Immocap reaguje na obvinenia konkurencie a Matoviča. Sme pripravení diskutovať, za svojím projektom si stojíme, odkazuje

Národné kultúrne a kongresové centrum (NKKC) v Bratislave by malo vzniknúť na mieste bývalého Domu odborov Istropolis na Trnavskom Mýte. Vyplýva to zo zverejneného hodnotenia Štúdie uskutočniteľnosti projektu, ktorú dalo vypracovať Občianske združenie (OZ) NKKC. Vo finále rozhodovali o najvhodnejšom kandidátovi pre vznik NKKC medzi tromi uchádzačmi. Informuje o tom agentúra SITA.

Prvým bol Nový Istopolis od spoločnosti Immocap, druhým projekt v areáli výstaviska Incheba, tretím adeptom bol projekt v Novom Lide od spoločnosti JTRE. Útvar hodnoty za peniaze (ÚHP) pri Ministerstve financií SR síce potvrdil jeho výhodnosť, výsledky štúdie však skritizoval minister financií Igor Matovič.

zdroj: TASR/Dano Veselský

Ten proces 15. decembra označil za kongresový oser. „Pozerám ako puk … a čo nevidím … výber vraj robilo občianske združenie zložené z ľudí, ktorí si ešte u Pellegriniho vylobovali 60 miliónov na ich projektík kongresového centra v Istropolise,“ uviedol v príspevku s tým, že výber si môžu strčiť, kam chcú.

Minister financií skonštatoval, že je to hanba. „To akože fakt výber z 13 lokalít majú robiť ľudia priamo previazaní na jeden z projektov? To akože fakt sa máme tváriť, že je normálne, že vybrali sami seba?“ kritizuje.

Immocap je otvorený diskusii s vládou

Spoločnosť Immocap vníma výsledky odbornej štúdie hodnotenej ÚHP ako potvrdenie snahy investora zachovať kultúrno-spoločenskú funkciu na Trnavskom mýte. Ako uviedol CEO spoločnosti Immocap Martin Šramko, výstavba NKKC si bude vyžadovať okrem štátnej dotácie aj výrazný finančný a odborný vklad budúceho developera.

Dodáva, že projekt Nový Istropolis, na ktorom sa pracuje už 4 roky, by mal do Bratislavy priniesť chýbajúce moderné kultúrno-kongresové centrum.

„Pre úspešnú realizáciu projektu bude kľúčová spolupráca všetkých zúčastnených strán. OZ, štát, mesto a developer majú momentálne jedinečnú príležitosť priniesť projekt, z ktorého budú profitovať generácie, pričom takáto šanca sa nemusí veľmi dlho zopakovať,“ konštatuje Šramko.  

Na Slovensku už čoskoro mnohí ľudia zistia, že si nedokážu zabezpečiť vlastné bývanie. Má to niekoľko dôvodov

„Náš projekt zároveň považujeme na základe verejne dostupných informácií za najlepší a najreálnejší na vznik NKKC. Ohradzujeme sa voči tvrdeniam konkurencie, ktorá nebola v posudzovaní ÚHP úspešná a ktorá sa namiesto odborného a detailného predstavenia svojich riešení uchyľuje k nepodloženým útokom.“ tvrdí Šramko.

Podľa jeho názoru je Immocap pripravený kedykoľvek verejne a transparentne prezentovať pripravenosť a kvalitu projektu tak, ako to urobil v prípade prieskumu trhu.

„Ponúkli sme spolufinancovanie NKKC vlastnými zdrojmi vo výške 15,6 milióna EUR, vrátane poskytnutia pozemku,“ vysvetľuje ďalej.

Pre úspešnú realizáciu projektu NKKC bude kľúčová spolupráca občianskeho združenia, štátu, mesta a developera, ktorí majú jedinečnú príležitosť priniesť projekt, z ktorého budú profitovať generácie. Takáto šanca sa nemusí veľmi dlho zopakovať.

zdroj: Immocap – Nový Istropolis

„Sme pripravení diskutovať s vládou, Ministerstvom financií a NKKC  o najlepšom možnom riešení a aj v prípade, ak padne rozhodnutie o inom variante poskytnutia dotácie, budeme si za svojím projektom stáť a ponúkať ho naďalej s cieľom povýšiť kultúru v Novom Istropolise,“ uzatvára svoje stanovisku k veci Šramko.

Projekt len do počtu?

To, že bol postup netransparentný, neobjektívny a šitý na mieru pre jedného uchádzača, si myslí aj výkonný riaditeľ spoločnosti Incheba Alexander Rozin ml.

