Inšpi­ra­tív­ny prí­beh mla­dé­ho star­tu­pis­tu

Luky Gašparík / 6. apríla 2014 / Startupy

Vče­ra ma zau­jal prís­pe­vok na jed­nej star­tu­po­vej FB sku­pi­ne, kto­rej som aj ja čle­nom. Prís­pe­vok bol od jed­né­ho mla­dí­ka menom Mar­tin Jarí­ček. Ten­to aktív­ny star­tu­pis­ta sa roz­ho­dol pode­liť so svo­jím posled­ným úspe­chom s ďal­ší­mi ľud­mi v sku­pi­ne, a tým ich inšpi­ro­vať. Mne sa Mar­ti­nov počin natoľ­ko páčil, že som sa roz­ho­dol pri­dať ho na našu strán­ku a tým­to spô­so­bom pomôcť šíriť jeho skve­lú myš­lien­ku ďalej. 

Čas­to pra­cu­jem na nových pro­jek­toch, skú­šam, učím sa, vymýš­ľam. No pred týžd­ňom som sa roz­ho­dol pus­tiť do pro­jek­tu, ku kto­ré­mu ma moje srd­ce ťahá už od stred­nej, a to posta­viť si doma vlast­nú 3D tla­čia­reň (kto nevie­te, čo taká 3D tla­čia­reň robí, tu máte krát­ku ukáž­ku (https://www.youtube.com/watch?v=NX46AXfkbso).

Posta­viť si ju vyj­de tak tri­krát lac­nej­šie ako kúpiť už hoto­vú. No dôvo­dom, pre­čo som to vždy odkla­dal, boli aj tak penia­ze. Súčias­t­ky na stav­bu sto­ja nie­čo oko­lo 400€, a to je vyso­ko nad môj štu­dent­ský roz­po­čet. Pred tro­ma týžd­ňa­mi som si však pove­dal dosť! “Toto CHCEM! A toto musím mať, nech sa deje čokoľ­vek!” A tak som si našiel na nete všet­ky potreb­né plá­ny, uro­bil zoznam potreb­ných die­lov, vyko­mu­ni­ko­val si dodá­va­te­ľa z Číny, kto­rý mi je schop­ný dodať všet­ky súčias­t­ky naraz. Keď som to spo­čí­tal, zis­til som že, mi chý­ba už len 360€, kto­ré som aj tak nemal. Bol som však z toh­to pro­jek­tu tak nad­še­ný, že som o ňom chcel kaž­dé­mu pove­dať.

Poslal som ho teda pár kamo­šom a z rece­sie som im napí­sal, že ak mi pris­pe­jú 10€, tak majú u mňa doži­vot­ne 3D tlač zdar­ma. Avšak, keď mi sedem ľudí po sebe napí­sa­lo “Oukej, beriem, doj­di si po 10€”, tak som to náh­le ako rece­siu pre­stal brať. Vyhlá­sil som neofi­ciál­nu “verej­nú zbier­ku” a oslo­vil tak­mer kaž­dé­ho, koho poznám. Po pár dňoch ma dokon­ca zača­li ľudia oslo­vo­vať sami — ľudia, s kto­rý­mi som sa stre­tol len pár­krát v živo­te, a dokon­ca nie­koľ­ko ľudí, kto­rých som v živo­te nevi­del, ale dopo­ču­li sa o mojej zbier­ke od kama­rá­ta ale­bo vide­li prís­pe­vok na FB. 

Veľa ľudí pris­pe­lo so slo­va­mi, že prav­de­po­dob­ne aj tak nikdy nebu­dú chcieť nie­čo tla­čiť, ale jed­no­du­cho im to prí­de ako dob­rý pro­jekt, kto­rý tre­ba pod­po­riť. Netrva­lo ani desať dní a mal som vyzbie­ra­nú plnú sumu. V stre­du priš­la poštou zo Sin­ga­pu­ru posled­ná zásiel­ka súčias­tok. A voilá! Jeden stre­doš­kol­ský sen je spl­ne­ný. Pri­kla­dám fot­ku hoto­vé­ho zaria­de­nia.

Mňa samot­né­ho prek­va­pi­lo, koľ­ko ľudí vás pod­po­rí, keď sa vrh­ne­te na nie­čo, po čom vaše srd­ce naozaj túži. Dúfam, že vás môj krát­ky prí­beh inšpi­ro­val, a že sa teraz aj vy vrh­ne­te na nie­čo, čo chce­te sku­toč­ne robiť.

Autor člán­ku a fotiek: Mar­tin Jarí­ček 

Pridať komentár (0)