Jack Dorsey s majetkom 3,8 miliardy eur: „Svetu nevládnu vlády, ale finančné inštitúcie. Riešenie je jediné“

Jack Dorsey, spoluzakladateľ Twitteru (dnes X) a generálny riaditeľ spoločnosti Block, patrí medzi najvýraznejších technologických vizionárov súčasnosti. 

Vo svojom nedávnom rozhovore v podcaste In Good Company aj počas prednášky na festivale o digitálnej slobode rozprával o budúcnosti sociálnych sietí, otvorených protokoloch, kryptomenách a o tom, prečo je podľa neho svet stále založený na systéme, v ktorom si musíme neustále pýtať povolenia – či už od vlád, bánk, korporácií alebo dokonca od seba samých.

Podľa Dorseyho existuje len jedna cesta, ako sa tejto „závislosti“ zbaviť: decentralizované technológie.

Svet plný povolení

Dorsey počas svojej prednášky upozornil na tri oblasti, v ktorých dnes jednotlivci čelia systémovej kontrole – peniaze, sloboda prejavu a prístup k informáciám. Každá z nich je ovládaná buď vládami, korporáciami, alebo centralizovanými entitami, ktoré rozhodujú o tom, čo môžeš robiť a čo nie.

Príkladom je podľa neho bankový systém. Aj keď máš na účte svoje peniaze, v skutočnosti ich nevlastníš bezpodmienečne. Banky majú právo zamraziť ti účet či blokovať výbery.

„Na to, aby si vôbec mohol používať peniaze, potrebuješ povolenie od vlády, od banky a od každej strany, ktorá sa do transakcie zapája,“ hovorí Dorsey.

Centralizované systémy podľa neho zavádzajú neprimeranú mieru kontroly nad osobnými financiami ľudí a Bitcoin je podľa jeho názoru cestou, ako sa z tohto cyklu vymaniť.

Podobný problém existuje pri slobode prejavu. Napriek tomu, že sociálne siete umožnili voľnejšiu komunikáciu, stále fungujú na báze centralizovaných platforiem.

Každý status, každý tweet a každá správa prechádzajú filtrom vlastníkov sociálnych sietí, ktorí môžu rozhodnúť o tom, čo sa zobrazí a čo nie.

„Aj keď si myslíš, že máš slobodu hovoriť, v skutočnosti si len dostal malý priestor na platforme, ktorá ti ho môže kedykoľvek vziať,“ vysvetľuje miliardár Dorsey.

Tretím pilierom je prístup k informáciám. Dorsey upozorňuje, že veľké korporácie dnes ovládajú informačné toky a rozhodujú o tom, aké poznatky sa dostanú k širokej verejnosti. Historicky túto úlohu zohrávala cirkev alebo akademické inštitúcie, no dnes sú to vyhľadávače, sociálne siete a technologické firmy, ktoré majú moc filtrovať obsah.

Do tohto mixu teraz vstupuje aj umelá inteligencia – systémy ako ChatGPT získavajú obrovské množstvo dát od používateľov a môžu podľa neho manipulovať tým, ako ľudia vnímajú realitu.

Otvorené protokoly ako riešenie

Dorsey verí, že riešením všetkých týchto problémov je návrat k decentralizovaným technológiám. Podľa neho by sociálne siete mali fungovať na otvorených protokoloch – podobne ako e-mail alebo Bitcoin.

„Ak by existovala sociálna sieť postavená na otvorenom protokole, neexistovali by brány, ktoré rozhodujú o tom, aký obsah uvidíš a aký nie,“ tvrdí.

Tento model by umožnil používateľom vlastniť svoje dáta a rozhodovať o tom, aké algoritmy chcú používať na filtrovanie obsahu. Namiesto toho, aby korporácie nastavovali pravidlá hry, by mal každý možnosť vybrať si vlastnú verziu sociálnej siete, ktorá mu najviac vyhovuje.

Príkladom takéhoto riešenia je Nostr – decentralizovaná komunikačná platforma, ktorá odstraňuje potrebu centralizovaných serverov a umožňuje slobodnú výmenu informácií.

„Dnes Twitter vlastní protokol, prezentačnú vrstvu aj distribúciu obsahu. To vytvára obrovský tlak na kohokoľvek, kto túto firmu riadi,“ vysvetľuje Dorsey. „Ak by bol Twitter decentralizovaný, tak by tieto vrstvy mohli byť oddelené a znížil by sa tlak na cenzúru.“

Budúcnosť financií

Dorsey dlhodobo propaguje Bitcoin ako riešenie na problémy centralizovaných finančných systémov. „Bitcoin nemá jediného vlastníka, je transparentný a odolný voči cenzúre,“ tvrdí. Hoci v západných krajinách sa často vníma ako investícia, v mnohých častiach sveta už dnes slúži ako nástroj na obchádzanie obmedzení zo strany vlád alebo bánk.

Bitcoin funguje na princípe proof-of-work – teda systému, v ktorom sa nové mince vytvárajú prostredníctvom výpočtovej sily. Tento model zabezpečuje, že transakcie sú nezmanipulovateľné a že neexistuje centrálna entita, ktorá by mohla zmeniť pravidlá hry.

„Bitcoin bol navrhnutý tak, aby ho nikto nemohol vypnúť alebo kontrolovať,“ vysvetľuje Dorsey.

