s Top Companies For Women. https://t.co/5CwWrs8Mep pic.twitter.com/zmN4oPuoZn

— Forbes (@Forbes) November 2, 2025

Optimálne riešenie pre pracovný týždeň preto nemusí byť univerzálne 4×8 hodín. V niektorých sektoroch môže fungovať 32–35 hodín týždenne, inde 9-dňový cyklus za dva týždne (4 dni + 5 dní), inde sezónne striedanie a teda tvrdší kvartál a následne ľahší kvartál. Dôležité je, aby súčet nešiel dlhodobo nad kapacitu človeka. Lebo človek, ktorý je dlhodobo nad kapacitou, nepadá na výkon hneď – padá o pár mesiacov neskôr. A to je pre firmu drahšie než piatok voľna.

Pracovný týždeň a tradičných 40 hodín nie je sväté číslo. Je to len historická dohoda. Dnešná práca je iná, ľudia sú iní a technológie umožňujú iný rytmus. Ak firmy chcú mladých udržať, budú musieť skôr či neskôr prijať, že produktivita sa nerodí z počtu hodín, ale z toho, či má človek ešte z čoho brať. A to sa pri päťdňovom strese dosahuje čoraz ťažšie.

Čítaj viac z kategórie: Ekonomika