Vysadil som cukor na 7 mesiacov. Každodenná únava zmizla, po 3 týždňoch prišlo najväčšie prekvapenie (EXPERIMENT)

Sladkosti sa stali súčasťou môjho každého dňa. Návšteva kaviarne bez koláča, siesta bez napolitánky alebo večer bez malej sladkej pralinky? Takmer som si to nevedel ani predstaviť. Rozhodol som sa to zmeniť a od nového roka som prestal jesť nepotrebný cukor. Myslel som si, že najťažšie bude odolať chutiam. Nakoniec ma najviac prekvapilo niečo celkom iné.

Jednoduché sacharidy sú dnes podľa Dôvery prakticky všade. Nenájdeš ich len v čokoláde, koláčoch alebo limonádach. Výrobcovia ich pridávajú aj do pečiva, cereálií, omáčok, hotových jedál alebo dokonca sendvičov.

Práve preto je ich obmedzenie oveľa náročnejšie, ako sa na prvý pohľad zdá.

Myslel som si, že nejem až tak veľa cukru

Pred začiatkom experimentu som si hovoril, že sa stravujem vcelku dobre. Doma som si vždy varil, jedol dostatok zeleniny a sladké tvorilo minimum môjho denného príjmu.

Realita však bola úplne iná.

Stačilo, aby som sa len pozrel na etikety. Cukor sa objavoval v produktoch, pri ktorých by som ho vôbec nečakal, ako napr. v klasickom bielom chlebe, omáčkach k jedlu, v džúsoch alebo v sendvičovom chlebe.

Práve to bol prvý šok. Uvedomil som si, že veľká časť cukru, ktorý som prijímal, nebola z dezertov, ale z bežných potravín.

Cukor je všade. A práve preto ho jeme oveľa viac, ako si uvedomujeme

Pre väčšinu ľudí cukor symbolizuje čokoláda, koláč alebo sladené nápoje. V skutočnosti sa však nachádza takmer v každej kategórii potravín. Práve preto patrí medzi najčastejšie konzumované zložky modernej stravy.

Napríklad v Nemecku podľa analýzy portálu Ble skonzumuje priemerný človek približne 33 kilogramov cukru ročne, čo predstavuje asi 90 gramov denne. To je výrazne viac, ako odporúča Svetová zdravotnícka organizácia (WHO), podľa ktorej by denný príjem voľných cukrov nemal presiahnuť 50 gramov.

Táto analýza ukazuje, že množstvo ľudí si neuvedomuje, koľko cukru počas dňa v skutočnosti prijme. Nadmerná konzumácia sa pritom dlhodobo spája so zvýšeným rizikom cukrovky 2. typu, srdcovo-cievnych ochorení aj ďalších zdravotných problémov.

Prvé dni boli oveľa ťažšie, ako som čakal

Najťažší nebol hlad. Bola to chuť na sladké.

Po obede som automaticky otváral chladničku a hľadal niečo, čo by som si po zdravom obede dal. Pri stretnutiach s priateľmi to bolo ešte náročnejšie. Často som bol jediný, ktorý odmietal koláč alebo keksík. Postupne mi ale došlo, že nejde len o zvyk.

Winston W Liu a Diego V Bohórquez v National Library of Medicine vysvetlili, že cukor aktivuje centrá odmeny v mozgu a podporuje vyplavovanie dopamínu, čo je hormón, ktorý vyvoláva príjemné pocity. Čím častejšie teda jeme niečo sladké, tak tým viac si ho mozog pýta.

Obaja odborníci preto hovoria aj o tom, že cukor môže mať návykové vlastnosti.

Po pár dňoch zmizla popoludňajšia únava

Jedna z prvých zmien prišla prekvapivo rýchlo. Išlo o popoludňajší útlm, ktorý som považoval za úplne normálny, ale zrazu zmizol.

Po obede som už nemal pocit, že potrebujem kávu alebo niečo sladké, aby som dokázal ďalej fungovať. Energia bola počas dňa oveľa stabilnejšia a trvácnejšia.

