Je krásna a život má nabitý akitivitami, o ktorých iní snívajú. Jej tvár zdobí ulice Bratislavy (Rozhovor)

  • Slovenska Linda Gunišová oplýva krásou aj šikovnosťou.
  • Aj vďaka tomu má dnes na Instagrame 13,6k sledovateľov, cestuje po celom svete a môže sa pochváliť veľkoformátovým astreetart-om svojej podobizne na Kamennom námestí v Bratislave.
  • Ako sa to všetko stalo a ktorú krajinu ti odporúča navštíviť sa dozvieš v tomto rozhovore.
  • Slovenska Linda Gunišová oplýva krásou aj šikovnosťou.
  • Aj vďaka tomu má dnes na Instagrame 13,6k sledovateľov, cestuje po celom svete a môže sa pochváliť veľkoformátovým astreetart-om svojej podobizne na Kamennom námestí v Bratislave.
  • Ako sa to všetko stalo a ktorú krajinu ti odporúča navštíviť sa dozvieš v tomto rozhovore.

Ľudia kráčajúci po Kamennom námestí sa zastavujú užiť si pohľad na krásne dievča namaľované na stene jednej z budov. Málo z nich však vie, že sa jedná skutočne o Slovensku a vôbec nepochádza iba z predstavivosti autora. Jej meno je Linda Gunišová a môžeš ju poznať aj ako úspešnú travellerku, či televíznu maskérku. Osud jej nadelil potenciál, ktorý naplno využíva.

Ako sa stalo, že ste sa ocitli namaľovaná vo veľkom formáte na Kamennom námestí?

Pred veľa rokmi, možno aj 7-8 dozadu, som sa odfotila pri Fin Dac-ovom prvom diele ktoré mal v Bratislave, všimol si to na sociálnej sieti a napísal mi. Potom a pár rokov neskôr, keď prišiel opäť maľovať do Bratislavy, sa mi ozval a opýtal či by som nechcela byt jeho predlohou. Samozrejme, že som neváhala ani sekundu. Odvtedy sme viac-menej v kontakte, a keďže sa teraz chystal opätovne do Bratislavy, znova ma oslovil s ponukou spolupráce.

To znamená, že ste ostali aj po vytvorení prvého diela v kontakte?

Sme v kontakte takým tým typickým spôsobom ako to na sociálnych sieťach býva, čiže vieme o sebe len to, čo kto postne na instagram, navzájom si ale určite fandíme a podporujeme sa v tom, čo nás baví. Keď vedel, že príde na SK, tak, samozrejme, napísal. Ohľadom vízie druhého streetartového kúsku sme spolu dlho komunikovali, kým sme sa dostali ku konkrétnemu vizuálu maľby.

Keďže vás môžeme pokladať za priateľov, podarilo sa vám odhaliť, prečo vyhotovuje Fin Dac diela, na ktorých majú ženy masku na tvári?

Nikdy to neprezradil, pokiaľ viem tak to neodznelo v žiadnych médiách ani rozhovoroch, robí okolo toho veľké tajnosti a neprezradil mi to ani off-record (alebo možno áno a len zavádzam). Pri tomto druhom diele mal opäť jasnú predstavu ako chcel, aby som sa mu nafotila, trošku nám to trvalo zladiť sa, ale nakoniec pospájal dokopy viacero elementov z rôznych fotiek, aby dosiahol presne to, čo mal vo svojej vízii.

View this post on Instagram

Details time for ‘Rozjimanie’ at @bratislavastreetartfestival. Favourite bit is probably the ‘french polish’ which wasn’t in the original photos and I only added as a way to bring the mask colour to another part of the mural. But honestly there’s a lot to like here for me personally… – I brought my spray gun with me for the festival but decided early on that I wasn’t going to use it. So, apart from the initial red fill colour and the brown frame (which were done with a roller), everything u see here was painted with various size brushes… it was time-consuming but I had the time so why not test myself in the shading department 🤷‍♂️ – More than one onlooker (and others online since my post yesterday) commented that the piece had definite @realalphonsemucha vibes and that was intentional. Although he’s synonymous with French art nouveau, he was actually from these regions. I painted an homage to him earlier this year in one of my ‘redux series’ and this more illustrative style is definitely one of the strands I’m pursuing in studio works (yet to be revealed). For this festival it felt fitting that I bite the bullet and do it on a wall for the first time 😊 – Model/muse @lindagunisova – #findac #urbanaesthetics #urbanart #streetart #bratislavastreetartfestival #bratislavastreetart #bratislava #slovakgirl #slovakiagirl #slovakia

A post shared by Fin DAC (@findac) on

Pre koľko diel v Bratislave ste boli predlohou?

