Hrabina: „Ukrajinci nevedia zvrátiť situáciu na fronte.“ Najväčšiu šancu mali v roku 2022 (PREHĽAD)
- Prinášame ti prehľad premium videí za posledný týždeň
- Relácie o politike, investovaní, ale aj zahraničnom dianí
- Prinášame ti prehľad premium videí za posledný týždeň
- Relácie o politike, investovaní, ale aj zahraničnom dianí
Startitup prináša sériu exkluzívnych videorelácií, ktoré odhaľujú zákulisie politiky, bezpečnostných operácií za hranicami aj gastro obsah.
Ak hľadáš videá, ktoré ťa nielen zaujmú, ale ti aj niečo dajú, pozri si prehľad piatich najnovších prémiových relácií, ktoré sa rozhodne oplatí vidieť. Takto už nič nepremeškáš.
Novinár Korda o smerovaní politiky
V relácii Zo zákulisia politiky bol naším hosťom rešpektovaný investigatívny novinár Eugen Korda, ktorý pôsobí v redakcii .týždeň a patrí medzi najskúsenejších žurnalistov na Slovensku. V rozhovore rozobral viacero kľúčových tém týkajúcich sa súčasného stavu slovenskej politiky, slobody médií a geopolitického smerovania krajiny.
Korda ďalej upozornil na alarmujúci vývoj v oblasti mediálneho prostredia, kde sa podľa neho opäť objavujú snahy obmedziť slobodu slova a vytláčať kritickú žurnalistiku. Poukázal na to, že niektoré verejné vyhlásenia premiéra Roberta Fica pripomínajú rétoriku mečiarizmu a že verejnoprávne médiá čelia tlaku na spravodajskú poslušnosť.
Upozornil aj na zvyšujúci sa vplyv konšpiračných a dezinformačných médií, pričom vyjadril názor, že štát by mal mať mechanizmy, ako chrániť verejnosť pred ich dosahom, bez toho, aby zasahoval do slobody slova.
Jednou z hlavných tém rozhovoru bola aj geopolitická orientácia Slovenska. Korda otvorene pomenoval obavy z rastúceho proruského sentimentu v politickom diskurze a vyhlásil, že Robert Fico túži po svete, ktorý bude pod kontrolou Ruska.
Uviedol, že premiér síce navonok deklaruje lojalitu k Európskej únii, no v skutočnosti sa jeho rétorika a kroky čoraz viac približujú Viktorovi Orbánovi a jeho odmietavému postoju k západným inštitúciám. Podľa Kordu je preňho červenou čiarou moment, keď sa začne vážne hovoriť o vystúpení Slovenska z EÚ.
To by podľa neho znamenalo zásadný civilizačný krok späť. Ak si chceš vypočuť celý rozhovor, nájdeš ho na tomto odkaze.
Eskalujúci konflikt na Blízkom východe
V najnovšej epizóde relácie Dírerov filter bol hosťom Grigorij Mesežnikov, prezident Inštitútu pre verejné otázky a politológ, ktorý s moderátorom Richardom Dírerom diskutoval o eskalujúcom konflikte medzi Izraelom a militantným hnutím H*mas.
Rozhovor sa niesol v duchu politologickej analýzy, ktorá sa snažila priniesť nadhľad aj jasné fakty do témy, ktorá v spoločnosti vyvoláva silné emócie a rozdelenie názorov.
Jednou z hlavných tém relácie bola aj krutosť vojny v Gaze. Podľa Mesežnikova nie je dôvod hovoriť o genocíde zo strany Izraela, ale o tragickom dôsledku asymetrickej vojny, v ktorej H*mas znemožňuje civilistom útek, bráni im v odchode z ohrozených oblastí a buduje vojenské základne v obytných štvrtiach, pri nemocniciach a školách.
Zaujímavou časťou relácie bola aj analýza propalestínskych protestov v Európe. Mesežnikov vysvetlil, prečo tieto demonštrácie získavajú podporu najmä medzi generáciou Z.
V relácii zazneli aj podnety na to, ako by mala vyzerať verejná diskusia o vojnách a konfliktoch v ére internetu, keď sa hranica medzi faktom a manipuláciou stiera. Grigorij Mesežnikov vyzval na vecnú debatu založenú na faktoch, a nie na emóciách a dezinterpretáciách.
Zároveň zdôraznil, že slobodná demokratická spoločnosť musí vedieť rozlíšiť medzi oprávnenou kritikou a propagandistickými konštrukciami. Celú epizódu si môžeš pozrieť tu.
Za požiarom domu mohol byť fanatik
V ďalšej epizóde relácie Zo zákulisia politiky bol hosťom Pavol Ľupták, poslanec Národnej rady SR za Stranu Vidieka, ktorá vznikla premenovaním pôvodnej Národnej koalície.
Ľupták sa do parlamentu dostal ako nestranícky kandidát na kandidátke Slovenskej národnej strany vo voľbách v roku 2023. V rozhovore hovoril nielen o svojej politickej ceste, ale aj o dramatických udalostiach, ktoré ho v poslednom období osobne zasiahli.
Jednou z hlavných tém relácie bola vládna kríza v roku 2024, pri ktorej Ľupták zohral aktívnu rolu. Spolu s ďalšími poslancami vtedy zdržiaval podporu vláde Roberta Fica, čo viedlo k napätiu v koalícii aj vo verejnosti.
