Zlato je podľa expertky najlepšou poistkou v investičnom portfóliu: Šancu však vidí aj v iných kovoch

Zlato zažíva obdobie, ktoré púta pozornosť investorov aj bežných ľudí. Jeho cena v posledných rokoch výrazne rástla, no zároveň ukázala, že ani tradičný „bezpečný prístav“ nie je úplne pokojnou vodou. Prudké výkyvy, geopolitická neistota, inflácia, úrokové sadzby aj nákupy centrálnych bánk z neho robia tému, ktorá si zaslúži viac ako jednoduchú odpoveď typu: oplatí sa alebo neoplatí?

O tom, či zlato stále chráni majetok, kedy môže prudko stratiť hodnotu, aké alternatívy k fyzickému zlatu dnes existujú a pre koho dávajú zmysel aj iné drahé kovy, sme sa zhovárali so Zuzanou Dvorskou, obchodnou manažérkou Golden Oak Trust.

• Zostáva zlato bezpečným prístavom pre investorov aj napriek preukázanej volatilite?
• Môže zlato rapídne stratiť na hodnote?
• Aké alternatívne investície okrem fyzického zlata existujú?
• Oplatí sa investovať aj do iných drahých kovov?

Zlato sa dlhodobo považuje za stabilný a konzervatívny prístav. Dá sa po posledných výrazných výkyvoch ešte hovoriť o stabilite, alebo už ide o volatilné aktívum?

Na vývoj ceny zlata je potrebné nazerať z dlhodobej perspektívy. Za posledných 15 rokov je priemerný medziročný nárast viac než 10 %. Posledné dva roky však priniesli výrazne vyššiu dynamiku. V roku 2024 cena vzrástla takmer o 30 %, v roku 2025 o viac ako 60 %. Po takomto prudkom náraste je volatilita prirodzená a treba s ňou počítať.

Zlato sa stále dá považovať za konzervatívne aktívum, no treba si povedať, čo presne tým myslíme. Konzervatívne neznamená, že cena bude bez kolísania iba neustále rásť. Znamená to, že tento drahý kov má v portfóliu špecifickú úlohu, a to chrániť náš majetok v časoch, keď ľudia strácajú dôveru vo finančné trhy, meny alebo stabilitu.

V uplynulých mesiacoch sme videli pohyby o viac ako 10 % v priebehu niekoľkých dní. Čo tieto výkyvy hovoria o aktuálnom správaní trhu?

Cena zlata citlivo reaguje na geopolitické otrasy, ktorých intenzita v posledných rokoch rastie. Nedávne zhodnotenie kovu potvrdzuje jeho postavenie bezpečného prístavu v obdobiach krízy.

Aktuálne cenové pohyby odrážajú predovšetkým vysokú senzitivitu finančných trhov. Zlato nefunguje izolovane, pretože jeho hodnotu ovplyvňuje sila dolára, nastavenie úrokových sadzieb a očakávaný vývoj inflácie. Aj mierny posun v týchto prognózach vyvoláva prudké a rýchle zmeny ceny.

Je súčasná volatilita drahého kovu skôr výnimočná situácia, alebo nový normál v ére rýchlych presunov kapitálu?

Extrémne volatilné týždne spojené s dvojciferným pohybom ceny zlata zostávajú zriedkavosťou. Nejde o jav, ktorý by sa v trhovom prostredí opakoval každý mesiac. Vyššia volatilita v porovnaní s minulosťou však zrejme pretrvá. Hlavným faktorom je najmä akcelerácia pohybu globálneho kapitálu. Vzhľadom na prirodzenú kolísavosť komoditných trhov zlato nie je vhodným nástrojom na krátkodobé špekulácie a už vôbec nie cestou k rýchlemu zisku.

Slováci prichádzajú o peniaze: Staršie ročníky sa boja investovať kvôli minulosti, mladším chýba finančná gramotnosť (ROZHOVOR)

Často sa hovorí, že zlato rastie v časoch strachu. Je jeho dnešná vysoká cena dôkazom globálnej neistoty?

Vysoká cena zlata potvrdzuje, že investori vnímajú globálne prostredie ako rizikovejšie. Tento postoj vyvolávajú nielen vojnové konflikty, ale aj obavy z inflácie, nadmerného zadlženia či celkového stavu ekonomiky.

Zlato plní kľúčovú úlohu vo chvíľach, keď klesá dôvera v tradičné finančné aktíva. Aktuálna hodnota tohto drahého kovu odráža aj fakt, že už nejde len o nákupy menších investorov. Významný dopyt generujú centrálne banky, ktoré zlato kumulujú ako súčasť strategických rezerv. Ich správanie je v porovnaní s retailom stabilnejšie a menej impulzívne. Vysoká cena zlata je preto signálom pretrvávajúcej neistoty a zároveň dôkazom meniaceho sa správania veľkých inštitúcií.

