Slovákov čakajú nové pravidlá pri stavbe a rekonštrukcii. Ich podcenenie môže vyjsť draho

Ak plánuješ stavať novostavbu alebo ťa čaká rozsiahla rekonštrukcia, zbystri pozornosť, upozorňuje Pravda. Národná rada SR schválila novelu zákona o energetickej hospodárnosti budov, ktorá od 1. januára 2027 naplno prenáša do našej legislatívy prísnu európsku smernicu EPBD. Tieto zmeny však netreba brať na ľahkú váhu. Ak sa na nové podmienky nepripravíš vopred, ignorovanie predpisov ťa môže v praxi vyjsť draho.

Odborníci sa zhodujú, že investičné rozhodnutia už nemožno zakladať iba na minimálnych požiadavkách zákona. Developerom ani vlastníkom budov sa nevyplatí čakať na konečné vykonávacie vyhlášky. Nová smernica totiž ovplyvňuje projekty už v počiatočnej fáze konceptu a architektonického návrhu, pričom neobchádza ani klasické renovácie.

Nové štandardy pre novostavby klopú na dvere

Na novostavby sa začne vzťahovať prísny štandard budov s nulovými emisiami (ZEB). Pre nové verejné budovy začne platiť už od 1. januára 2028 a pre všetky ostatné nové budovy od 1. januára 2030. Smernica EPBD výrazne zasiahne do samotného architektonického riešenia. Ovplyvní orientáciu budovy, výber technických zariadení aj zapojenie inteligentných systémov. Renovácie existujúcich objektov zároveň dostanú omnoho systematickejší rámec.

„Dôležitým novým nástrojom je takzvaný pasport obnovy budovy, ktorý má vlastníkom ukázať postupnosť opatrení vedúcich k hĺbkovej obnove. V praxi to môže zmeniť spôsob prípravy rekonštrukcií – namiesto jednotlivých izolovaných zásahov sa bude pracovať s dlhodobou stratégiou obnovy,“ uvádza dekan Fakulty architektúry a dizajnu Slovenskej technickej univerzity doc. Ing. arch. Branislav Puškár, PhD. Upozorňuje, že rok 2028 je pri nových projektoch už príliš blízko na to, aby investori ignorovali náležitosti smernice EPBD bez ohľadu na to, kedy presne vyjdú vykonávacie predpisy. „Dôležité je pritom rozlišovať, čo bude právne povinné podľa slovenskej legislatívy a čo je rozumné urobiť pri projekte so životnosťou niekoľko desiatok rokov,“ dopĺňa.

Podľa jeho slov je racionálne vopred naplánovať kvalitnejšiu izoláciu, moderné technológie či fotovoltiku, aby tvoja budova o pár rokov nestratila na hodnote, nebola drahá na prevádzku alebo sa nestala nepredajnou. Obnova sa po novom plánuje komplexne vrátane energetickej hospodárnosti, nákladov, dekarbonizácie a celkového životného cyklu budovy. Prioritou bude odhaliť energeticky najslabšie objekty, ktoré by v budúcnosti „spadli“ do prísnej kategórie s povinnými investíciami a poklesom trhovej hodnoty.

Energetická účinnosť už nie je iba doplnok projektu

Doteraz sa energetická hospodárnosť často riešila ako samostatná časť projektu. Smernica však prináša opačný prístup. Energetická účinnosť sa stáva základným pilierom už samotného architektonického návrhu. Prvotná koncepcia musí povinne zohľadňovať orientáciu, kompaktnosť, veľkosť presklených plôch či tienenie. Skvelým príkladom sú letné horúčavy a klimatická zmena. Európska norma vyžaduje, aby nové aj obnovované budovy aktívne riešili vnútornú klímu a ochranu pred prehrievaním. „EPBD upozorňuje na potrebu opatrení, ktoré predchádzajú prehrievaniu – napríklad tienenia, dostatočnej tepelnej kapacity konštrukcie a pasívnych spôsobov chladenia. Do úvahy sa má brať aj mikroklíma v okolí budovy a efekt mestského tepelného ostrova,“ dodáva Branislav Puškár.

Bez smart technológií a automatizácie to nepôjde

Keďže najviac emisií CO2 nevzniká pri samotnej výstavbe, ale počas prevádzky, veľký dôraz sa kladie na technické systémy budov. Tie sa majú prispôsobovať okoliu, od počasia až po aktuálnu situáciu v energetickej sieti. Inteligentná pripravenosť znamená, že systémy dokážu vzájomne spolupracovať a samy riadiť spotrebu.

Budúcnosť architektúry: Toto sú nové turistické miesta v roku 2025, ktoré by si mal navštíviť

„EPBD stanovuje, že pri technickej a ekonomickej uskutočniteľnosti majú byť nebytové budovy vybavené systémami automatizácie a riadenia. Riadiaci systém má byť schopný priebežne monitorovať, zaznamenávať a analyzovať spotrebu energie, umožniť jej úpravu, porovnávať výkonnosť budovy s referenčnými hodnotami a upozorniť správcu na možnosť zlepšenia,“ vysvetľuje Branislav Puškár.