Ján Benčík: Keď ruské kufríky plné amerických dolárov vystriedal internetový trolling (KOMENTÁR)

Autor je členom poslaneckého klubu SaS a blogerom

V posledných dňoch mi neschádzajú z mysle slová veľvyslanca Ruskej federácie Pavla Maratoviča Kuznecova, ktoré vyslovil počas „vohľadov“ Tibora Rostása a Dušana Budzáka v priestoroch veľvyslanectva v máji 2014.

Jeho excelencia vtedy určite nepočítala s tým, že jeho až ľahkomyseľne úprimné slová sa neskôr vďaka sklamaným bývalým spolupracovníkom pána Eliota dostanú v podobe nahrávky na verejnosť. Keby to bola excelencia tušila, zrejme by nebola taká úprimná.

O jednej nahrávke

Excelencia si totiž nostalgicky zaspomínala na časy, keď tu bol „Sajuz nerušimyj“ a základom jeho politiky bola podľa Kuznecova podpora komunistických strán v zahraničí či tých, ktorí sa niekde pokúšali o „socialistickú revolúciu“.

„Vozili sme v kufríkoch doláre (Возили в чемоданчиках доллары…), rozdávali ich vedeniam komunistických strán… Preto, aby sme podporili rozširovanie komunistickej, socialistickej revolúcie po celom svete. Po rozpade Sovietskeho zväzu sme našu zahraničnú politiku úplne zmenili… V mnohom sme prehrali preto, že sme s tým prestali.“

Ruský veľvyslanec sa vtedy bez obalu prihlásil k sovietskemu dedičstvu a vyslovil ľútosť, že sa na čas vzdali jeho praktík – priameho zasahovania do vnútorných vecí iných štátov, financovania neraz obskúrnych prosovietskych strán a osôb, revolúcií či prevratov.

Neviem, či pán Eliot vtedy dostal požadovanú podporu na to, čo ponúkal, keď sa veľvyslanca opýtal: „Či by existoval v Rusku záujem podporovať na Slovensku ľudí alebo aj médium, ktoré by propagovalo väčšiu vzájomnosť… ale aj nejakú politickú silu, ktorá nie je zatiaľ ešte reálne v parlamente, ktorá by už bola možno mimo tých klasických zabehnutých politických strán, aby sa naštartovala nejaká iná, nová línia podstatne užšej spolupráce do budúcnosti, pretože naša krajina je zaujímavé geostrategické teritórium.“

Myšlienka o návrate k starým praktikám evidentne nezapadla prachom, veď aj samotný veľvyslanec zopakoval, že „bolo chybou prestať s finančnou podporou spriaznených organizácií a vyslovil nádej, že sa k takej podpore spriaznených a k Rusku lojálnych strán, vrátia“.

Kufrík plný peňazí

Toľko k histórii, vráťme sa do súčasnosti, v ktorej je spomienka na slová veľvyslanca Kuznecova viac ako aktuálna. Rusko sa od oných čias očividne poučilo. Nasvedčuje tomu mimoriadna a čoraz intenzívnejšia aktivita rôznych trollov vnášajúcich naratívy ruskej propagandy do verejného priestoru.

Peniaze už nikto nemusí nosiť v „čemodančikoch“, máme predsa k dispozícii modernejšie a rýchlejšie spôsoby, ako ich doručiť konkrétnej osobe, strane či organizácii. Hoci niekedy môže byť aj starý dobrý kufrík, naplnený eurami, vhodným riešením.

Malebné alternatívne Rusko na sociálnych sieťach

Konečne stačí nazrieť na sociálne siete a aktivity tzv. alternatívnych médií a každému sa musí rozblikať kontrolka. Iste, niektorí to robia z presvedčenia a fungujú ako kedysi Leninom spomínaní „užitoční idioti“. Iní podľahnú v bublinách na sociálnych sieťach davovej psychóze a ako papagáje verklíkujú to, čím tam nasiakli. Sledujeme to už pekných pár rokov.

Idylické obrázky Ruska ako z jehovistickej brožúry a ako protiklad hrôzy a úpadok západu. Všetky tie krásne „dévušky“ a svalnatí „molodci“ v porovnaní s rachitickými, zženštilými mladíkmi a rozkysnutými megerami, ktoré pravidelne vídavame na sociálnych sieťach.

Malebná, panenská ruská príroda v porovnaní so zdevastovanými končinami západu. Spravodlivý cár Vladimír, obranca mieru hlásajúci návrat k mravnosti a cnostiam otcov, v porovnaní so skazenými a úplatnými západnými vojnovými štváčmi.

Selankovité príbehy o šťastnom živote v krajine „báťušku“ a ťažká honba za skyvou na druhej strane. Keď sa to tisíckrát zopakuje, mnohí to považujú za realitu.

My starší sa na to pamätáme. Bolo to tu štyri dlhé desaťročia, ktoré nám niekto ukradol z nášho života. Ale sú tu aj iní starší, ktorí práve na to obdobie spomínajú s nostalgiou a prajú si jeho návrat. A napodiv, je tu aj množstvo mladých, ktorí podľahli cielenej propagande alebo to nasali doma v rodine.

Ako to dopadne?

Výsledkom pôsobenia trollích fariem, botov zahlcujúcich virtuálny priestor proruskou propagandou, užitočných idiotov, naivných tetušiek a ujkov, časti politikov aj dobre platených záškodníkov, je potom to, čo vidíme okolo seba.

Hystéria okolo zmluvy so spojeneckou krajinou. Nadŕžanie agresorovi štrngajúcemu zbraňami na hraniciach so slabším susedom, ktorému už zabral časť územia a ďalšiu časť drží v šachu prostredníctvom „dobrovoľníkov a dovolenkárov“.

Motorkárske skupiny kočujú po krajine a pod kepienkom úcty k padlým šíria cudziu propagandu. Šéf akéhosi „Občianskeho tribunálu“, ktorý podľa neho prebral moc v krajine, píše Rusom „žiadosť o pomoc“, akýsi pozývací list, podobný tomu, ktorý vraj v roku 1968 odovzdal Biľak na záchode jednému Brežnevovmu podržtaškovi.

Obstarožný feši Edko z mamahotela, ktorý si myslí, že je básnik, nosí listy na ruskú ambasádu. Opoziční politici a „tiež politici“ sa v jednom šíku prepožičiavajú k aktivitám na hrane vlastizrady, pričom z vlastizrady obviňujú, samozrejme, nás.

Ako to dopadne? Verím, že nakoniec dobre. Len všetci ľudia dobrej vôle a zdravého rozumu, bez ohľadu na partikulárne a úzko stranícke  záujmy, musia držať spolu a postaviť sa tvárou k výzve, ktorú nám priniesol čas.

Text nie je autorským článkom Startitup. Vyjadruje názory autora, ktoré nereprezentujú názory redakcie.