Jediným problémom je, že na to, aby Bitcoin nahradil tradičné peniaze, musia sa vytvoriť lepšie on-rampy a off-rampy – teda spôsoby, ako jednoducho zameniť Bitcoin za bežnú menu a naopak. Momentálne je tento proces stále komplikovaný, ale podľa Dorseyho je to len otázka času.

Technologická sloboda a budúcnosť internetu

Jedným z najdôležitejších odkazov Dorseyho prednášky bola výzva, aby si ľudia uvedomili, kde všade dnes musia žiadať o povolenie. „Každý deň používame služby, ktoré od nás niečo berú – či už sú to naše dáta, naše peniaze alebo naša pozornosť. A často si to ani neuvedomujeme,“ upozorňuje.

Dorsey verí, že budúcnosť patrí technológiám, ktoré dávajú ľuďom moc rozhodovať sami za seba. Internet bol pôvodne navrhnutý ako decentralizovaná sieť, ale veľké korporácie ho postupne uzavreli do centralizovaných platforiem. Ak sa chceme vrátiť k pôvodnej vízii, musíme podporovať technológie, ktoré nám umožnia fungovať bez sprostredkovateľov.

„Musíme si uvedomiť, že všetky systémy, ktoré dnes považujeme za samozrejmé, môžu fungovať aj bez korporácií a vlád, ktoré ich ovládajú. Len sa musíme rozhodnúť, že to chceme,“ konštatuje Dorsey.

Reálna možnosť, alebo len utópia?

Dorseyho predstava sveta bez centralizovaných kontrolných mechanizmov, v ktorom si každý môže slobodne spravovať svoje financie, informácie aj komunikáciu, je nepochybne lákavá. No ako pri každej technologickej utópii, aj tu je na mieste otázka: je tento model skutočne realistický a žiaduci?

Jedným z hlavných argumentov Dorseyho je, že otvorené protokoly a decentralizované technológie zbavia spoločnosť závislosti od veľkých korporácií a vlád. Avšak decentralizácia v praxi neznamená automatickú slobodu a bezpečnosť.

Naopak, môže viesť k situácii, kde chýba zodpovednosť a regulácia. Bitcoin je dobrým príkladom: zatiaľ čo poskytuje odolnosť voči cenzúre, zároveň vytvára priestor pre podvody, pranie špinavých peňazí a extrémnu volatilitu, ktorá môže obyčajných ľudí pripraviť o úspory.

Podobne aj v oblasti informácií môže úplná decentralizácia viesť k chaosu a dezinformáciám. Dorsey kritizuje korporácie za filtrovanie obsahu, no neadresuje riziko, že bez moderovania sa sociálne siete môžu stať nástrojmi na šírenie nenávisti, hoaxov či nebezpečných konšpiračných teórií. Nie je práve istá úroveň moderovania nevyhnutná pre udržanie funkčného online priestoru?

„Mierime k tržbám 4 milióny eur“: Legendárna československá značka „vstala z popola“

Aj keď Bitcoin a podobné technológie tvrdia, že sú bez centrálneho riadenia, realita je iná. Ťažba Bitcoinu je dnes dominovaná veľkými hráčmi, ktorí vlastnia obrovské výpočtové kapacity. Podobne fungujú aj decentralizované sociálne siete – v skutočnosti ich ovládajú vývojári a technologické elity, ktoré rozhodujú o algoritmoch a smerovaní platformy.

Dorseyho predstava, že decentralizované platformy budú demokratickejšie, nepočíta s tým, že moc v takýchto systémoch sa často sústreďuje v rukách malej skupiny ľudí s technickými a finančnými zdrojmi. To môže viesť k novým formám oligarchie, kde si decentralizáciu „privlastnia“ tí najbohatší a najmocnejší.

Bez regulácie riskujeme anarchiu

Ak by sme prijali Dorseyho víziu bezvýhradne, znamenalo by to oslabenie mechanizmov, ktoré dnes chránia spotrebiteľov a občanov. Bankové regulácie existujú z dôvodu ochrany vkladov, proti zneužívaniu finančného systému a na zabezpečenie stability ekonomiky. Podobne aj regulácia sociálnych sietí pomáha obmedzovať škodlivý obsah a znižovať dopady dezinformácií.

Je pravda, že veľké korporácie majú dnes obrovskú moc nad tým, čo vidíme a ako interagujeme online. No riešenie nemusí byť v úplnom zrušení regulácií, ale v hľadaní lepšej rovnováhy medzi slobodou a zodpovednosťou.

Napokon, treba si uvedomiť, že decentralizované technológie nie sú zázračným riešením na všetky problémy. Môžu byť mocným nástrojom, ale bez širšej diskusie o ich etických a spoločenských dopadoch môžu priniesť viac škody než úžitku.

Dorsey otvára dôležitú debatu o budúcnosti internetu, no jeho vízia potrebuje doplniť otázkami: Ako zaistíme, aby decentralizované siete neboli len ďalším nástrojom na manipuláciu? Ako ochránime užívateľov pred novými formami ekonomického a informačného zneužívania? A predovšetkým – kto skutočne z decentralizácie získa najviac?

Čítajte viac z kategórie: Biznis a startupy