„Od začiatku sme mali pocit, že náš projekt je vo výberovom konaní len do počtu. To, že sme sa výsledok dozvedeli z médií, nie od OZ NKKC, považujeme už len za vrchol celého procesu vyvolávajúceho pochybnosti,“ uviedol.

Slováci dávajú škaredým príbytkom druhú šancu a slušne na tom zarábajú

Rozin zároveň dodal, že Incheba dlhodobo upozorňovala na to, že posudzovanie výberu lokality a partnera pre výstavbu NKKC za desiatky miliónov eur zo štátneho rozpočtu je kritické. Problémom bola absencia jasne definovaných a transparentných kritérií. Ďalším problémom bola skutočnosť, že rozhodovanie o projekte za milióny eur je v rukách OZ. 

Netransparentný výber

Postupom OZ NKKC je znepokojené aj JTRE. Výkonný riaditeľ JTRE Pavel Pelikán skonštatoval, že JTRE od samého začiatku upozorňovalo na to, že celý proces výberu lokality a partnera pre výstavbu NKKC v Bratislave vníma ako netransparentný, nedôveryhodný a vopred pripravený v prospech jedného z developerov.

Podľa Pelikána to dokazuje fakt, že o výsledku štúdie uskutočniteľnosti sa JTRE ako jeden z uchádzačov dozvedelo z médií a nie priamo od OZ NKKC, pričom OZ s JTRE nijak nekomunikuje už viac ako pol roka. 

„Zároveň, zverejnené hodnotenie štúdie uskutočniteľnosti, ktorú na vlastné náklady a vo vlastnej réžii vypracovalo OZ NKKC, ÚHP nepotvrdzuje, že by riešenie odporúčané OZ prinášalo štátu najlepšiu hodnotu za peniaze,“ dodáva Pelikán. 

zdroj: TASR/Štefan Puškáš

OZ NKKC navrhuje postaviť v Bratislave kultúrno-kongresové centrum. Cieľom je poskytovať priestor na organizáciu kultúrnych a kongresových podujatí s technickým štandardom porovnateľným so zahraničím.

„Štúdiu uskutočniteľnosti by na podobné projekty mal vypracovať štát. V tomto prípade ju na základe uznesenia vlády predložilo OZ NKKC. Po prvý raz sme vďaka tomu hodnotili štúdiu z tretieho sektora. Štúdia uskutočniteľnosti je dobrým základom na ďalšiu odbornú diskusiu o potrebe kultúrneho a kongresového centra v Bratislave,“ uviedol ÚHP.

Štátu chýba stratégia

Investičné náklady projektu závisia najmä od rozsahu a štandardu centra. „Návrh počíta so 104,4 mil. eur, pričom OZ žiada vládu o štátnu pomoc vo výške 60,5 mil. eur. Čisto finančne je projekt nenávratný. Po započítaní dodatočných príjmov od zahraničných turistov je ale investícia pre štát ekonomicky návratná,“ vysvetľuje ÚHP.

zdroj: TASR/Dano Veselský

Ako dodáva, k vybudovaniu kultúrno-kongresového centra sa vláda SR už oficiálne prihlásila. „Štát však zatiaľ nemá spracovanú stratégiu rozvoja kultúry a kongresového cestovného ruchu. Nepoznáme teda alternatívy a nevieme preto posúdiť, či je projekt v tejto oblasti najlepšia hodnota za peniaze,“ dodáva ÚHP.

Za bežných okolností by mal štát porovnať všetky relevantné alternatívy rozvoja kultúry a kongresového cestovného ruchu. Ako uvádza SITA, štúdia v súlade so zadaním rozpracovala len alternatívu výstavby nového centra. V dôsledku chýbajúcich podkladov od potenciálnych partnerov ekonomicky zhodnotila jednu lokalitu.

Podľa ÚHP sa vláda môže rozhodnúť pre formálne potvrdenie cieľov prezentovaných v štúdii a poskytnutie štátnej pomoci pre konkrétny projekt a lokalitu vybranú v štúdii s realizáciou do roku 2027. 

„Dlhodobejšou možnosťou je definovať vlastné kritériá, vyhlásiť verejnú súťaž, vyhodnotiť všetky lokality a preskúmať optimálnu mieru financovania zo strany štátu,“ uzatvára Útvar hodnoty za peniaze.

Konečná výška štátnej pomoci závisí od posúdenia Európskou komisiou. Návratnosť projektu by mohlo zvýšiť prehodnotenie veľkosti, respektíve štandardu centra. S prijímateľom by mala byť uzavretá zmluva, v ktorej sa zabezpečia práva štátu aj povinnosti OZ NKKC. Príkladom môže byť nadviazanie čerpania na stavebné míľniky alebo úprava výšky štátnej pomoci v prípade väčšej ziskovosti projektu.