Lekár predpíše záhradkárčenie, seniori žijú v „dedine demencie“: 10 kuriozít zo zdravotníctva, ktoré vo svete naozaj fungujú

Keď sa povie zdravotná starostlivosť, väčšina z nás si predstaví ambulanciu, nemocnicu, lieky alebo operáciu. Vo svete však nájdeme riešenia, ktoré by na Slovensku stále pôsobili prinajmenšom nezvyčajne. Niekde môže človek dostať odporúčanie na komunitné záhradkárčenie, inde vytvorili pre ľudí s demenciou celú štvrť pripomínajúcu bežné mestečko.

Pripravili sme preto 10 zaujímavostí zo svetového zdravotníctva, ktoré ukazujú, že starostlivosť o zdravie nemusí vždy vyzerať tak, ako ju poznáme zo slovenských nemocníc a ambulancií.

1. Namiesto tabletiek môže prísť odporúčanie na pobyt v prírode

V Anglicku funguje takzvaný green social prescribing. Zdravotnícky či komunitný pracovník môže človeka prepojiť s aktivitami v prírode, ktoré podporujú jeho fyzické alebo psychické zdravie.

Môže ísť o komunitné záhradkárčenie, prechádzky, dobrovoľníctvo pri ochrane prírody či dokonca plávanie v otvorenej vode. NHS uvádza, že takéto aktivity môžu pomáhať aj pri osamelosti a podporovať duševné zdravie.

2. Predpísať možno aj umenie či komunitnú aktivitu

Britský koncept ide ešte ďalej. Social prescribing vychádza z myšlienky, že zdravie človeka neovplyvňuje iba jeho diagnóza. Dôležité môžu byť vzťahy, osamelosť, pohyb, bývanie či finančné problémy. Preto môže človek dostať podporu, ktorá ho prepojí s komunitnými, kultúrnymi alebo praktickými aktivitami namiesto toho, aby sa riešenie obmedzilo iba na zdravotnú starostlivosť.

3. Ľudia s demenciou žijú v špeciálnej „dedine“

Holandský The Hogeweyk zmenil pohľad na starostlivosť o ľudí s ťažkou demenciou. Namiesto prostredia pripomínajúceho klasické zariadenie vytvorili miesto, ktorého cieľom je čo najviac zachovať normálny každodenný život.

Za projektom stojí Vivium Care Group a jeho model sa stal inšpiráciou pre ďalšie zariadenia vo svete. Autori konceptu ho opisujú ako cestu k deinštitucionalizácii starostlivosti a väčšiemu začleneniu ľudí s demenciou do spoločnosti.

4. Fínsko dá budúcim rodičom škatuľu plnú výbavy

Slávny fínsky maternity package nie je internetový mýtus. Budúci rodič si môže vybrať medzi finančným príspevkom a balíkom výbavy pre dieťa. Aktuálne distribuovaná verzia obsahuje 38 rôznych produktov – od body a zimného oblečenia cez uterák a teplomer až po posteľnú bielizeň a matrac. Súčasťou je aj samotná pevná škatuľa.

Od apríla 2026 má materský grant hodnotu 210 eur, uvádza portál Kela. Zaujímavé je aj jeho pozadie: systém vznikol už v 30. rokoch minulého storočia a mal motivovať tehotné ženy, aby absolvovali zdravotnú kontrolu.

5. Svetlo v nemocničnej izbe sa môže meniť podľa dennej doby

Nemocnica nemusí riešiť iba to, aké lieky pacient dostane. Výskumníci skúmajú aj to, akému svetlu je vystavený počas dňa a noci.

Dynamické osvetlenie dokáže meniť svoje vlastnosti podľa dennej doby s cieľom lepšie rešpektovať prirodzený biologický rytmus človeka. Výskum publikovaný portálom PubMed v roku 2025 skúmal jeho vplyv na spánok hospitalizovaných pacientov. Zatiaľ však nejde o univerzálny nemocničný štandard a výsledky výskumu v tejto oblasti sa ďalej vyhodnocujú.