Pokiaľ viem, tak sú iba dva, o žiadnom inom netuším. Keďže už veľa rokov si privyrábam aj účinkovaním v reklamách a malých spotoch, tak už som viac-menej zvyknutá vidieť svoju tvár na autobuse alebo bilborde, určite nevýskam od vzrušenia vždy, keď sa vidím, ale musím priznať, že keď vás niekto ručne niekoľko dní maľuje, a ešte tak krásne, určite si to vážim oveľa viac a mám z toho radosť.

Spomeňme okrajovo aj to, že sa dlhodobo venujete profesionálnemu maskérstvu. Baví vás to aj po toľkých rokoch?

Tento odbor som študovala už na strednej škole, čiže si môžem dovoliť povedať, že sa tomu venujem už od nepamäti, len v televízii robím 13. rok, okrem toho líčim na fotenia, reklamy, nevesty na svadby a pod.. Je úžasne vidieť, ako sa dá pár jednoduchými trikmi niekomu pomôcť zakryť nedostatky a vyzdvihnúť to pekné. Táto práca je o veľmi blízkom kontakte s ľuďmi, najdôležitejšie pre mňa je to, ako sa u mňa klientky cítia, pokiaľ sú spokojne, tak je to pre mňa ten naj pocit.

S aktívnym životom a cestovaním sa spája aj váš obchod s marockými kobercami, ktorý ste si otvorili v Bratislave. Prečo práve Maroko?

V Maroku som bola trikrát, do žiadnej inej krajiny som sa toľkokrát nevrátila, ako práve sem. Milujem tu kultúru, vôňu, jedlo a farebnosť. Nie je to pre všetkých, dokonca sa pár ľudí z môjho okolia odtiaľ vrátilo vystrašených alebo okradnutých. Ja som si našla také to svoje know-how, ako na miestnych, na čo si dávať pozor, a tým pádom to pre mňa funguje.

Do ich kobercov som sa zamilovala, okamžite a vedela, že s nimi musím niečo vymyslieť aj u nás na Slovensku. Začala som ich dovážať a otvorila malý show-room v širšom centre. Keďže ale žiaľ mám full-time job, tak som z toho urobila iba moje hobby a predávam ich už iba výlučne cez Instagram. Mrzí ma však, že väčšinu posielam koberce do zahraničia, u nás ľudia veľmi nerozumejú vintage kobercom, vadí im že majú chybičky krásy spôsobené časom, v Austrálii či Kalifornii je to obrovský hit, u nás to ale ešte trosku potrvá.

Na Instagrame máte viac, než 13,5k sledovateľov, je cestovanie iba vaše hobby, alebo na ňom aj zarábate?

Cestovanie je výlučne moje hobby, aj keď pár krát som vycestovala aj za prácou.
Nikdy som nežila v zahraničí, keďže od mladého veku som sa ustálila v jednej konkrétnej práci a úžasnom kolektíve, nemala som potrebu všetko zanechať a hľadať si niečo v zahraničí, kde by som opäť začínala od nuly.
Takže si to kompenzujem takto. Je to pre mňa ako droga, keď nemám kúpenú letenku alebo aspoň plán si nejakú niekam kúpiť, tak ma chytá doslova smútok.

Dá sa o niektorej z krajín povedať, že by bola vašou najobľúbenejšou?

