Hranica 120 rokov je reálna, tvrdí neurovedkyňa. Kľúčom k dlhovekosti sú tri jednoduché návyky

Už viac ako dvadsať rokov skúma behaviorálna neurovedkyňa Stacy Andersen ľudskú dlhovekosť. V úlohe spoluriaditeľky prestížneho výskumného projektu New England Centenarian Study precestovala tisíce kilometrov a absolvovala osobné rozhovory so stovkami vitalitou prekypujúcich seniorov, aby rozlúštila záhadné mechanizmy ich dlhého života.

Andersen uznáva dominantnú úlohu genetických faktorov, najmä u jednotlivcov, ktorí sa dožívajú extrémne vysokého veku (nad 105 rokov). Zároveň však presvedčivo poukazuje na fakt, že práve životný štýl a každodenné rozhodnutia týkajúce sa stravy, pohybu či sociálneho života rozhodujú o tom, či sa dožijeme 80 alebo 90 rokov v plnom zdraví.

Rovnaký názor zastáva aj rešpektovaná česká gerontologička a špičková odborníčka na dlhovekosť, profesorka Iva Holmerová. „Ľudský vek sa stále predlžuje. Takže 90 rokov považujem za úplne reálnych, ale, samozrejme, záleží na tom, ako sa o svoje zdravie staráme, ako sme aktívni a v akom prostredí žijeme,“ vysvetľuje pre agentúru SITA.

20-ročný výskum dlhovekosti

Dlhovekosť fascinuje vedcov naprieč generáciami, no len málokto prenikol do jej mechanizmov tak hlboko ako neurovedkyňa Stacy Andersen. Vďaka svojej dlhoročnej vedeckej práci v rámci dvoch rozsiahlych longitudinálnych projektov (New England Centenarian Study a U-19 Boston Center of the Long Life Family Study) vytvorila pevné základy pre moderné chápanie starnutia, najmä v kontexte výnimočne dlhovekých ľudí a ich rodín.

Jej výskum sa sústreďuje na tzv. kompresiu chorobnosti, ktorú v 80. rokoch formuloval Jim Fries, profesor imunológie a reumatológie na Lekárskej fakulte Stanfordskej univerzity. Fries predpokladal, že obdobie chorôb sa nemusí predlžovať úmerne s vekom, ale môže sa posunúť až do samotného záveru života.

Andersen túto myšlienku rozvinula a neskôr aj podporila dôkazmi zo skúmania storočných ľudí. Svoje poznatky aplikovala na onkologické ochorenia, kde sa riziko úmrtnosti dramaticky zvyšuje so stúpajúcim vekom. V skupine superstoročných (nad 110 rokov) zaznamenala oneskorenie výskytu rakoviny až o 17 rokov v porovnaní s bežnou populáciou.

Andersenovej výskum navyše ukazuje, že zatiaľ čo storočný človek prežíva 9 rokov s chronickými ochoreniami, superstoroční trávia v podobnom stave len posledných 5 rokov svojho života. Rozdiel teda nie je len kvantitatívny. Ľudské telo je schopné odolávať závažným ochoreniam dlhšie, ako sa doteraz predpokladalo.

3 návyky podporujúce dlhovekosť

Gerontologička Iva Holmerová zdôrazňuje, že dĺžku a kvalitu života určujú tzv. determinanty zdravia. Patrí k nim vyvážená strava, pravidelný pohyb, duševné zdravie a pevné sociálne väzby.

„Svetová zdravotnícka organizácia zdôrazňuje význam tzv. Intrinsic capacity (vnútorné kapacity k zdraviu) ako predpokladu zdravého starnutia. Ide o dobrý kognitívny a duševný stav (byť bez demencie a depresie či psychózy), dobrý stav zmyslov (zrak, sluch), dobrá mobilita a celková vitalita,“ dodáva Holmerová.

V podobnom duchu sa k dlhovekosti stavia aj behaviorálna neurovedkyňa Stacy Andersen. V súlade s tým, čo jej výskum opakovane potvrdzuje, dodržiava 3 návyky podporujúce dlhovekosť.

Prvým je rozvíjanie nových zručností. Andersen si osvojila plachtenie – činnosť, ktorá kombinuje kognitívne plánovanie, orientáciu v priestore a fyzickú zdatnosť. Z jej výskumu vyplýva, že mnohí storoční ľudia, s ktorými sa stretla, sa v neskoršom veku začali venovať tvorivým aktivitám, ako je maľba, písanie či hra na hudobný nástroj. „Čokoľvek nové túžiš vyskúšať, jednoducho to urob!“ Uviedla Andersen pre Moneycontrol.

Druhým návykom je pohybová aktivita. Andersen strieda dlhé prechádzky so psom, beh na bežiacom páse a silový tréning, čím stimuluje rôzne typy svalových skupín a metabolických systémov. Zároveň pripomína, že dlhovekí ľudia často fungujú nezávisle až do deväťdesiatky.

Tretí návyk predstavuje kvalitná výživa a spánková hygiena. Andersen sa snaží konzumovať ovocie a zeleninu aspoň v piatich rozličných farbách, aby maximalizovala príjem fytochemikálií, polyfenolov a antioxidantov. Rovnako si zakladá aj na pravidelnom a kvalitnom spánku, avšak rozhodujúci nie je počet hodín, ale skôr pocit, s akým sa človek ráno zobúdza.

Andersen má pre nás zásadné posolstvo. Dlhovekosť nemusí byť len nejakou anomáliou, ale potenciálom zakoreneným v ľudskej biológii. A hoci hornú hranicu zatiaľ nepoznáme, Holmerová verí, že realistické biologické možnosti sa pohybujú okolo 120 rokov. „Napríklad Francúzka Jeanne Calmentová sa dožila 122 rokov,“ dodáva.

Čítaj viac z kategórie: Lifehacking