PREMIUM ČLÁNKY: Pasce pri kúpe bývania, zlato ako poistka aj reálna pravda o slovenskej inflácii (TÝŽDENNÝ PREHĽAD)

Prémiový obsah Startitup tento týždeň prináša praktické témy, ktoré sa dotýkajú bývania, osobných financií, investovania aj fungovania moderných firiem. Spoločným menovateľom je pohľad odborníkov na rozhodnutia, ktoré môžu mať dlhodobý dosah na peňaženku, prácu aj každodenný život.

Výber ukazuje, že za zdanlivo jednoduchými otázkami sa často skrývajú náklady, riziká a rozhodnutia, ktoré sa oplatí riešiť skôr, než vznikne problém.

Lacná nehnuteľnosť môže byť drahý začiatok

Cena býva pri výbere nehnuteľnosti prvým údajom, ktorý upúta pozornosť. Nízka suma však nemusí znamenať výhodný nákup. Pri starších bytoch a domoch, najmä v historických centrách miest, často platí, že atraktívna lokalita, veľkorysé priestory a atmosféra idú ruka v ruke s technickými problémami a budúcimi investíciami.

Odborníci Ing. Kristián Kopp a Ján Čambal zo spoločnosti Audit nehnuteľností vysvetľujú, ktoré časti bývania bývajú pri rekonštrukcii najnáročnejšie, ako si nastaviť rozpočet a kde kupujúci robia chyby. Dôležité je vedieť, čo presne človek kupuje, pretože pôvodne lacná nehnuteľnosť sa môže rýchlo zmeniť na finančne náročný projekt.

Kúpa bývania sa nezačína obhliadkou

Ďalšia prémiová téma sa pozerá na kúpu nehnuteľnosti ako na proces, ktorý sa nezačína výberom konkrétneho bytu či domu. Realitný maklér Peter Knap zo spoločnosti KNAP&PARTNERI Realitní špecialisti upozorňuje, že mnohí kupujúci vstupujú do rozhodovania bez jasného plánu, bez preverenia financovania a bez realistických očakávaní.

Pri bývaní pritom rozhoduje viac než samotná nehnuteľnosť. Rodina rieši iné potreby ako investor a do hry vstupuje lokalita, rozpočet, dostupnosť služieb, doprava aj každodenný komfort. Prémiový obsah preto vysvetľuje, prečo je dôležité najskôr poznať vlastné priority, riešiť financovanie a až potom porovnávať konkrétne ponuky.

Zlato zostáva poistkou v neistých časoch

Zlato patrí medzi najstaršie spôsoby uchovávania hodnoty a ani digitálna ekonomika jeho význam nevymazala. V čase inflácie, geopolitických konfliktov a kolísania finančných trhov sa k nemu vracajú veľkí investori aj bežné domácnosti.

Rozoberáme aj vplyv centrálnych bánk, ktoré v posledných rokoch výrazne zvýšili nákupy zlata. Pre ľudí, ktorí chcú ochrániť úspory pred znehodnotením, je dôležité poznať nielen výhody, ale aj nevýhody. Zlato môže pôsobiť ako stabilizačný prvok, no neznamená automatický zisk a vyžaduje si trpezlivý prístup.

Umelá inteligencia meria výkon vývojárov inak

Technologická téma sa venuje firme Navigara a jej pohľadu na výkon softvérových tímov. Spoluzakladateľ a riaditeľ Jirka Bachel vychádzal zo skúsenosti, že inžiniersky výkon bol vo firmách dlho ťažko merateľný. Tradičné tabuľky ani počet riadkov kódu podľa neho neukazovali, čo vývojári reálne robia.

Navigara preto využíva umelú inteligenciu na čítanie histórie úprav, pochopenie kontextu firmy a opisovanie príbehu za jednotlivými zmenami. Z toho vzniká jednotka ETV, ktorá rozlišuje rast, údržbu a opravy. Cieľom nie je známkovať ľudí, ale ukázať, ktoré zásahy majú skutočný prínos pre produkt a firmu.

Rodičia chcú deťom pomôcť, no často bez plánu

Finančná budúcnosť detí je téma, ktorú rodičia často odkladajú. Štúdium, bývanie, prvé auto či samostatný štart do života však môžu byť oveľa drahšie, než dnes predpokladajú. Podľa prieskumu UniCredit Bank viac ako polovica rodičov za posledný rok nezmenila výšku mesačného sporenia pre deti.

Takmer každé ôsme dieťa zároveň nemá vytvorenú žiadnu dlhodobú finančnú rezervu. Hovorkyňa UniCredit Bank Zuzana Ďuďáková upozorňuje, že rodičia si rastúcu potrebu podpory uvedomujú, no často im chýba plán. „Rodičia si dnes čoraz viac uvedomujú, že deti budú v budúcnosti potrebovať výraznejšiu finančnú podporu ako predchádzajúce generácie. Často však chýba konkrétny a realistický plán, ako sa k potrebným sumám postupne dopracovať,“ uviedla.

Infláciu cítime najmä cez nákup potravín

Posledná prémiová téma sa venuje tomu, ako Slováci vnímajú zdražovanie. Analytici Národnej banky Slovenska Miroslav Gavura a Michal Marenčák upozornili, že ceny potravín majú na náladu spotrebiteľov oveľa väčší vplyv, než zodpovedá ich podielu v spotrebnom koši.

Potraviny a nealkoholické nápoje tvoria približne 24 percent spotrebného koša, no v mysliach ľudí majú omnoho silnejšie postavenie. Analytici uviedli, že na jeseň 2025 označilo potraviny a nápoje za hlavný faktor vnímania cien 87 percent opýtaných. „Oficiálnu mieru inflácie spomenulo len 8 percent ľudí, čo potvrdzuje, že väčšina ľudí vníma infláciu cez bežný nákup,“ uviedli analytici NBS.

Pre domácnosti tak nie sú rozhodujúce iba štatistiky, ale najmä to, čo vidia pri pravidelnom nákupe. Keď zdražie chlieb, mlieko či maslo, ľudia majú silnejší pocit, že ich príjem stráca hodnotu. Aj preto sa správanie spotrebiteľov často mení skôr podľa cien v obchode než podľa celkových ekonomických ukazovateľov.

Čítaj viac z kategórie: Zo Slovenska