Viac ako 83 % Slovákov nechce pracovať až do 70 rokov. Takýto scenár nás čaká už onedlho

Predstava, že by si do práce chodil aj krátko pred sedemdesiatkou, medzi čitateľmi Startitup veľkú podporu nemá. V našej ankete na otázku, či by si vedeli predstaviť pracovať takmer do 70 rokov, odpovedalo z celkového počtu 1 333 respondentov 83,87 % hlasujúcich záporne. Podľa nich je takýto vek odchodu do dôchodku až príliš vysoký.

Ďalších 14,85 % čitateľov by s dlhšou pracovnou kariérou súhlasilo, ak by im to umožňovalo zdravie a charakter ich profesie. Len 1,28 % hlasujúcich nemalo na tému jasný názor. Výsledky zachytávajú stav ankety v čase jej vyhodnotenia a pri ďalšom hlasovaní sa môžu mierne meniť.

Výrazný nesúhlas so zvyšovaním veku odchodu do dôchodku prichádza v období, keď väčšina Európy smeruje presne opačným smerom. Štáty postupne posúvajú dôchodkový vek a u mladších generácií sa v niektorých krajinách dostane na 70 rokov alebo ešte vyššie.

Slovensko zatiaľ odchod do dôchodku v 70. rokoch nezaviedlo

Slováci dnes nemajú všeobecný dôchodkový vek stanovený na 69 rokov a vyššie, no všetko naznačuje, že k tomu smerujeme. Aktuálne podľa Sociálnej poisťovne platí: 

Hlasovanie čitateľov preto nehovorí o opatrení, ktoré by už dnes platilo pre každého Slováka. Odráža skôr obavu z toho, kam sa táto hranica môže u mladších generácií postupne dostať.

Slováci môžu podľa prognózy pracovať až do 69 rokov

Analýza OECD porovnáva dnešné pravidlá s budúcim dôchodkovým vekom človeka, ktorý vstúpil na pracovný trh v roku 2024 ako 22-ročný a počas kariéry pracuje bez prerušenia.

Na Slovensku organizácia počíta s tým, že bežný dôchodkový vek takejto generácie môže dosiahnuť 69 rokov. Prognóza vychádza z už schváleného mechanizmu, ktorý ďalšie zvyšovanie hranice spája s vývojom strednej dĺžky života.

V súčasnom porovnaní OECD predstavuje slovenský dôchodkový vek 63,2 roka. Budúca hranica 69 rokov by teda znamenala zvýšenie približne o 5,8 roka. Slovensko by sa tak zaradilo medzi krajiny s najvýraznejším predĺžením pracovného života v Európe.

Nejde však o definitívny dátum odchodu každého dnešného mladého človeka. Ide o model založený na aktuálnych zákonoch, demografických predpokladoch a nepretržitej kariére od 22 rokov. Budúce vlády môžu pravidlá zmeniť, spomaliť rast dôchodkového veku alebo upraviť ďalšie podmienky systému.

Európania v mnohých krajinách pracujú dlhšie ako Slováci

Pri porovnávaní podmienok odchodu do dôchodku v jednotlivých štátoch je potrebné rozlišovať dve veci. Prvou je zákonný alebo štandardný dôchodkový vek. Druhou je skutočný vek, v ktorom ľudia prestanú pracovať a opustia pracovný trh.

Dnes patrí najvyšší bežný dôchodkový vek v Európe Dánsku, Islandu a Nórsku (pozri obrázok vyššie). V týchto krajinách predstavuje 67 rokov. Rovnakú hranicu má aj Holandsko v základnej dôchodkovej schéme. Na Slovensku OECD pri porovnaní za rok 2024 uvádza 63,2 roka.

To znamená, že v časti Európy musia ľudia na plnú penziu bez krátenia čakať dlhšie ako Slováci. Samotná zákonná hranica však ešte neukazuje, ako dlho človek reálne zostáva v zamestnaní.

OECD sleduje aj priemerný skutočný vek odchodu z trhu práce. Ten vyjadruje, kedy pracujúci vo veku nad 40 rokov reálne prestávajú byť ekonomicky aktívni. Výsledky ovplyvňuje dostupnosť predčasných dôchodkov, zdravotný stav, nezamestnanosť, výška penzie aj možnosť pokračovať v práci.

Na Slovensku sa skutočný vek odchodu žien z trhu práce od roku 2000 podľa OECD zvýšil o viac ako o päť rokov. Rovnaký vývoj zaznamenali napríklad Česko, Dánsko, Estónsko, Holandsko či Portugalsko.