V rozhovore objasnil dôvody svojho postupu a kriticky sa vyjadril k spôsobu, akým bola v tom čase vedená komunikácia vo vnútri koalície. Podľa neho bol tlak na jednotlivých poslancov neprimeraný a mnohé rozhodnutia vlády boli prijímané bez potrebnej odbornej a politickej diskusie.
Ľupták v relácii tiež otvorene hovoril o vážnych útokoch na svoju osobu, ktorým čelil po svojom politickom vystúpení. V roku 2024 sa stal obeťou fyzického útoku a krátko nato mu niekto úmyselne podpálil dom.
Opísal situáciu, ako vtedy reagoval, akú ochranu mu ponúkol štát a čo to preňho znamenalo z osobného aj politického hľadiska. Zdôraznil, že takýto tlak by nemal byť súčasťou verejného života v demokratickej spoločnosti. Viac z rozhovoru s Pavlom Ľuptákom si vypočuješ na tomto odkaze.
USA môžu ovplyvniť vývoj konfliktu
Relácia Za hranicou privítala hosťa Jozefa Hrabinu, bezpečnostného analytika, ktorý sa nedávno vrátil z pracovnej cesty na Ukrajinu. V rozhovore s moderátorom sa podelil o autentické zábery z Kyjeva, ktoré zachytil počas nočného dronového útoku.
Relácia ponúkla exkluzívny pohľad na aktuálnu vojenskú situáciu priamo z miesta diania, pričom Hrabina poskytol odborný komentár k použitým technológiám a taktikám oboch strán konfliktu.
Zásadnou témou diskusie boli aj zbrane a drony, ktoré dnes zohrávajú kľúčovú úlohu na frontovej línii. Hrabina vysvetlil, ako sa ukrajinská armáda prispôsobuje ruskej taktike a aký vplyv majú americké zbrane, ktoré boli Ukrajine prisľúbené. Zdôraznil, že dodávky moderného vojenského vybavenia z USA môžu zásadne ovplyvniť vývoj konfliktu, najmä v oblasti protivzdušnej obrany a presne navádzaných systémov.
V relácii sa diskutovalo aj o 18. balíku sankcií, na ktorom sa dohodla Európska únia. Hrabina priblížil, koho sa nové opatrenia týkajú, aký majú mať dopad na ruskú ekonomiku a prečo sú niektoré členské štáty pri ich schvaľovaní opatrné. Poukázal na pretrvávajúce napätie medzi politickým odhodlaním Únie pokračovať v tlaku na Rusko a obavami z vlastných ekonomických dôsledkov.
Okrem geopolitickej roviny sa relácia dotkla aj psychologického aspektu vojny. Hrabina opísal atmosféru v Kyjeve, ktorý napriek hrozbám zostáva funkčným a odhodlaným mestom.
Zdieľal dojmy z bežného života ľudí, ktorí sa aj počas leteckých poplachov snažia udržať chod domácností, podnikov a verejného života. Viac o jeho pracovnej ceste sa môžeš dozvedieť v tomto videu.
Masívny odliv Slovákov
V novej relácií K veci: Prečo odchádzajú Slováci do zahraničia?, ktorá sa uskutočnila na bratislavskom Tyršáku, sa diskutovalo o jednej z najvážnejších výziev súčasného Slovenska.
Ide konkrétne o masívny odliv mladých ľudí do zahraničia. Podľa dostupných údajov krajinu opustilo už viac ako 300-tisíc mladých Slovákov a mnohí ďalší o odchode intenzívne uvažujú.
Tento trend má čoraz viditeľnejšie dôsledky: populácia starne, chýba kvalifikovaná pracovná sila, spomaľuje sa inovačný vývoj a narastá spoločenská frustrácia. Slovensko sa tak ocitá v situácii, keď jeho budúcnosť výrazne oslabuje únik vlastného potenciálu.
Do diskusie boli pozvaní štyria hostia, ktorí majú osobnú skúsenosť s týmto fenoménom a ponúkli rôznorodé pohľady na dôvody odchodu aj možnosti návratu. Veronika Rajek, úspešná slovenská influencerka s takmer siedmimi miliónmi sledovateľov, porozprávala o svojom živote v zahraničí a pretrvávajúcom vzťahu k rodnej krajine.
Marek Mach, občiansky aktivista a zakladateľ niekoľkých iniciatív, sa naopak rozhodol ostať na Slovensku a aktívne prispievať k jeho zlepšeniu. Iva Kleinová, konzultantka a odborníčka na návrat talentov, predstavila svoj pohľad na možnosti, ako zvrátiť trend odchodu. A Juraj Foltín z iniciatívy Chcem tu zostať zdôraznil potrebu budovania prostredia, ktoré bude mladým ľuďom dávať dôvod zostať.
Diskusia sa sústredila nielen na pomenovanie problémov, ako sú nízke mzdy, obmedzené možnosti sebarealizácie, nedôvera vo verejné inštitúcie či politická nestabilita, ale aj na návrhy riešení. O tom či sa hostia zhodli na krokoch, ktoré je potrebné urobiť preto, aby Slováci ostávali na Slovensku, sa dozvieš v celom videu, ktoré môžeš dopozerať tu.
Čítaj viac z kategórie: Hlavné správy a aktuality