Vysvetlenie je však podľa GymBeam pomerne jednoduché. Jednoduché sacharidy, na rozdiel od tých komplexných, spôsobujú prudké zvýšenie hladiny cukru v krvi, po ktorom často nasleduje rovnako rýchly pokles. Práve ten môže spôsobovať únavu, hlad aj ďalšiu chuť na sladké.

Po troch týždňoch sa zmenili moje chute

Najväčšie prekvapenie prišlo približne po troch týždňoch. Chuť na sladké takmer úplne zmizla.

Namiesto čokolády som si začal dávať grécky jogurt, olivy alebo ovocie. A zrazu mi chutili oveľa viac ako predtým. Dokonca aj obyčajné jablko pôsobilo sladšie ako kedysi.

Podľa štúdie publikovanej v National Library of Medicine sa totiž chuťové bunky postupne prispôsobia nižšiemu príjmu cukru. To znamená, že keď prestaneme jesť veľmi sladké potraviny, tak prirodzená sladkosť ovocia začne byť oveľa intenzívnejšia a znateľnejšia.

Cukor je problém aj tam, kde ho nevidíme

Nadmerná konzumácia pridaného cukru sa podľa Harvardu nespája len s priberaním. Výskumy ju dávajú do súvislosti aj so zvýšeným rizikom cukrovky 2. typu, obezity, zubného kazu, stukovatenia pečene alebo rôznych chronických zápalov.

Vedci zároveň skúmajú aj jeho vplyv na psychiku. Objavuje sa čoraz viac dôkazov, že strava, ktorá je bohatá na cukor, môže súvisieť s vyšším výskytom úzkostí a depresívnych príznakov. To však neznamená, že by bolo potrebné vyradiť všetko, čo obsahuje cukor.

Odborníci upozorňujú, že problémom nie sú komplexné sacharidy z ovocia, ale najmä veľké množstvo pridaného, jednoduchého cukru v priemyselne spracovaných potravinách.

Telo sa začne meniť skôr, ako si myslíš

Podľa Liv Hospital sa už po niekoľkých dňoch bez nepotrebného cukru môže zlepšiť citlivosť organizmu na inzulín. Postupne sa stabilizuje hladina cukru v krvi, klesá aj množstvo tuku v krvi a telo prestáva zažívať časté výpadky energie.

Menší experiment, v ktorom deti na desať dní prestali jesť nepotrebné sacharidy ukázal zlepšenie krvného tlaku, citlivosti inzulínu aj zníženie telesného tuku.

Návrat k sladkostiam dopadol úplne inak, ako som čakal

Po pár mesiacoch som svoj pôst porušil. Skúsil som si dať Horalku, ktorú som pred experimentom jedával pravidelne. Čakal som, že si ju vychutnám.

Namiesto toho ma ale prekvapilo, ako veľmi bola presladená. Necítil som čokoládu, arašidový krém ani nič, čo som v nej predtým bežne cítil. Cítil som len cukor.

Po druhom hryze som ju odložil a krátko nato prišiel pocit únavy, ktorý som od začiatku tohto „experimentu“ vôbec nepociťoval.

Úplné vysadenie nie je jediným riešením

Po siedmich mesiacoch si trúfnem povedať, že sa cukru nemusím do konca života vyhýbať. Musím len vedieť, aké cukry skutočne prijímam a ak už by som nekomplexný sacharid prijal, tak ho musím nahradiť niečím, čo ho čo najrýchlejšie spáli. Ale chuť na sladké už takmer nepociťujem.

Práve to je podľa odborníkov jedna z najväčších výhod podobných experimentov. Chuťové bunky sa „resetujú“, prirodzené chute sa ti vrátia a človek zistí, že sladkosti už nepotrebuje tak, ako si kedysi myslel, že ich potrebuje.

Možno teda ani tak nejde o to, aby sme sa cukru úplne vyhýbali. Oveľa dôležitejšie je uvedomiť si, koľko ho denne prijímame a o aký cukor ide. Pretože veľká časť sa skrýva aj tam, kde by sme ho vôbec nečakali.

Čítaj viac z kategórie: Zaujímavosti