Vedci varujú pred obľúbenými potravinami Slovákov. Nová štúdia ich spojila s vyšším rizikom rakoviny

Nová rozsiahla štúdia prináša ďalšie dôkazy o súvislosti medzi konzumáciou spracovaného mäsa a niektorými druhmi rakoviny. Vedci sledovali viac ako 450-tisíc ľudí počas vyše 14 rokov.

Údeniny, párky či slanina patria medzi potraviny, ktorých vplyv na zdravie vedci skúmajú už dlhšie. Nová analýza však prináša ďalšie údaje o tom, ako môže ich konzumácia súvisieť konkrétne s rakovinou žalúdka a pažeráka.

Ako informuje ScienceAlert, medzinárodný tím vedcov analyzoval údaje od 450 112 účastníkov dlhodobého zdravotného výskumu. Súčasťou údajov boli aj informácie o ich stravovaní a následne diagnostikovaných nádorových ochoreniach.

Ľudí sledovali v priemere 14,1 roka. Výskumníci sa zamerali na adenokarcinómy žalúdka a pažeráka, teda nádory, ktoré vznikajú zo žľazových buniek.

Riziko rástlo pri spracovanom mäse

Najdôležitejší výsledok sa týkal práve spracovaného mäsa. Vedci zistili súvis medzi jeho vyššou konzumáciou a zvýšeným rizikom rakoviny žalúdka, najmä jej intestinálneho typu, a tiež adenokarcinómu pažeráka.

Podľa výpočtov výskumníkov bola každá dodatočná denná dávka 30 gramov spracovaného mäsa spojená s 9-percentným zvýšením rizika rakoviny žalúdka. Pri adenokarcinóme pažeráka išlo o 13-percentné zvýšenie.

Výskumníci zároveň upozorňujú, že výsledky nemožno interpretovať tak, že konkrétna porcia mäsa automaticky spôsobí rakovinu. Štúdia sledovala štatistické súvislosti medzi stravovaním a výskytom ochorení. Zaujímavé výsledky prinieslo aj rozdelenie mäsa podľa typu.

Pri červenom mäse vedci spojenie nenašli

Vedci však nenašli jednoduchý vzorec, podľa ktorého by všetko mäso znamenalo rovnaké riziko. Osobitne sledovali nespracované červené mäso a nespracované biele mäso. Pri nespracovanom červenom mäse nezistili významnú súvislosť s rakovinou žalúdka ani adenokarcinómom pažeráka.

Prekvapivejší bol výsledok pri bielom mäse. Každých ďalších 20 gramov denne bolo u žien spojených s 20-percentným zvýšením rizika rakoviny v dolnej a strednej časti žalúdka. U mužov sa rovnaká súvislosť nepreukázala.

Vedci však zdôrazňujú, že v prípade bieleho mäsa treba ďalší výskum. Samotná štúdia totiž nebola navrhnutá tak, aby vysvetlila, prečo sa pozorované súvislosti objavujú.

Úlohu môže zohrávať aj spracovanie a varenie

Podľa vedcov môže byť pri spracovanom mäse dôležitých viacero faktorov. Význam môžu mať látky vznikajúce pri spracovaní a skladovaní, ale aj spôsob prípravy jedla. Ďalším faktorom môže byť vysoký obsah soli. Tá môže dráždiť žalúdočnú sliznicu a prispievať k poškodeniu a zápalu žalúdka.

Výskumníci zároveň upozorňujú na ďalšie možné mechanizmy, napríklad chemické látky vznikajúce pri varení alebo procesy spojené s rozkladom bielkovín v organizme.

Výsledky štúdie sú relevantné aj v slovenskom kontexte. Podľa údajov, ktoré zverejnila Veda na dosah, pribudlo na Slovensku v roku 2022 celkovo 30 913 nových onkologických diagnóz a rakovine v rovnakom roku podľahlo 15 166 ľudí.

Pri súčasných mierach výskytu dosahuje kumulatívne riziko vzniku rakoviny do 75 rokov na Slovensku 28,8 percenta. Zjednodušene to znamená, že pri nezmenených podmienkach by rakovinu pred dosiahnutím tohto veku dostal približne každý štvrtý človek. Práve životný štýl patrí medzi oblasti, ktoré môžu ovplyvniť riziko vzniku niektorých nádorových ochorení.

Pri prevencii však nejde iba o jedálniček. Veľkú úlohu má aj nefajčenie, zdravá telesná hmotnosť, dostatok pohybu, obmedzenie alkoholu, ochrana pred UV žiarením a preventívne lekárske prehliadky.

Štúdia nehovorí o príčine a následku

Aj keď má nový výskum veľký počet účastníkov a dlhé obdobie sledovania, samotná analýza nedokazuje, že konzumácia mäsa priamo spôsobuje sledované nádory.

Jedným z obmedzení je aj skutočnosť, že stravovacie návyky účastníkov boli zaznamenané iba na začiatku sledovania. Ich jedálniček sa teda mohol počas nasledujúcich rokov zmeniť. Autori preto hovoria o potrebe ďalšieho výskumu, ktorý by mal lepšie objasniť mechanizmy stojace za pozorovanými súvislosťami.

Čítaj viac z kategórie: Wellbeing

Zdroje: ScienceAlert, Veda na dosah