Influencerov sledujú až dve tretiny Slovákov. Zľavy a zadky nie sú hlavným ťahákom

Známe osobnosti alebo influencerov sledujú cez sociálne siete dve tretiny Slovákov a Sloveniek používajúcich internet. Najčastejšie na to využívajú Facebook. Robí tak 49 percent z nich, hoci medziročne ich počet poklesol o 6 percent.

Vyplýva to z prieskumu spoločnosti Nielsen Admosphere Slovakia. Prieskum realizovala na vzorke 500 respondentov starších ako 15 rokov, z internetovej populácie Slovenského národného panela, a to formou online zberu.

Druhou najpoužívanejšou sociálnou sieťou je Instagram, ktorý využíva 38 percent a tretí je YouTube s 34 percentami používajúcich, ktorí niekoho sledujú.

Minulý rok bol YouTube používanejší než Instagram. Mierne vzrástol počet používateľov, ktorí na sledovanie influencerov používajú TikTok. V tomto prípade sú to ale najmä mladší užívatelia, vo veku do 24 rokov.

Podobná situácia je medzi užívateľmi YouTubu, Instagramu a Twitteru, kde známe osobnosti najčastejšie sledujú práve mladí ľudia vo veku od 15 do 24 rokov. Osem percent používateľov používa na sledovanie influencerov Pinterest a päť percent Twitter.

Ich podiel sa medziročne nezmenil. Žiadne známe osobnosti na sociálnych sieťach nesleduje 30 percent používateľov sociálnych sietí a platí, že čím je vyššia veková skupina, tým je vyšší podiel nesledujúcich v nej.

Medzi dôvodmi, ktoré vedú ľudí k sledovaniu nejakej známej osobnosti, prevažuje to, že sa daná osobnosť vyjadruje k zaujímavým témam. Je to dôvod pre 45 percent slovenských používateľov sociálnych sietí.

Ďalších 40 percent sleduje influencerov zo zvedavosti a 38 percent k tomu vedú inšpiratívne príspevky. Inšpiratívne príspevky častejšie uvádzali ženy (45 percent) než muži, z ktorých to uviedlo 29 percent.

Zľavy a fotografie

Ďalšími dôvodmi k sledovaniu, ktoré respondenti uvádzali, boli fotografie, ktoré osobnosti zdieľajú – 35 percent respondentov – a pre 22 percent to boli zľavy a zľavové „kódiky“ a ponuky na produkty, ktoré osobnosť propagovala. Posledný dôvod opäť častejšie uvádzali ženy než muži. 

To, čo sledovateľom na príspevkoch najväčšmi prekáža, je neúprimnosť a silenosť príspevkov. Uviedlo to 46 percent respondentov. Prehnane retušované a upravované fotky odrádzajú 35 percent respondentov. Rovnakému počtu prekáža, ak fotografia nezobrazuje reálny život.

Tiež 35 percent zúčastnených v prieskume nemá rado priveľa za sebou nasledujúcich sponzorovaných príspevkov. Respondentom prekáža aj neoznačovanie reklám – 30 percentám – a príliš dlhé príspevky.

Nasleduje príliš vysoká frekvencia príspevkov za sebou a to, že sa propagovaný výrobok podľa sledovateľa nehodí k životnému štýlu osobnosti.

Ochrana mládeže pred reklamou na nezdravé potraviny

Na dvojdňovom 55. zasadnutí Európskej platformy regulačných orgánov (EPRA) v belgických Antverpách diskutujú mediálni regulátori z celej Európy diskutujú o nových výzvach v digitálnej ére aj o marketingu nezdravých potravín na internete.

Osobitú pozornosť venovali regulátori aj téme slobody médií a problematike dezinformácií v časoch konfliktov, ktorá v posledných mesiacoch naberá na naliehavosti.

Hovorkyňa Rady pre vysielanie a retransmisiu (RVR) Lucia Michelčíková podotkla, že od minulého roka EPRA predsedá riaditeľ Kancelárie RVR Ľuboš Kukliš.

Na zasadnutí sa zúčastnili experti z akademického prostredia a mediálnej praxe a viac ako 160 delegátov zastupujúcich viac ako 50 národných regulačných orgánov. Medzi nimi je aj Národná rada televízneho a rozhlasového vysielania Ukrajiny.

Michelčíková priblížila, že jednou z nosných tém zasadnutia je ochrana maloletých pred nežiaducimi vplyvmi reklamy na nezdravé potraviny – junk food, ktorej sú vystavení na sociálnych sieťach, platformách na zdieľanie videí aj v rámci marketingu využívajúcom influencerov.

Členovia EPRA hľadali v diskusii s poprednými odborníkmi zo Svetovej zdravotníckej organizácie, akademikmi z viedenskej a genthskej univerzity či s expertmi z Európskeho mediálneho observatória styčné body medzi výskumom, možnosťami regulácie a jej reálnou implementáciou v snahe o elimináciu negatívnych dopadov tejto formy reklamy na mládež a jej zdravie.

„Aj druhá hlavná téma podujatia sa týka digitálneho prostredia. Nastoľuje neodkladnú otázku, ako sú mediálne regulačné orgány pripravené na nevyhnutnú zmenu svojich úloh, interných pracovných procesov a celkového nastavenia v kontexte regulácie platforiem na zdieľanie videí a iných online obsahov,“ uviedla hovorkyňa.