Horalky so 61-ročnou históriou sa stali slovenskou legendou: Prežili socializmus aj obchod za stovky miliónov

Sú značky, ktoré vzniknú, na pár rokov zažiaria a potom zmiznú. A potom sú tu také, ktoré jednoducho existujú tak dlho, že si ani neuvedomíš, že sú stále okolo teba. Medzi ne jednoznačne patria aj Horalky.

Možno sa u teba naposledy objavila v ruksaku na turistike. Možno si ju kupuješ na benzínke, keď ideš s rodinou na dovolenku do Chorvátska. Alebo ju v obchode už automaticky, priam inštinktívne hádžeš do košíka.

Len málokto si však uvedomuje, že za touto pomerne obyčajnou oblátkou sa skrýva príbeh, ktorý by pokojne vystačil na celý film. Začína sa v časoch socializmu, pokračuje privatizáciou, vedeckou zmenou kariéry jedného z jej tvorcov, rekordnými ziskami aj obchodom za stovky miliónov eur. A dnes vstupuje do úplne novej kapitoly.

Všetko sa začalo nedostatkom

Paradoxne, Horalka nevznikla preto, že ju niekto plánoval vytvoriť. Vznikla preto, že neboli lieskové orechy. Koncom 50. a začiatkom 60. rokov vyrábali v Seredi populárne Tatranky. Keď však suroviny pomaly dochádzali a stávali sa stále väčším problémom, tak výrobcovia museli improvizovať.

Rozhodli sa lieskovce nahradiť arašidmi. A keďže už nešlo o pôvodný výrobok, tak sa zmenil aj názov. Takto sa v skratke zrodila Horalka.

To, čo bolo spočiatku núdzovým riešením, sa ukázalo ako geniálny krok. Arašidová náplň, chrumkavé oblátky a kakaový lem vytvorili kombináciu, ktorá prežila viac ako šesť desaťročí. Receptúra sa od roku 1965 zmenila len minimálne.

Muž, ktorý z Horaliek urobil legendu

S príbehom značky sa spája meno Štefan Kassay. Nie je to však typický podnikateľ. Vyštudovaný sústružník sa počas života stal konštruktérom, novinárom, pedagógom, vedcom, profesorom aj autorom odborných publikácií.

Popri tom všetkom sa po revolúcii dostal k Pečivárňam Sereď a Figaru Trnava, z ktorých neskôr vznikol I.D.C. Holding. Pod jeho vedením sa firma zmenila z domáceho výrobcu na jedného z najväčších producentov trvanlivého pečiva v strednej Európe.

Kým iné slovenské značky postupne mizli alebo ich pohltila konkurencia, tak Horalka si budovala čoraz silnejšie meno na trhu.

Nie je to len oblátka

Existujú výrobky, ktoré ľudia kupujú kvôli reklame. A potom existujú aj také, ktoré reklamu vôbec nepotrebujú.

Horalky sa stali súčasťou detstva niekoľkých generácií Slovákov. Nosili sa na školské výlety, na turistiku, dovolenku aj na lyžovačky. Mnohí ich dodnes považujú za povinnú výbavu každého výstupu do hôr.

Ich popularita zašla až tak ďaleko, že sa objavili na vrchole Elbrusu, cestovali v kufroch Slovákov žijúcich v zahraničí a na internete vznikali desiatky domácich receptov, ktorými sa ich ľudia snažili napodobniť.

Všetky však skončili neúspešne. Skutočná receptúra zostala tajomstvom výrobcu.

Čísla, ktoré vyzerajú neuveriteľne

Za jednu pracovnú zmenu dokázali výrobné linky vyrobiť približne dva milióny Horaliek. V rekordných rokoch ich z výrobných pásov zišlo približne 160 miliónov. A najzaujímavejšie na tom je to, že takmer všetky sa predali.

I.D.C. Holding sa pritom už dlho nesústredil len na Horalky. Do jeho portfólia patrili Mila, Kávenky, Lina, Verbena a ďalšie ikonické slovenské značky. Firma zamestnávala viac ako tisíc ľudí, prevádzkovala tri výrobné závody a svoje výrobky vyvážala do viacerých krajín Európy.

V rokoch 2022 až 2024 navyše zažívala obdobie, o akom môže väčšina slovenských potravinárskych firiem iba snívať. Za tri roky zarobili viac ako 50 miliónov eur. Vtedy sa zdalo, že už nič nemôže jej príbeh pokaziť.

Potom prišiel obchod života

V roku 2024 oznámil dlhoročný majiteľ Pavol Jakubec predaj celej spoločnosti írskej skupine Valeo Foods, o čom sme ťa informovali tu. Odhady hovorili, že hodnota transakcie mohla presiahnuť 300 miliónov eur.

Pre Jakubca to bol obchod života. Jeho holding Finhold následne podľa Finstatu vykázal historický čistý zisk viac ako 237 miliónov eur. Takmer celý pochádzal práve z predaja I.D.C. Holdingu.

Kým firma zmenila majiteľa, jej bývalý vlastník sa zaradil medzi najbohatších Slovákov. Forbes dnes jeho majetok odhaduje približne na 400 miliónov eur.

Nový majiteľ mal veľké plány

Valeo Foods nie je malá firma. Vo svojom portfóliu má približne 80 značiek, pôsobí na viac ako stovke trhov a ročne dosahuje tržby okolo 1,5 miliardy eur.

Pri kúpe I.D.C. Holdingu otvorene hovorila o tom, že slovenská spoločnosť sa má stať základom jej expanzie v strednej a východnej Európe.

Neskôr vznikol holding Valeo Foods CEE a nasledovali ďalšie akvizície v regióne a Sereď sa zrazu ocitla v centre veľkého európskeho plánu.

Studená sprcha

Len rok po dokončení predaja prišli prvé hospodárske výsledky. Firma sa zo zisku 17,5 milióna eur prepadla do straty takmer pol milióna eur.

Na prvý pohľad to vyzeralo dramaticky. Lenže zaujímavé bolo niečo iné. Horalky sa predávali ďalej. 

Peniaze nezmizli preto, že by zákazníci prestali kupovať sladkosti. Firma čelila vyšším výrobným nákladom, drahšiemu financovaniu, vyšším odpisom a nákladom spojeným s integráciou do medzinárodného koncernu. Súčasťou zmien bolo aj znižovanie počtu zamestnancov v seredskom závode.

Príbeh sa nekončí

Bolo by jednoduché napísať, že slovenská legenda padá. Lenže výroba stále pokračuje. Značka u nás stále zostáva silná. Moderný závod v Seredi patrí medzi najväčších výrobcov oblátok v regióne a Horalka je naďalej lídrom na Slovensku, v Česku, Poľsku aj Maďarsku.

Zmenilo sa však niečo podstatné. Kedysi bol príbeh Horaliek príbehom slovenskej firmy, ktorá desaťročia budovala jednu značku.

Dnes je súčasťou globálneho koncernu s ambíciou stať sa európskym lídrom v sladkostiach. A možno práve preto je príbeh Horaliek zaujímavejší ako kedykoľvek predtým. Nie preto, že sa zmenila samotná oblátka, ale preto, že sa zmenil svet okolo nej.

Čítaj viac z kategórie: Biznis a startupy