Dánsko môže posunúť hranicu až na 74 rokov

Najvyššia budúca hranica odchodu do dôchodku bude podľa všetkého v Dánsku. Ak krajina zachová súčasné pravidlá naviazania dôchodkového veku na dĺžku života, dnešná mladá generácia by mohla odchádzať do dôchodku až vo veku 74 rokov.

V Estónsku prognóza počíta so 71 rokmi. V Taliansku, Holandsku a Švédsku sa hranica môže dostať na 70 rokov. Slovensku OECD prisudzuje 69 rokov.

Dáni pôjdu do dôchodku v 74 rokoch. Nová analýza ukazuje, čo čaká Slovákov (REBRÍČEK KRAJÍN)

Ani dánskych 74 rokov však netreba vnímať ako nemenný výsledok. Dánsko už schválilo zvýšenie zákonného dôchodkového veku na 70 rokov od roku 2040, no zároveň uvažuje o zmiernení mechanizmu, ktorý hranicu automaticky posúva podľa rastúcej dĺžky života. Konečný vek tak môže zostať nižší, ako ukazuje dnešná prognóza OECD.

Rebríček preto nepredpovedá budúcnosť s absolútnou istotou. Ukazuje, kam by jednotlivé krajiny smerovali, keby pokračovali podľa už prijatých pravidiel.

Prečo štáty posúvajú odchod do dôchodku na neskôr

Za vyšším dôchodkovým vekom stojí najmä starnutie obyvateľstva. Ľudia sa v priemere dožívajú vyššieho veku, rodí sa menej detí a počet seniorov rastie rýchlejšie ako počet pracujúcich. Na stránke Worldometer si vieš pozrieť v reálnom čase meniaci sa počet populácie, vrátane narodení a úmrtí. 

Slovensko patrí medzi krajiny, ktoré starnú mimoriadne rýchlo. Mediánový vek obyvateľstva sa medzi rokmi 2015 a 2025 zvýšil o štyri roky. Spolu s Cyprom išlo o najväčší nárast v celej Európskej únii. Mediánový vek v EÚ dosiahol začiatkom roka 2025 hodnotu 44,9 roka.

Vlády majú pri rastúcich nákladoch niekoľko možností. Môžu zvyšovať odvody, znižovať budúce dôchodky, doplácať do systému viac peňazí z daní alebo posunúť vek, v ktorom ľudia začnú penziu poberať.

Vyšší dôchodkový vek štátom pomáha hneď dvakrát. Človek dlhšie platí odvody a zároveň dôchodok začne poberať neskôr. Práve preto patrí posúvanie hranice medzi najčastejšie používané dôchodkové reformy.

Nie každá profesia umožňuje pracovať rovnako dlho

Výsledky ankety Startitupu poukazujú aj na ďalší problém. Medzi čitateľmi, ktorí by si vedeli predstaviť prácu takmer do 70 rokov, sa objavuje podmienka dobrého zdravia a vhodnej profesie.

zdroj: Startitup

Pracovať dlhšie môže byť jednoduchšie pre človeka, ktorý má flexibilný pracovný čas, sedavé zamestnanie a môže postupne znižovať počet odpracovaných hodín. Úplne v inej situácii sa nachádzajú stavbári, zdravotné sestry, vodiči, pracovníci vo výrobe či ľudia, ktorí desiatky rokov dvíhali ťažké predmety alebo pracovali na zmeny.

Debata o dôchodkovom veku preto nemôže zostať iba pri jednom čísle. Rozhoduje aj počet rokov strávených v práci, zdravotná náročnosť povolania, dostupnosť predčasného dôchodku a výška penzie, ktorú človek po skončení kariéry dostane.

Na Slovensku môžeš požiadať o predčasný dôchodok aj po získaní potrebného odpracovaného obdobia, píše Sociálna poisťovňa. Pri ročníku 1968 predstavuje 41 rokov a dva mesiace. Pri mladších ročníkoch sa potrebné obdobie postupne predlžuje spolu s predpokladaným dôchodkovým vekom.

Podľa súčasných pravidiel smeruje Slovensko k dôchodkovému veku okolo 69 rokov. V niektorých európskych krajinách sa môže dostať na 70, 71 či dokonca 74 rokov.

Najzásadnejšou otázkou preto nebude len to, v akom veku pôjdeme do dôchodku. Rozhodovať bude aj to, či budeme v danom veku zdraví, či pre nás zostane vhodná práca a či nám budúci dôchodok umožní prestať pracovať bez výrazného poklesu životnej úrovne.

Čítaj viac z kategórie: Ekonomika