Inter­net začal pre­no­som dvo­ch pís­men. Dnes mení mili­ó­ny živo­tov.

Martin Kráľ / 21. novembra 2015 / Tools a produktivita

29. októb­ra 1969 boli po prvý krát úspeš­ne pre­ne­se­né malé úse­ky dát medzi dvo­ma vzdia­le­ný­mi počí­tač­mi. Keď hovo­rí­me o malý­ch úse­ko­ch dát, mys­lí­me naozaj malé úse­ky. Ako všet­ci vie­me, veľ­kosť je rela­tív­na: pre nie­ko­ho je málo jeden mega­bajt, pre iné­ho jed­no giga. Veľ­kosť prvé­ho pre­no­su však bola o nie­čo men­šia: posie­la­lo sa slo­víč­ko „login“, z kto­ré­ho to na dru­hý počí­tač zvlád­li len prvé dne pís­me­ná. Ale pre­čo by to nie­ko­ho malo zau­jí­mať okrem štu­den­tov his­tó­rie infor­ma­ti­ky?

 

Lebo tento prenos znamenal zrod Internetu. Keďže sme nedávno mali Medzinárodný deň Internetu, rozhodli sme sa pozrieť na to, ako sa Internet a bezpečnosť na ňom vyvíjali.

 

 

Viete si vôbec predstaviť, ako mohol Internet 60-tych rokov vyzerať? Jedno vieme určite: žiadne fitness motivačné videá a roztomilé videá s mačkami naháňajúcimi laser. Takto napríklad vyzerala úplne prvá stránka ever. A teraz ju porovnajte s hociktorou stránkou, ktorú ste dnes navštívili. Navyše na rozdiel od 60tych rokov, kedy sa internetu venovalo len zopár vedcov vo flanelkách, dnes s internetom priamo, alebo nepriamo pracujú milióny, ba aj miliardy ľudí na celom svete. Nebudeme sa hádať o presné číslo, zopár miliónov či miliarda hore dole, nie?

Bohužiaľ to nebol len počet používateľov, ktorý zaznamenal nárast. Každým rokom sa zvyšujú aj nároky na stále sa zdokonaľujúce pokusy o útoky na internete. V jeho začiatkoch bol internet ako malá tichá dedinka niekde na strednom Slovensku. Používatelia/obyvatelia sa navzájom poznali, a v dedinke vládol všeobecný pokoj, keďže kriminalita bola pojem neznámy.

 

 

Napríklad Creeper, prvý samoreplikujúci program (rozumej vírus) sa objavil ako experiment až v roku 1971. Jeho úlohou bolo skôr zo zvedavosti zistiť, kam až sa môže dostať a obsahoval aj trochu drzý odkaz „I´m the Creeper, catch me if you can!“. Creeper bol úplne neškodný, na rozdiel od červa Morris Worm, ktorý sa ako prvý dostal aj do správ koncom 80-tych rokov.

Morris sa šíril veľmi efektívne a podarilo sa mu nakaziť približne 10% všetkých počítačov pripojených k internetu. Zaujímavým údajom je, že vtedy bolo celosvetovo k internetu pripojených približne 60 000 počítačov, 0 smartfónov a 0 tabletov. Odhady škôd, ktoré spôsobil sa počítali na milióny dolárov (niektoré odhady hovorili až o 98 miliónoch). Nech už boli škody akékoľvek, autor Morrisa dostal 3 roky podmienečne, 400 hodín verejnoprospešných prác a pokutu 10 000 dolárov.

 

Z dediny Megalopolis

Za obdobie najväčšieho rastu používateľov sa považujú roky medzi 1996 a 2008. Za týchto 12 rokov sa množstvo online ľudí zvýšilo zo 100 000 na 162 miliónov. V tomto Megalopolise už neplatí, že každý pozná každého a okrem krásnych parkov a promenád pre turistov s predraženými fair trade lattečkami sa v tomto meste nachádzajú aj tmavé uličky, do ktorých neradno chodiť. Samozrejme úspešné útoky a škodlivé stránky sa musia pre zvýšenie svojej efektivity tváriť dôveryhodne, a preto sú často krát zamaskované. Pri moderných nástrahách ich tvorcovia siahajú po pokročilých technikách ako sociálne inžinierstvo, phishing, keylogging, ... techník je nespočetné množstvo.

 

 

A cieľ? Ukradnúť cenné informácie, čísla kreditných kariet, heslá k osobným účtom, získať peniaze. Príkladom naozaj agresívneho druhu útoku je napríklad ransomware. Ten váš počítač uzamkne a za znovu sprístupnenie zariadenia si pýta peniaze, lepšie povedané výkupné. Alebo patríte aj vy k tým, ktorí si myslia, že hrozby na internete sú prehnane zveličované? Prečítajte si o 5 najväčších krádežiach osobných údajov v histórii internetu.

 

Od Reapera ku komplexnej bezpečnosti

 Za tie roky sme sa už ale naučili, ako sa s týmito hrozbami popasovať. Alebo? Dnešné bezpečnostné riešenia sú napumpované modernými technológiami a niekdajšiu reaktívnu ochranu vystriedala tá proaktívna. To znamená, že aj pri tzv. zero-day útokoch (úplne nových útokoch, ktoré ešte neboli nikdy zachytené) sú používatelia aspoň chránení. Je to možné vďaka rôznym heuristickým algoritmom, ktoré analyzujú správanie malvéru a poskytujú nám ochranu aj pred spamom či phishingom. Oproti prvému antivírusovému riešeniu Reaper, ktorý odstraňoval už spomínaný Creeper, sa ale aj bez automatického filtra bavíme o jednoznačnom pokroku.

Vďaka modernej technológii je naše súkromie stále viac a viac chránené. Pred niekoľkými rokmi znamenala strata notebooku, či telefónu automatické zbohom s celým ich obsahom. Namiesto pietnej spomienky za stratené súbory a kontakty však dnes stačí pustiť lokalizačnú službu zariadenia, alebo stratené súbory stiahnuť z cloudu.

Stále však platí, že treba dodržiavať základné pravidlá, ako sa chrániť, napríklad na verejnej wi-fi.

 

zdroj:eset.com/blog

Pridať komentár (0)