Hospodárska kríza klope na dvere Európy: Slovensko sa ocitlo na nelichotivom mieste rebríčka najslabších ekonomík

Európa vstupuje do roka 2025 s viditeľne oslabenou dynamikou. Predikcie Medzinárodného menového fondu ukazujú, že viacero tradične silných ekonomík stratilo tempo a niektoré sa ocitli na hranici stagnácie. Rebríčku krajín s najnižším rastom HDP dominujú štáty, ktoré ešte donedávna boli motorom európskeho priemyslu. Trend je jasný: externé šoky, drahé energie, napätá geopolitika a štrukturálne slabiny zasahujú širokú časť kontinentu.

Najbližší susedia Česka patria medzi najväčších „porazených“. Rakúsko aj Nemecko vykazujú najnižšie tempo rastu v Európe, Slovensko tiež klesá do pásma minimálneho výkonu. Hoci každý štát zápasí s vlastnými problémami, niekoľko motívov sa opakuje. Silné meny, inflácia, oslabený export, rastúce náklady firiem či dlhodobé deficity v produktivite tvoria spoločnú menovku európskeho útlmu.

Informujú o tom weby e15 a datawrapper. 

Švajčiarsko: silný frank tlmí export aj výkon ekonomiky

Najvyšší rast spomedzi krajín s najslabšou výkonnosťou má podľa IMF Švajčiarsko, a to len na úrovni 0,9 percenta. Silná mena síce posilňuje jeho bezpečnú reputáciu, no zároveň znižuje konkurencieschopnosť exportérov. Najviac to cíti farmaceutický priemysel, strojárstvo a finančné služby, ktoré patria medzi kľúčové piliere švajčiarskej ekonomiky.

K tomu sa pridávajú rastúce ceny energií a vyššie mzdové náklady. Domácu spotrebu drží nad vodou vysoká kúpna sila obyvateľov, no celkový rast aj tak ostáva krehký. V čase geopolitickej neistoty sa ukazujú aj limity modelu, ktorý staval na stabilite a exporte technologicky vyspelých výrobkov.

Slovensko: automobilky strácajú dych a inflácia brzdí spotrebu

Rovnaký rast ako Švajčiarsko – 0,9 percenta – čaká podľa IMF aj Slovensko. Domácu ekonomiku oslabuje najmä export, ktorý stojí na automobilovom priemysle. Ten prešiel turbulentným obdobím: narušené dodávateľské reťazce, drahé energie aj slabší zahraničný dopyt spôsobili pokles priemyselnej produkcie.

Inflácia zasiahla spotrebiteľské správanie a znižuje reálnu spotrebu domácností. Na druhej strane ostáva nezamestnanosť nízka a dopyt po pracovnej sile v niektorých odvetviach pretrváva. Z dlhodobého pohľadu však pretrvávajú problémy s nízkou digitalizáciou či regionálnymi rozdielmi, ktoré si žiadajú hlbšie reformy.

Švédsko: automobilky, slabá spotreba a zadlžené domácnosti

Švédsky rast v roku 2025 dosiahne len 0,7 percenta. Krajina, ktorá stojí na silnom exporte, čelí prekážkam v automobilovom priemysle aj v ďalších technologických odvetviach. Globálna nestabilita zasahuje podniky ako Volvo, Ericsson či Sandvik, ktoré obmedzujú investície a tempo výroby.

Domáci trh zasa brzdí slabnúca spotreba. Švédske domácnosti bojujú so zadlžením, napätým realitným trhom a citlivosťou na pohyb úrokových sadzieb. Aj keď centrálna banka sadzby znižuje, drahé energie stále zvyšujú náklady a brzdia oživenie.

Francúzsko: vysoké dlhy, rigidný trh práce a sociálne napätie

Rast Francúzska bude podľa prognóz rovnako len 0,7 percenta. Ekonomiku tlačí dole kombinácia vysokých verejných výdavkov, zadlženia a stagnácie v kľúčových odvetviach. Priemysel, najmä automobilky a energetika, zápasí s rastúcimi cenami energií aj s problémovou produktivitou.

Sociálne napätie a protesty navyše komplikujú investičné prostredie. Napriek robustnému domácemu trhu a silnej infraštruktúre potrebuje krajina výraznejšie reformy, aby dokázala obnoviť dynamiku hospodárstva.

