Spaľováky zostanú len bohatým. 38-ročný šéf Bugatti si stojí za kontroverzným scenárom
- Mate Rimac postavil kariéru na elektrických hyperautách
- Dnes vedie Bugatti a tvrdí, že najdrahšia časť trhu zostane pri benzíne
- Prirovnáva to k švajčiarskym hodinkám a čísla mu zatiaľ dávajú za pravdu
Chorvát Mate Rimac je zvláštny prípad. Preslávil sa elektrickým hyperautom Nevera, ktoré dodnes patrí k najrýchlejším sériovým elektromobilom sveta. Od roku 2021 zároveň vedie francúzsku Bugatti.
A práve on teraz hovorí, že budúcnosť najdrahších áut nie je elektrická.
Trh sa podľa neho rozdelí na dve časti
V rozhovore pre CNBC Rimac uviedol, že trh so superšportmi vstupuje do svojej fázy švajčiarskych hodiniek.
„Pre normálne autá a normálnych ľudí bude drvivá väčšina elektrická, no vyšší segment, teda športové autá a vyššie, zostane spaľovací veľmi dlho, presne ako pri hodinkách,“ povedal podľa portálu CarExpert.
Svoje prirovnanie rozviedol konkrétne. „Len asi päť percent hodiniek sa vyrába vo Švajčiarsku, ale práve tam sa realizuje zhruba 90 percent ziskov. Apple Watch alebo akékoľvek smart hodinky zvládnu oveľa viac vecí, no nikto za ne nezaplatí 200-tisíc dolárov,“ dodal, čo je v prepočte zhruba 171-tisíc eur.
Podstatný je jeho druhý argument. Výkon podľa neho prestáva byť predajným argumentom. „Výkon sa naozaj stáva druhoradým,“ povedal pre CNBC s tým, že čínsky elektromobil za 50-tisíc dolárov, teda približne 43-tisíc eur, dnes na papieri prekoná hyperautá spred desiatich rokov.
Čísla o hodinkách sedia len približne
Rimacovo prirovnanie stojí za overenie, keďže naň postavil celú tézu.
Podľa Federácie švajčiarskeho hodinárskeho priemyslu vyviezlo Švajčiarsko v roku 2025 celkovo 14,6 milióna náramkových hodiniek, čo je medziročne o 4,8 % menej. Celková hodnota vývozu dosiahla 25,55 miliardy švajčiarskych frankov a klesla o 1,7 %.
Pri svetovej produkcii, ktorá sa počíta na stovky miliónov až miliardu kusov ročne, je švajčiarsky podiel na objeme ešte nižší než tých päť percent, ktoré uviedol Rimac. Jeho pointa o koncentrácii hodnoty ale platí. Švajčiarske hodinky tvoria drvivú väčšinu svetového exportu meraného v peniazoch.
Najväčší spaľovací motor vedľa najvýkonnejšieho elektromobilu
Paradoxné na Rimacových slovách je, že jeho vlastná skupina vyrába elektromobily.
Mnohí odborníci preto čakali, že Bugatti príde s elektrickým modelom. Namiesto toho automobilka predstavila hybridný Tourbillon s atmosférickým 8,3-litrovým šestnásťvalcom.
Samotný spaľovací motor má tisíc koní, v kombinácii s elektromotormi dáva sústava okolo 1 800 koní. Ide o jeden z najväčších spaľovacích motorov, aké kedy vznikli pre sériové auto.
„Je akosi ironické, že teraz vyrábam najväčší spaľovací motor na svete,“ priznal Rimac. „V našom závode v Chorvátsku máte teraz šialenú situáciu. Na tej istej výrobnej linke sa vedľa najväčšieho spaľovacieho motora na svete vyrába najvýkonnejšie elektrické auto na svete. Život je občas zvláštny.“
Zákazník doplatí ďalších pol milióna eur
Ekonomika za tým je pozoruhodná.
Bugatti vyrobí len 250 kusov Tourbillonu so základnou cenou približne 4,5 milióna dolárov, teda zhruba 3,85 milióna eur. Všetkých 250 áut je už vypredaných.
Zaujímavejšie je, čo sa deje potom. Priemerný zákazník podľa Rimaca doplatí ďalších 600 až 700-tisíc dolárov, v prepočte približne 513 až 599-tisíc eur, za personalizáciu. Ide o špeciálne farby laku, kože, prešívanie a ďalšie dizajnové prvky.
Práve personalizácia sa stala jedným z hlavných zdrojov zisku výrobcov superšportov. „Bohatí klienti chcú niečo, čo je naozaj ich, čo je s nimi spojené. Chcú auto, ktoré rozpráva ich životný príbeh, ich osobnosť a ich preferencie,“ vysvetlil.
Stratégia zatiaľ funguje. Vlaňajšia EBITDA firmy dosiahla približne 200 miliónov eur.
Výrečné je aj porovnanie s vlastnou elektrickou Neverou. Tej sa podľa portálu autonext.co dodalo zhruba 50 kusov z plánovanej série 150, kým Tourbillon je vypredaný celý. Rimac zároveň uviedol, že produkcia Bugatti nikdy neprekročí nízke stovky kusov ročne.
Emisie sú tá nepríjemná otázka
Bugatti nepatrí medzi úsporné značky ani náhodou.
Podľa oficiálnych údajov automobilky má končiaci model Chiron kombinovanú spotrebu 25,2 litra benzínu na sto kilometrov a produkuje 572 gramov oxidu uhličitého na kilometer. Bežný nový osobný automobil v Európe sa pohybuje rádovo okolo stovky gramov.
Rimac pritom počíta s tým, že vozidlá Bugatti si zachovajú spaľovacie motory aj po roku 2035, teda po termíne, od ktorého majú nové osobné autá v Európskej únii spĺňať výrazne prísnejšie emisné požiadavky.
Obhajoba znie tak, že takýchto áut vznikne ročne pár stoviek, takže ich podiel na celkových emisiách z dopravy je zanedbateľný. Rovnako v minulosti argumentoval aj predchádzajúci šéf Bugatti Stephan Winkelmann.
Otvorenou otázkou zostáva niečo iné. Či je v poriadku vyžadovať prechod na elektromobilitu od väčšiny motoristov, zatiaľ čo najbohatší zákazníci sa mu vďaka exkluzivite svojich áut vyhnú.
Prečo to má význam aj pre Slovensko
Debata o tom, ktoré segmenty zostanú pri spaľovacích motoroch, nie je pre nás akademická.
Bratislavský závod Volkswagen Slovakia vyrába práve prémiové a luxusné modely, teda tie, ktorých sa Rimacova úvaha o vyššom segmente týka najviac. Zároveň platí, že celému slovenskému automobilovému priemyslu sa vlani znížila rentabilita tržieb z 2,9 % na 2,2 % a automobilky si z jedného utŕženého eura nechajú necelé tri centy.
Bugatti s pár stovkami áut ročne dosahuje EBITDA 200 miliónov eur. Je to pripomienka toho, že v automobilovom biznise sa peniaze nezarábajú objemom, ale maržou.
Čítaj viac z kategórie: Biznis a startupy
Zdroje: CNBC, CarExpert, Motor1, autonext.co, Federácia švajčiarskeho hodinárskeho priemyslu, FinStat