Hrozí Bosne a Hercegovine ďalší konflikt? (KOMENTÁR)

Autor je analytik STRATPOL.

Líder bosniackych Srbov Milorad Dodik požaduje rozsiahlejšiu autonómiu pre Republiku srbskú v rámci multietnickej federácie Bosny a Hercegoviny. Predovšetkým požiadavku na vytvorenie vlastnej srbskej armády ale kritici považujú za eskaláciu národnostného a politického napätia, ktorého výsledkom môže byť nová občianska vojna. 

Milorad Dodik nie je v bosniansko-srbskej politike nováčikom. Bol predsedom Aliancie nezávislých sociálnych demokratov, ktorá sa z opozičnej strany voči Radovanovi Karadžičovi etablovala v jednu z najväčších strán v Republike srbskej; od roku 1998 do roku 2010 (s prestávkou v rokoch 2001 – 2006) bol premiérom Republiky srbskej a v rokoch 2010 až 2018 jej prezidentom.

Samostatné súdnictvo 

Aj keď Dodik už v súčasnosti nezastáva ani funkciu premiéra, ani prezidenta srbskej entity, vzhľadom k jeho politickej minulosti, názorom a pozícii v rámci spoločného Predsedníctva Federácie, predstavuje jednu z popredných politických osobností bosnianskych Srbov. 

Kroky Milorada Dodika však podľa neho samotného nesmerujú k plnej nezávislosti, ale len k širšej autonómii, ktorá nemá teritoriálnu integritu spoločnej Federácie ohroziť.

Kľúčové je podľa neho vytvorenie samostatného súdnictva, daňového systému a v neposlednom rade aj armády (Armáda Republiky srbskej bola do spoločných Ozbrojených síl Bosny a Hercegoviny implementovaná v roku 2006).

Súhrn nových 140 zákonov má byť pripravený do konca tohto novembra, pričom dané návrhy zákonov plne rešpektujú Daytonské dohody (mierové dohody, ktoré v decembri 1995 ukončili konflikt v krajine).

Kritika

Podľa Christiana Schmidta, špeciálneho vyslanca OSN pre Bosnu a Hercegovinu, by pre medzinárodné spoločenstvo bolo „červenou čiarou” práve znovuvytvorenie Armády Republiky srbskej.

„Nie som pripravený obetovať mier za boj pre Republiku srbskú,” Dodik dodal, vyhraňujúc sa tak proti kritike zo strany ako Federácie, tak aj medzinárodného spoločenstva. 

Ambície bosniansko-srbského lídra sa stretli s kritikou aj zo strany medzinárodného spoločenstva. Hovorkyňa ministerstva zahraničných vecí Nemecka Andrea Sasseová označila Dodikove kroky ako “…úplne nezodpovedné a neprijateľné.”

Podľa bosnianskeho člena spoločného Predsedníctva Šefika Džaferovića čelí federácia „najnebezpečnejšej kríze od podpísania Daytonských dohôd”.

Podľa samotného Dodika majú bosnianski Srbi podporu Ruska

Dodik však naráža na politický odpor voči Republike srbskej samotnej. Líder opozičnej strany Srbská demokratická strana Mirko Šarovic sa vyjadril, že Dodikove „jednostranné rozhodnutia, ktoré by vyvolali vojnu, sú absolútne neprijateľné”.

Podľa samotného Dodika majú bosnianski Srbi podporu Ruska: o nej je Milorad Dodik presvedčený od októbrového stretnutia s ministrom zahraničných vecí Ruskej federácie Sergejom Lavrovom a dokonca aj Číny, pričom sa Dodik vyjadril, že v prípade odmietnutia podpory Európskej únie môže byť Republika srbská podporovaná aj Čínou.

Dodik sa taktiež stretol s premiérom Maďarska Viktorom Orbánom a Slovinska Janezom Janšom, otázky vyššej autonómie Republiky srbskej a Dodikových ambícií však rozoberané zrejme neboli.

Najbližší spojenec Dodika a Republiky srbskej: Srbsko, podľa prezidenta Aleksandra Vučića víta ochotu Dodika pristúpiť na prípadné rokovania a diskusie.

Snaha získať hlasy srbských nacionalistov?

S Dodikom, ako aj inými členmi Predsedníctva, sa stretol americký diplomat Gabriel Escobar. Diplomat sa po stretnutí pre média vyjadril, že Milorad Dodik je „otvorený diskusii všetkých legislatívnych návrhov, ktoré by oslabili centrálne inštitúcie”, dodal taktiež že sa zhodli na tom, že žiadny ozbrojený konflikt Federácii nehrozí.  

Niektorí politológovia sa domnievajú, že posledné Dodikove názory sú len snahou získať hlasy srbských nacionalistov, keďže Aliancia nezávislých sociálnych demokratov začala strácať na politickej sile ako na federálnej úrovni, tak aj na lokálnej.

Dodikove pôvodne umiernené politické názory sa oslabením radikálnych politických strán zmenili, pričom ich de facto nahradili. Líder bosnianskych Srbov v minulosti veľakrát naznačoval možnosť osamostatnenia Republiky srbskej od Bosny a Hercegoviny. Bosnianskych Srbov na ceste k samostatnosti podľa Dodika „nemôže zastaviť žiadna autorita”.

Je však potrebné podotknúť, že podľa prieskumov väčšina bosnianskych Srbov podporuje ako rozsiahlejšiu autonómiu (ak nie aj plnú secesiu), tak aj existenciu vlastnej armády. Vzhľadom k histórii krajiny a konfliktu samotného však názory bosnianskych Srbov nie sú prekvapením.

Milorad Dodik tak vie ľahko získať politickú podporu naprieč obyvateľstvom Republiky srbskej, čo sa mu práve v čase, keď Aliancia nezávislých sociálnych demokratov stráca podporu, hodí.

Avšak, vzhľadom k samotným neskorším vyjadrením bosniansko-srbského lídra o “plnej autonómii” a nie o “secesii” zrejme nečelíme snahám o nezávislú Republiku srbskú, ale len o úpravu vnútroštátnych pomerov, pričom sú tieto snahy prezentované výrazným “citovým zafarbením”. 

Text nie je autorským článkom Startitup. Vyjadruje názory autora, ktoré nereprezentujú názory redakcie.