6. Nemocničná záhrada môže byť súčasťou starostlivosti

Zeleň pri nemocnici nemusí slúžiť iba ako dekorácia. Existujú liečebné, terapeutické či zmyslové záhrady určené pacientom. Prehľad 18 štúdií našiel pozitívne výsledky napríklad pri strese, kvalite života, pohybovej aktivite či kognitívnych funkciách. Autori však zároveň upozorňujú, že kvalita dôkazov je zatiaľ rôzna a potrebujeme kvalitnejší výskum.

7. Zdravotná starostlivosť môže prísť za pacientom po vode

V častiach sveta, kde ľudia nemajú nemocnicu dostupnú autom alebo vlakom, môže prísť nemocnica aj lekár za nimi. Nemocničné lode prinášajú zdravotníkov, operačné sály a ďalšiu starostlivosť do oblastí s obmedzeným prístupom k zdravotníctvu. Takýto model využívajú najmä organizácie pôsobiace v regiónoch, kde chýba dostatočná zdravotnícka infraštruktúra.

8. Pohyb nemusí zostať pri vete „mali by ste viac cvičiť“

V zahraničí existujú programy, ktoré premieňajú všeobecné odporúčanie lekára na konkrétnu pohybovú intervenciu. Pacient tak môže dostať odporúčanie na organizovaný program podľa svojho zdravotného stavu namiesto neurčitého „viac sa hýb“. Ide o zaujímavý posun od liečenia následkov k podpore prevencie.

9. Do starostlivosti vstupujú roboty, ktoré pomáhajú lekárom

Najmä pri starnutí populácie sa testujú a používajú technológie, ktoré pomáhajú zdravotníkom a opatrovateľom. Robotické zariadenia môžu asistovať pri presúvaní pacienta, rehabilitácii či každodenných úkonoch.

Samostatnou kategóriou sú sociálne roboty určené na interakciu so seniormi. Nenahrádzajú zdravotníka, ale môžu dopĺňať starostlivosť tam, kde chýba personál alebo potrebuje pomoc, píše Ministerstvo zdravotníctva v Japonsku.

10. Nemocnica aj lekár prídu za pacientom domov

V Spojených štátoch funguje model Hospital at Home, pri ktorom môže vybraný pacient dostať nemocničnú starostlivosť priamo doma. Nejde pritom iba o bežnú návštevu sestry. Program umožňuje niektorým pacientom dostať doma starostlivosť na úrovni hospitalizácie, vrátane pravidelného sledovania zdravotného stavu a liečby pod dohľadom nemocnice.

Americký systém Medicare spustil program Acute Hospital Care at Home už v roku 2020 a dnes má k dispozícii takmer päť rokov dát z jeho fungovania. Podobným smerom ide aj Európa.

Od roku 2026 beží veľký projekt Hospital@Home, ktorý má testovať nemocničnú starostlivosť doma napríklad pri srdcovo-cievnych a pľúcnych ochoreniach či menších mozgových príhodách. Pacientov majú sledovať aj pomocou nositeľných senzorov a digitálnych technológií.

Budúcnosť liečenia na Slovensku

Niektoré z týchto riešení by na Slovensku stále zneli netradične. Vo svete však ukazujú, že zdravotná starostlivosť sa postupne mení a čoraz viac sa pozerá aj za hranice samotnej diagnózy či liečby. Dôležitú úlohu môže zohrávať prostredie, pohyb, kontakt s prírodou, technológie, sociálne väzby aj to, ako sa pacient cíti počas samotnej starostlivosti.

Otázka budúcnosti zdravotníctva preto nemusí znieť iba: „Akú liečbu pacient potrebuje?“ Rovnako dôležité môže byť pýtať sa: „Čo všetko mu môže pomôcť žiť zdravšie, zotavovať sa lepšie a cítiť sa počas liečby dôstojnejšie?“

Práve v tom sú mnohé zahraničné príklady zaujímavé – nehľadajú iba nové lieky a technológie, ale aj nové spôsoby, ako zdravotnú starostlivosť priblížiť bežnému životu človeka.

Čítaj viac z kategórie: Zahraničie

Zdroje: NHS , The Hogeweyk, Kela, PubMed, Ministerstvo zdravotníctva v Japonsku, Hospital@Home