Na 10 000 krokov denne môžeš zabudnúť. Nová štúdia ukázala, že dôležité je aj to, ako rýchlo kráčaš

O chôdzi sa často hovorí najmä v súvislosti s počtom krokov. Nová rozsiahla štúdia však ukazuje, že dôležitú úlohu môže zohrávať aj tempo. Aj ľudia, ktorí denne nenazbierajú tisíce krokov, môžu podľa vedcov profitovať z toho, ak kráčajú svižnejšie.

Ako informuje Newsweek, výskumníci analyzovali údaje od 64 743 dospelých ľudí z britskej databázy UK Biobank. Priemerný vek účastníkov bol na začiatku sledovania 61,5 roka.

Výsledky ukázali zaujímavú súvislosť. Ľudia, ktorí denne urobili menej ako 5 000 krokov, mali podľa zistení nižšie riziko úmrtia v prípade, že počas chôdze dosahovali vyššiu intenzitu.

Menej krokov, ale rýchlejšia chôdza

Účastníci počas siedmich dní nosili na zápästí zariadenia, ktoré zaznamenávali ich pohyb. Vedci následne sledovali, koľko krokov denne urobili a zároveň aj to, akou rýchlosťou kráčali. Ľudí potom sledovali v priemere približne osem rokov. Počas tohto obdobia zomrelo 1 697 účastníkov, v 502 prípadoch išlo o úmrtie súvisiace s kardiovaskulárnym ochorením.

Podľa Nicholasa Koemela z Monash University, ktorého cituje Newsweek, mali ľudia z tejto skupiny, ktorí chodili rýchlejšie počas svojej najaktívnejšej polhodiny, približne o štvrtinu až tretinu nižšie riziko úmrtia v porovnaní s ľuďmi s rovnakým počtom krokov, ktorí kráčali výhradne pomaly.

Ich výsledky sa približovali ľuďom, ktorí denne urobili 5 000 až 7 500 krokov pomalším tempom. Neznamená to však, že by počet krokov prestal byť dôležitý.

Vedci zároveň zistili, že pri pomalšom tempe môže byť prospešné postupne zvyšovať počet krokov. Najnižšie riziko úmrtia sa celkovo objavovalo približne pri 7 500 až 10 000 krokoch denne. V tejto skupine bolo optimálne tempo približne 100 krokov za minútu, čo zodpovedá svižnej chôdzi.

Desaťtisíc krokov nie je magická hranica

Zistenia zároveň vracajú pozornosť k známemu cieľu 10 000 krokov denne. Ten podľa výskumníkov nevznikol pôvodne ako vedecky stanovená hranica. Ako uvádza Newsweek, číslo 10 000 sa spája s marketingovou kampaňou na japonský krokomer zo 60. rokov. Nešlo teda o hranicu, ktorú by vedci stanovili na základe dlhodobého výskumu.

Koemel zároveň upozornil, že neexistuje jeden univerzálny počet krokov vhodný pre každého. Ľudia majú rozdielne zdravotné podmienky, zamestnanie aj každodenný režim, ktoré ovplyvňujú, koľko pohybu dokážu reálne zaradiť.

Výskumníci pri analýze zohľadňovali viacero faktorov vrátane veku, pohlavia, fajčenia, konzumácie alkoholu, stravy, spánku a socioekonomického postavenia. Napriek tomu podľa nich výsledky podporujú myšlienku, že zdravší pohyb môže mať rôzne podoby.

Štúdia bola publikovaná v časopise British Journal of Sports Medicine a vychádzala z údajov 64 743 dospelých ľudí. 

Keď nemáš čas, môže pomôcť zrýchliť

Autori štúdie preto poukazujú na to, že cesta k väčšej fyzickej aktivite nemusí byť pre každého rovnaká. Človek, ktorý má málo času, môže podľa Koemela skúsiť zvýšiť tempo počas kratších prechádzok. Naopak, ľudia, ktorí majú problém chodiť rýchlo napríklad pre zranenie, horšiu rovnováhu alebo slabšiu kondíciu, môžu postupne zvyšovať počet krokov.

V našom nedávnom článku sme sa venovali tomu, že obyčajná prechádzka môže mať význam nielen pre kondíciu, ale aj pre srdce, psychiku či spánok. Vedci už dnes vedia, že pohyb môže podporovať zdravie ciev, pomáhať s krvným tlakom a byť prospešný aj pri udržiavaní zdravej hmotnosti.

Pri chôdzi teda podľa viacerých zdrojov nemusí ísť o naháňanie konkrétneho magického čísla. Aj výskum z roku 2025, ktorý sme v článku spomínali, naznačil výrazné zdravotné prínosy už pri približne 7 000 krokoch denne.

Čítaj viac z kategórie: Wellbeing

Zdroje: Newsweek, BJSM, Redakcia Startitup