Hla­di­na kys­lí­ka na Zemi kle­sá – ved­ci sú v pozo­re

Eva Takáčová / 29. septembra 2016 / Eko

Téma ochra­ny život­né­ho pro­stre­dia neus­tá­le nabe­rá na dôle­ži­tos­ti. Zamest­ná­va tisí­ce odbor­ní­kov v sna­he zasta­viť ale­bo aspoň spo­ma­liť nega­tív­ne dopa­dy ľud­skej čin­nos­ti. Výsle­dok naj­nov­ších štú­dií vyvo­lá­va via­ce­ro otáz­ni­kov – ved­ci zis­ti­li, že množ­stvo kys­lí­ka v zem­skej atmo­sfé­re poma­ly kle­sá.

Tím výskum­ní­kov z Prin­ce­ton­skej uni­ver­zi­ty ana­ly­zo­val vzduch v bub­lin­kách uviaz­nu­tých v pre­his­to­ric­kých ľadov­coch Antar­ktí­dy. Cie­ľom tej­to štú­die bolo zis­tiť, v akej mie­re sa mení per­cen­tu­ál­ne zastú­pe­nie kys­lí­ka vo vzdu­chu.

Picture 004

Zdroj: livescience.com

Výsled­ky ved­cov zne­po­ko­ji­li. Za posled­ných 800 000 rokov pokles­la hla­di­na kys­lí­ka o 0,7 per­cen­ta. Pre lep­šiu pred­sta­vu: takú­to zme­nu by si zažil vo výš­ke 100 met­rov nad zemou, čiže pri­bliž­ne na 30. poscho­dí v porov­na­ní s prí­ze­mím. Mož­no si mys­líš, že tak nepatr­ná zme­na nie je dôvo­dom na oba­vy. Odbor­ní­ci ale upo­zor­ňu­jú, že je potreb­né mať sa na pozo­re a skú­mať prí­či­ny tých­to zmien.

Výskum­ní­ci majú dve hypo­té­zy, kto­ré by moh­li vysvet­liť ten­to trend.

Prvým poten­ciál­nym „vin­ní­kom“ je prí­ro­da sama. Pokles môže byť dôsled­kom pri­ro­dze­nej eró­zie pôdy odha­ľu­jú­cej nové vrstvy sedi­men­tu, kto­ré spot­re­bú­va­jú kys­lík. Ďal­ším fak­to­rom je ochla­dzo­va­nie oce­ánu, kto­ré spô­so­bu­je zvy­šo­va­nie roz­pust­nos­ti kys­lí­ka vo vode, čím naras­tá kon­cen­trá­cia toh­to prv­ku vo oce­ánoch.

diving-455765_1280

Zdroj: pixabay.com

Prav­de­po­dob­nej­šou prí­či­nou sme však my sami. V posled­ných rokoch ľud­skou čin­nos­ťou a prie­my­sel­nou výro­bou rapíd­ne ras­tie spot­re­ba kys­lí­ka a na dru­hej stra­ne pro­duk­cia oxi­du uhli­či­té­ho.

Exis­tu­je množ­stvo mate­riá­lov, kto­ré tiež pris­pie­va­jú k úbyt­ku kys­lí­ka v atmo­sfé­re. Naprí­klad oby­čaj­ná hrdza, kto­rá vzni­ká oxi­dá­ci­ou žele­za, je výraz­ným pohl­co­va­čom kys­lí­ka. Rov­na­ko aj prvok pyrit (takz­va­né mača­cie zla­to) a orga­nic­ký uhlík, kto­ré na seba via­žu veľ­ké množ­stvo kys­lí­ka.

Z výsku­mu tiež vyply­nu­lo, že vyní­ma­júc posled­ných 150 rokov, bola hla­di­na oxi­du uhli­či­té­ho viac-menej kon­štant­ná. Toto zis­te­nie ved­cov prek­va­pi­lo, nakoľ­ko pred­po­kla­da­li, že pri kle­sa­jú­cej hla­di­ne kys­lí­ka bude hla­di­na oxi­du uhli­či­té­ho stú­pať.

Nepo­chyb­ne je nut­né vo výsku­moch pokra­čo­vať, ana­ly­zo­vať a zbie­rať dáta o inte­rak­cii kys­lí­ka a oxi­du uhli­či­té­ho v roz­siah­lej­šom časo­vom hori­zon­te.

Zdroj člán­ku a obráz­kov: livescience.com, pixabay.com, zdroj úvod­nej foto­gra­fie: livescience.com/pixabay.com

Pridať komentár (0)