Znamená rast ceny, že trhy sa obávajú vojenských konfliktov, eskalácie geopolitického napätia alebo kolapsu finančného systému?

Nepovedala by som, že nám teraz trhy hovoria, že nás čaká bezprostredný kolaps alebo tretia svetová vojna. Skôr reagujú na nárast globálnych rizík a potrebu adekvátneho zaistenia. Zlato v tomto kontexte slúži ako univerzálny nástroj ochrany pred rôznymi hrozbami, nielen pred vojenskými konfliktmi.

Obavy z ďalšej eskalácie konfliktov patria medzi kľúčové faktory posilňujúce hodnotu zlata. Tento drahý kov profituje z neistoty, pričom vojna predstavuje pre finančný svet veľmi ťažko predvídateľnú premennú. Zatiaľ čo vývoj inflácie či úrokových sadzieb možno rozumne modelovať a odhadovať, geopolitické udalosti sú omnoho nepredvídateľnejšie.

Zlato však posilňuje aj v miernejších podmienkach, napríklad pri pochybnostiach o skrotení inflácie alebo pri nekontrolovanom raste verejného dlhu.

zdroj: Zuzana Dvorská/ Pexels.com

Mnohí analytici hovoria o cieľoch 6 000, 8 000 či dokonca viac dolárov za uncu

Mnohé prognózy na koniec roka 2026 sa pohybujú v rozmedzí 6 000 až 8 000 dolárov. Je však potrebné pripomenúť, že januárovú hranicu 5 000 dolárov považovalo  množstvo analytikov ešte pred polrokom za nereálnu. Dokonca aj najväčší optimisti očakávali túto úroveň najskôr v roku 2030.

Jedinou istotou tak zostáva neistota. V nepredvídateľnom prostredí, kde trhmi dokáže pohnúť vyjadrenie jediného človeka, je nevyhnutné vnímať akékoľvek odhady s rezervou. Niektoré analýzy dnes už dokonca pracujú s cenou presahujúcou 10 000 dolárov za trójsku uncu.

Sú takéto odhady realistické? Čo by sa muselo stať, aby zlato dosiahlo takúto hodnotu?

Aby zlato dosiahlo 6 000 alebo 8 000 dolárov, musel by sa svet posunúť do režimu, ktorý je pre zlato veľmi priaznivý. Takýto vývoj by si vyžadoval súbeh niekoľkých kľúčových faktorov.

Prvým z nich je zásadný posun v úrokových sadzbách. Zlato citlivo reaguje na reálne úrokové miery, ktoré určujú atraktivitu hotovosti a dlhopisov. V prostredí nízkych alebo záporných reálnych sadzieb získava tento kov jasnú konkurenčnú výhodu. Druhým faktorom je kurz amerického dolára. Keďže je cena zlata kótovaná v dolároch, oslabenie meny prirodzene tlačí hodnotu kovu nahor.

Tretím pilierom rastu zostáva geopolitická situácia a miera dôvery v stabilitu systému. Nevyhnutným predpokladom je tiež pretrvávajúci silný dopyt centrálnych bánk. Takto vysoké cenové hladiny by teda odrážali svet poznačený hospodárskym útlmom, politickou nestabilitou alebo kombináciou oboch faktorov. Inými slovami, extrémny rast hodnoty zlata je dobrou správou pre držiteľov zlata, no zlou správou pre svet ako taký.

Hodnota zlata nestojí na dôvere v banku či technológie, tvrdí odborník a prezrádza, čo by mal vedieť každý investor

Hrozí pri drahých kovoch podobná bublina, akú sme videli pri iných aktívach v minulosti?

Hrozba cenovej bubliny sprevádza každý prudký nárast, v prípade zlata má však tento fenomén špecifický charakter. Na rozdiel od akciových titulov ho nepoháňa eufória z technologických inovácií, ale skôr potreba bezpečia.

To neznamená, že nemôže dôjsť k výraznejšej korekcii. Môže, najmä ak sa do trhu nahrnie veľa špekulatívneho kapitálu a cena začne rásť len preto, že rastie. Rozdiel je v tom, že zlato má dlhú históriu a je to aktívum, ktoré držia štáty, centrálne banky, veľké fondy aj drobní investori. To často pôsobí ako stabilizátor.

Keď hovoríme o investovaní do zlata, väčšina ľudí si predstaví fyzické zlato. Aké ďalšie možnosti dnes existujú?

Čítaj viac z kategórie: Financie a kryptomeny