Maďarsko: inflácia zhltla spotrebu, investície nesú aj riziká

Maďarsko rastie len o 0,6 percenta. Hlavným problémom je inflácia, ktorá dramaticky znížila kúpnu silu obyvateľov a podkopala domácu spotrebu – jeden z najdôležitejších motorov maďarskej ekonomiky. Na trhoch sa prehlbuje neistota a pôsobí na ceny energií aj medzinárodné obchodné vzťahy.

Zahraničné investície síce prichádzajú, no ich štruktúra prináša aj riziká. Prehlbujúci sa vzťah s Čínou, najmä cez úverované infraštruktúrne projekty, síce krátkodobo podporuje aktivitu, no zároveň vytvára tlak na dlh a politickú autonómiu.

Estónsko: drahé energie a slabší globálny dopyt brzdia výkon

Estónsku predpovedajú rast 0,5 percenta. Krajina pokračuje v stagnácii posledných rokov, prehlbovanej vysokou infláciou a nákladmi na energie. Geografická poloha a závislosť od dovozu energií spôsobujú mimoriadnu citlivosť na výkyvy cien, najmä v kontexte vojny na Ukrajine.

Exportné odvetvia, medzi nimi IT služby či drevársky priemysel, narážajú na slabší zahraničný dopyt a problémy obchodných partnerov. Spomalenie v regióne zasahuje aj lokálne podniky.

Fínsko: oslabený export a tlak demografie

Fínsko zostáva na rovnakej úrovni rastu – 0,5 percenta. Tradične silný export strojárskych a technologických firiem stráca odbytiská vo východnej Európe, čo komplikuje obnovu výkonu. K tomu sa pridáva rýchle starnutie populácie, ktoré znamená menšiu pracovnú silu a väčší tlak na verejné financie.

Domáca spotreba je oslabená vysokými cenami energií a rastúcimi nákladmi na bývanie, podniky zasa zdržuje neistota ohľadom budúceho dopytu. Oživenie by mohli podporiť energetické investície – najmä vo vetre a jadre.

Taliansko: dlhodobá stagnácia bez jasného impulzu

Taliansku predpovedajú rovnaký rast ako Estónsku či Fínsku – 0,5 percenta. Ekonomiku už roky brzdí nízka produktivita, starnúca populácia a extrémne vysoký verejný dlh. Energetická kríza a inflácia tieto nerovnováhy ešte prehĺbili.

Priemysel, najmä textil a strojárstvo, zápasí s dlhotrvajúcou slabou výkonnosťou, čo sa premieta do stagnujúcich investícií. Taliansko potrebuje výraznejšie štrukturálne reformy, aby dokázalo prelomiť dlhodobú stagnáciu.

Rakúsko: drahé energie a slabá nemecká ekonomika

Rakúsku bude v roku 2025 rásť HDP len o 0,3 percenta. Domácnosti zasiahol rast cien a slabšia spotreba, podniky zas trpia nízkym zahraničným dopytom. Silne cítiť aj vplyv Nemecka, ktorého výkon je pre Rakúsko kľúčový.

Geopolitická neistota a cenové výkyvy energií udržiavajú tlak na celé hospodárstvo. Silné stránky – kvalitná infraštruktúra či kvalifikovaná pracovná sila – môžu v budúcnosti pomôcť odraziť sa od dna, no krátkodobý výhľad ostáva slabý.

Nemecko: najväčší európsky exportér na hranici stagnácie

Najhorší výsledok spomedzi všetkých krajín má podľa IMF Nemecko. Očakávaný rast len 0,2 percenta potvrdzuje, že európsky hospodársky motor sa výrazne spomaľuje. Nemecký priemysel, najmä automobilový sektor, čelí hlbokým štrukturálnym zmenám. Dopyt po spaľovacích motoroch klesá, prechod na elektromobilitu je náročný a drahý.

Export trpí globálnym spomalením aj narušenými dodávateľskými reťazcami. Konkurencieschopnosť firiem oslabujú rastúce mzdové náklady a nedostatok kvalifikovaných pracovníkov. Nemecko tak vstupuje do obdobia, ktoré môže predefinovať jeho priemyselnú identitu.

Čítaj viac z kategórie: Zaujímavosti