Toto je veľmi ťažká otázka, cestujem do veľmi rozličných krajín a diametrálne odlišných kultúr, každá jedna mi veľa dala, neviem povedať ktorá je moja najobľúbenejšia, ale najviac na mňa zapôsobila India. Dve baby sme tri týždne cestovali vlakom krížom-krážom a tie zážitky mi nikto nikdy nevezme. Veľmi na mňa zapôsobilo napríklad ale aj Japonsko, Peru, Čína, Havaj či Mongolsko. Všade cestujem najviac low-cost ako sa len dá, letenky kupujem cez stránky ktoré hľadajú chybné letenky, a teda veľakrát sú za niekoľkonásobne nižšie ceny, než sa bežne kupujú. Všetko je to o hľadaní, googlení a plánovaní. A to mi ide naozaj dobre.

View this post on Instagram

#hawamahal

A post shared by Linda Gunišová (@lindagunisova) on

S ktorou krajinou máte najhoršie skúsenosti?

Najhoršia destinácia a teda aj úplne zbytočná bol Kazachstan, konkrétne Astana, dnešný Nursultan, nechcem odsúdiť celu krajinu ale pre mňa to bol najzbytočnejší výlet, ktorý mi nič nedal, všade iba prázdne ulice, opulentné námestia, žiadna kultúra, vkus, iba prázdnota a depresia. Taktiež nemám dobré spomienky na zmeškané lietadlo z Číny domov, kde sme sa ocitli na letisku zúfale s tým, že nikto, od koho sme potrebovali poradiť či pomôcť, nerozprával po anglicky.

Aký najextrémnejší zážitok ste počas ciest zažili?

To môžem pripojiť k predošlej otázke. Taktiež sa nám stala veľmi nepríjemná nehoda v Indii v aute, kedy sme aj s kamarátkou skončili v rozbitom aute na streche uprostred lesa v noci s nadrogovaným taxikárom. Našťastie išli okolo dvaja indickí chalani, vtedy ešte študenti, ktorí nás odtiaľ vytiahli a zaviezli na ubytovanie. Doteraz sme kamaráti a sme v kontakte, dúfam že na celý život. Ale inak som sa nikdy nestretla s nejakým konkrétnym ľudským zlom alebo rasizmom.

Ovplyvnila koronakríza vaše cestovanie, alebo ste sa nejak vynašli?

Na to, že je koronakríza, som si stihla celkom pekne zacestovať, hlavne prvé tri mesiace roka 2020. Potom síce prišiel útlm, ale tým, že sa krajiny začali rozdeľovať podľa farieb semaforu a hranice sa znova otvorili, precestovala som tie “zelené” na zozname, takže sťažovať sa rozhodne nechcem a nemôžem.

View this post on Instagram

So far so good #greekholiday

A post shared by Linda Gunišová (@lindagunisova) on

Musím ale povedať, že prvé týždne pandémie sme boli všetci ako v zlom sne, nikto nevedel, čo čakať, čo bude ďalej, ale snažila som sa z toho vyťažiť maximum. Keďže som skončila v dvojtýždňovej karanténe doma ešte v marci, veľmi veľa som sa naučila, čítala som, pozrela milión seriálov a filmov, upratala každý centimeter svojho bytu, non-stop sme mali video-hovory s kamarátmi a rozprávali sa o živote, filozofovali… to všetko sú veci, na ktoré by som nemala inak vôbec čas, takže na tieto týždne v zásade veľmi rada spomínam.

Ktorá kultúra vo vás zanechala najsilnejšiu stopu a kde by ste chceli žiť, ak by to nemalo byť na Slovensku?

India bola pre mňa najsilnejší zážitok, žiadna iná krajina mi toľko nedala.
A kde by som chcela žiť? Bratislavu mám veľmi rada, narodila som sa tu a cítim sa tu bezpečne. Vždy som si myslela, že tu chcem aj zostarnúť. Ale čím som staršia a scestovanejšia, nevadilo by mi sa jedného dňa odsťahovať, neviem ešte, kam ma život zaveje, koho prinesie, ale brániť sa tomu nebudem. Možno raz skončím na nejakej farme, kde sa budem starať o ovečky, zranené zvieratá, alebo kydať hnoj. Uvidíme.

Najnovšie