Slováci cítia infláciu najmä cez maslo a chlieb. Odborníci prezradili, čoho sa máme obávať najviac

Ceny chleba, mlieka či masla ovplyvňujú náladu slovenských spotrebiteľov oveľa výraznejšie, ako by zodpovedalo ich skutočnej váhe v spotrebnom koši. Na tento zaujímavý jav upozornili analytici Národnej banky Slovenska Miroslav (NBS) Gavura a Michal Marenčák v blogu Národnej banky Slovenska (NBS). Zdraženie potravín podľa nich dokáže zásadne formovať výhľad spotrebiteľov do budúcnosti, a to aj vtedy, keď celková inflácia zostáva stabilná.

Vyplýva to z interného prieskumu NBS. Potraviny a nealkoholické nápoje síce v spotrebnom koši tvoria len asi 24 %, no v mysliach ľudí majú oveľa väčšiu váhu. Kým pred inflačnou vlnou v rokoch 2021 – 2023 potraviny vysvetľovali zhruba polovicu vývoja inflačných očakávaní, v období jej vrcholu to bolo až 80 %.

Inflácia znie v ušiach Slovákov takto

„Keď sme sa na jeseň 2025 spýtali, čo najviac formovalo dojem z vývoja cien za posledných 12 mesiacov, odpoveď bola jednoznačná: potraviny a nápoje uviedlo 87 % opýtaných. Za nimi nasledovali energie a bývanie. Oficiálnu mieru inflácie spomenulo len 8 % ľudí, čo potvrdzuje, že väčšina ľudí vníma infláciu cez bežný nákup,“ uviedli analytici.

Ceny potravín sú podľa nich pri vnímaní inflácie na prvom mieste pre všetkých. Pre mladých aj seniorov, pre domácnosti s nižšími aj vyššími príjmami, pre ženy aj mužov. Rozdiely sa objavujú až na ďalších priečkach.

Tento jav má priamy dosah na správanie spotrebiteľov. Keď potraviny zdražejú, ľudia nadobúdajú pocit, že ich reálny príjem klesá rýchlejšie, a k nákupom pristupujú opatrnejšie – bez ohľadu na to, čo hovoria oficiálne štatistiky.

Tieto zistenia otvárajú základnú otázku menovej politiky: Na ktoré cenové pohyby by centrálna banka mala reagovať. „Ak ceny potravín rastú rýchlejšie ako napríklad ceny služieb alebo benzínu, môže to byť dôležitý signál pre menovú politiku. Centrálne banky ho potom môžu zohľadniť pri úvahách o tom, či zmeniť úrokové sadzby,“ priblížili analytici NBS.

Okrem potravín sú však ohrozené aj tieto oblasti

Bývanie a energie: Výdavky, ktoré domácnosti nevedia jednoducho znížiť

Zdražovanie sa však nekončí pri potravinách. Silno zasahuje aj bývanie a energie, teda položky, ktoré patria v rozpočtoch slovenských domácností medzi najväčšie. Kým pri niektorých výdavkoch vie rodina urobiť rýchle škrty, nájom, splátku hypotéky, elektrinu, plyn, teplo či vodu jednoducho neprestane platiť. Práve preto ľudia rast cien v tejto oblasti cítia veľmi intenzívne.

„Ak sa pozrieme na typickú domácnosť, tak energie a náklady na bývanie tvoria spolu s potravinami najväčšiu časť výdavkov, a aj napriek regulovaným cenám rast v tejto oblasti jasne pociťujú všetci ľudia,“ vysvetľuje finančný analytik Marián Búlik. Podľa neho infláciu zvyšujú aj rastúce ceny nehnuteľností, trhové nájomné, regulované ceny či zdraženie vodného a stočného. Pre domácnosti to znamená menej priestoru na bežnú spotrebu, rezervu aj väčšie finančné rozhodnutia.

Služby: Zdražujú nenápadne, no zasahujú každodenný život

Čítaj viac z kategórie: Ekonomika