Google na strane žien: Bude mazať históriu prepojenú s interrupciami, aby sa k nej štáty nedostali

Najvyšší súd USA zrušil ústavné právo na potrat. Precedens z roku 1973, ktorý uznával právo žien na interrupciu, už viac neplatí. Štáty si budú môcť stanoviť vlastné pravidlá a prístup k interrupciám.

Na „stranu žien“ sa vo svetle najnovších informácií pridáva aj spoločnosť Google, ktorá sa rozhodla mazať históriu svojich používateľov. Zabrániť to tak má získavaniu informácií štátmi, ktoré ich môžu následne použiť na stíhanie svojich občanov.

Zákaz interrupcií

Aj napriek tomu, že Najvyšší súd nezaviedol zákaz interrupcií, rozhodnutie zrušiť precedens predstavuje riziko stále zväčšujúceho sa vplyvu konzervatívnej-republikánskej časti, čo možno pozorovať už v skoršom príklade v Texase, ktorý zakázal interrupcie do 6 týždňa tehotenstva.

Ženy sa preto obávajú, že čoraz viac štátov naberie podobnú mentalitu a zákrok umelého prerušenia tehotenstva sa rozhodnú bezvýhradne zakázať.

Podľa portálu The Washingtone Post sa krátko po rozhodnutí Najvyššieho súdu začali diať zmeny v mnohých amerických štátoch. Štáty, ktoré doposiaľ nemali také prísne obmedzenia, ako napríklad Texas, sa rozhodli sprísniť podmienky pre prístup k interrupciám.

Podobne tak tie, ktoré ich mali, sa ich rozhodli ešte viac sprísniť či úplne zakázať. Aj v tomto prípade môže slúžiť ako príklad Texas, ktorý podľa najnovších informácií TASR úplne zablokoval možnosť vykonania potratov, taktiež Missouri.

zdroj: The Washington Post

Ilegálna činnosť

Ženy vo viacerých amerických štátoch sa zákazu obávajú. Strach pred trestným stíhaním neustúpi ani pokiaľ budú za procedúrou cestovať do inej krajiny. Podľa portálu MSNBC môžu štáty, v ktorých je umelé prerušenie tehotenstva zákonom zakázane požadovať od rôznych spoločností dáta používateľov.

Prostredníctvom nich môžu sledovať vyhľadávania, textové správy, platby a podobné informácie, ktoré by nasvedčovali, že si používateľ získaval informácie, rozprával sa alebo priamo platil za procedúru interrupcie. 

Avšak poskytovanie citlivých informácií, akými sú poloha a história pohybu, vyhľadávanie či prístup k osobných textovým správam a platbám, doposiaľ nie je dovolené, a tak ju štáty zatiaľ žiadať nemôžu.

Napriek tomu sa podľa portálu odborníci prikláňajú k názoru, že sa štáty rozhodnú zákonom regulovať právo na interrupciu, no spoločnosti by nemali podliehať zákonu zdieľať osobné informácie klientov za účelom ich trestného stíhania.

S cieľom chrániť digitálne aj lekárske súkromie, a to aj v súvislosti s reprodukčným zdravím, by mal americký Kongres uplatniť zákon o súkromí a ochrane údajov, čo je obojstranný federálny zákon o ochrane osobných údajov, ktorý bol predstavený ešte v júni.

Zákon by okrem iného poskytoval súdržný vnútroštátny rámec pre súkromie a vytváral by limity zhromažďovania a používania údajov. A síce zákon nerozoberá poskytovanie informácií týkajúcich sa interrupcií, no mohol by byť uplatnený aj v prípadoch, ak by štát od spoločnosti vyžadoval poskytnutie údajov, ktoré by boli použité pri stíhaní tých, ktorí podstúpili potrat.

Google vstupuje

Jedna z najväčších svetových spoločností Google však čakať na úpravy kongresom nechce a prichádza do boja s novinkou, že bude mazať históriu pohybu všetkým používateľom, ktorí navštívia potratovú kliniku, informuje portál Reuters.

Ako uvádza portál The Guardian, hovorca spoločnosti hneď neodpovedal, akým spôsobom bude Google identifikovať návštevy kliník a ani to, či budú aj všetky súvisiace údaje vymazané zo serverov.

Opatrenie, ku ktorému Google krátko po rozhodnutí Najvyššieho súdu pristúpil, by malo nabrať na účinnosti najbližšie týždne. Používateľom, ktorí používajú zaznamenávanie histórie polohy, budú záznamy zobrazujúce citlivé miesta, a to vrátane centier pre plodnosť, potratových kliník a zariadení na liečbu závislostí, čoskoro po návšteve vymazané.

Portál taktiež uviedol, že Google je prvou technologickou spoločnosťou, ktorá oznámila zmenu v spracovávaní osobných informácií ako odpoveď zrušenia vyššie spomínaného precedensu. A zároveň patrí medzi prvé, ktoré upozornili na možnosť nesprávneho využívania osobných informácií štátnymi autoritami.