Predná strana obalu zavádza: Známy onkológ odhalil, čo vždy hľadá na zadnej etikete potravín

V supermarkete môže rozhodovať veľkým písmom napísané „bez cukru“, „vysoký obsah bielkovín“ či „bez pridaných nitrátov“. Oveľa viac však môže prezradiť drobný text na zadnej strane obalu, ktorý ukazuje, čo sa v potravine skutočne nachádza.

Práve tam onkológ sleduje jednu skupinu látok, ktorú si väčšina zákazníkov pri bežnom nákupe možno ani nevšimne.

Onkológ sleduje dusitany a dusičnany

Podľa webu Parade onkológ Dr. Ted A. James pri potravinách kontroluje najmä prítomnosť dusičnanu sodného a dusitanu sodného. Ide o chemické konzervačné látky, ktoré sa používajú pri niektorých potravinách na predĺženie trvanlivosti a zachovanie farby či chuti.

Nájsť ich možno najmä v spracovaných mäsových výrobkoch. Parade uvádza napríklad slaninu, šunku, párky, klobásy, salámu, pepperoni, údeniny či sušené mäso.

Dr. James upozorňuje, že pri spracovanom mäse môžu dusitany počas varenia alebo trávenia reagovať s ďalšími látkami a vytvárať nitrozamíny. Niektoré z nich môžu poškodzovať bunky a DNA, čo môže podľa odborníka v priebehu času prispievať k vyššiemu riziku rakoviny.

Zároveň však nejde o tvrdenie, že každý výrobok obsahujúci tieto látky rakovinu spôsobuje. Podľa Dr. Jamesa môžu pri spracovanom mäse zohrávať úlohu aj ďalšie procesy, napríklad údenie, solenie či samotné spracovanie potraviny.

Výskumníci sledovali viac ako 105-tisíc ľudí

Na možné súvislosti medzi konzervačnými látkami a rakovinou sa pozrela aj rozsiahla francúzska štúdia. Web eCancer informoval o výskume, ktorý analyzoval údaje 105 260 ľudí vo veku od 15 rokov zo štúdie NutriNet-Santé.

Účastníci pravidelne zaznamenávali, čo jedli, pričom výskumníci mali k dispozícii aj údaje o konkrétnych značkách potravín. Sledovanie trvalo v priemere 7,5 roka a zdravotné záznamy boli zhromažďované až do konca roka 2023.

Počas sledovaného obdobia bolo medzi účastníkmi zaznamenaných 4 226 diagnóz rakoviny. Išlo o 1 208 prípadov rakoviny prsníka, 508 rakoviny prostaty, 352 prípadov rakoviny hrubého čreva a konečníka a 2 158 ďalších nádorových ochorení.

Výskumníci analyzovali celkovo 17 jednotlivých konzervačných látok. Pri 11 z nich nenašli súvislosť s výskytom rakoviny a nepreukázala sa ani súvislosť medzi celkovým príjmom všetkých sledovaných konzervačných látok a výskytom rakoviny. Pri niektorých konkrétnych látkach však výsledky vyzerali inak.

Niektoré konzervačné látky boli spojené s vyšším rizikom

Podľa eCancer bola vyššia konzumácia viacerých konzervačných látok spojená s vyšším výskytom rakoviny v porovnaní s nižším príjmom alebo nekonzumovaním týchto látok. Napríklad celkové sorbáty, predovšetkým sorbát draselný, boli spojené so 14-percentným vyšším rizikom celkovej rakoviny a 26-percentným vyšším rizikom rakoviny prsníka.

Celkové sulfity súviseli s 12-percentným vyšším rizikom celkovej rakoviny. Pri dusitane sodnom výskumníci zaznamenali súvislosť s 32-percentným vyšším rizikom rakoviny prostaty. Dusičnan draselný bol spojený s 13-percentným vyšším rizikom celkovej rakoviny a 22-percentným vyšším rizikom rakoviny prsníka.

Celkové acetáty boli spojené s 15-percentným vyšším rizikom celkovej rakoviny a 25-percentným vyšším rizikom rakoviny prsníka. Samotná kyselina octová súvisela s 12-percentným vyšším rizikom celkovej rakoviny.

Štúdia nedokazuje, že látky rakovinu spôsobujú

Výsledky však treba čítať opatrne. ECancer upozorňuje, že išlo o observačnú štúdiu, takže z nej nemožno vyvodiť, že konkrétna konzervačná látka priamo spôsobuje rakovinu. Vedci zároveň nemôžu úplne vylúčiť vplyv ďalších faktorov, ktoré v analýze nemuseli byť zachytené. Potrebný je preto ďalší výskum, ktorý by tieto súvislosti lepšie objasnil.

Výskumníci napriek tomu upozornili, že výsledky spolu s predchádzajúcimi experimentálnymi poznatkami podľa nich podporujú ďalšie skúmanie bezpečnosti používania týchto látok. Navrhli tiež zvážiť, či by sa nemali prehodnotiť pravidlá týkajúce sa niektorých konzervačných látok.

„Bez nitrátov“ nemusí vyriešiť všetko

Zaujímavé je aj označenie „bez nitrátov“ alebo „uncured“. Podľa Dr. Jamesa z Parade totiž nemusí automaticky znamenať, že výrobok je z pohľadu spracovania mäsa bez potenciálnych rizík.

Niektoré výrobky môžu používať rastlinné zdroje dusičnanov, napríklad zelerový prášok. Aj z nich môžu podľa odborníka vznikať zlúčeniny, ktoré môžu poškodzovať bunky.

To však neznamená, že človek musí zo stravy odstrániť každú potravinu, pri ktorej sa na etikete objaví podobná látka. Dr. James zdôrazňuje skôr dlhodobý prístup a odporúča častejšie voliť menej spracované potraviny. Ako alternatívy k spracovanému mäsu Parade uvádza napríklad strukoviny, šošovicu, čerstvé ryby, kuracie či morčacie mäso, orechy, semená a tofu.

Dôležité tak nie je sledovať iba jedno veľké tvrdenie na prednej strane obalu. Práve zoznam ingrediencií a výživové údaje ukazujú, čo sa v potravine skutočne nachádza.