Slovensko zažilo jedno z najteplejších liet histórie. Teplotný rekord ale nebol najväčší problém

Leto 2026 prinieslo extrémne horúčavy, rekordný počet tropických nocí aj výrazné sucho. Odborníci upozornili, že vysoké teploty zasiahli nielen ľudí, ale aj pôdu, vodu a vegetáciu.

Tohtoročné leto skončilo ako tretie najteplejšie od roku 1931, pričom jednotlivé mesiace priniesli viacero rekordných hodnôt. Vrchol prišiel v auguste, keď teplota v Dolných Plachtinciach vystúpila na 42,2 °C.

Hodnotenie letných mesiacov zverejnil Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ) na svojej tlačovej besede, zaznamenanej na Joj24. Z jeho údajov vyplýva, že problémom nebol len jeden extrémne horúci deň. 

Slovensko prepísalo historické tabuľky

Najvyššiu teplotu počas leta namerali meteorológovia 6. augusta v Dolných Plachtinciach. Teplomer tam o 15:24 ukázal 42,2 °C.

Išlo o najvyššiu hodnotu zaznamenanú na Slovensku od roku 1951. Klimatológ Peter Kajaba zároveň upozornil, že nový rekord prišiel len deň po tom, ako bol vytvorený iný rekord.

V Kamenici nad Hronom totiž 5. augusta namerali 41,4 °C. Táto hodnota prekonala dovtedajší rekord 41,3 °C z rovnakého miesta, ktorý vznikol ešte 30. júna.

Ešte zaujímavejšie vyzerá porovnanie so starším rekordom. Teplota 40,3 °C z Hurbanova z 20. júla 2007 kraľovala rebríčku takmer 19 rokov. Počas leta 2026 však bola prekonaná štyrikrát v priebehu necelých šiestich týždňov.

Horúčava pokračovala aj v noci

Ak mal človek počas leta pocit, že sa nedá poriadne ochladiť ani po západe slnka, potvrdzovali to aj čísla.

Jedným z najpamätnejších znakov tohtoročného leta bol rekordný počet tropických nocí. Pri nich podľa portálu Horúčava teplota neklesne pod 20 °C.

V celkovom letnom hodnotení SHMÚ upozornil na viaceré rekordné počty. V Holíči ich bolo až 16. Teplé noci znamenali, že po horúcom dni nemal organizmus rovnakú možnosť ochladiť sa a zregenerovať.

Najväčší problém nebol len v teplote

Vysoké teploty sprevádzal aj nedostatok zrážok. Podľa klimatológa Pavla Faška boli atmosférické zrážky počas roka šieste najnižšie a za deficit neboli zodpovedné len letné mesiace.

Počas leta sa preto prehlbovalo sucho. Jeho vrchol podľa fenológa Jozefa Rozkošného prišiel v druhej augustovej dekáde.

Dôsledky bolo možné pozorovať aj v prírode. Teplé počasie urýchľovalo dozrievanie marhúľ, sliviek a letných odrôd jabĺk. Na niektorých miestach však plody začali predčasne opadávať ešte pred dozretím.

Pôda sa zohriala takmer na 50 stupňov

Horúčavy však nezasiahli len vzduch. V Hurbanove namerali v hĺbke dvoch centimetrov teplotu až 48,8 °C.

Ide o ďalšiu premennú, ktorá ukazuje rozdiel medzi tým, čo vníma človek ako horúci deň, a tým, čo sa počas horúčav deje v celom prostredí.

Pôda počas sucha zároveň prichádza o časť svojej schopnosti zadržiavať a poskytovať vodu rastlinám. Kombinácia vysokých teplôt a nedostatku zrážok preto vytvárala náročné podmienky pre poľnohospodárstvo aj prirodzenú vegetáciu.

Pokles vody pocítilo prakticky celé Slovensko

Sucho sa napokon prejavilo aj v hydrologických údajoch.

Najväčší pokles hladín podzemnej vody zaznamenali odborníci v povodiach Moravy, Slanej a Bodrogu. Podľa hydrologičky Kataríny Kotríkovej však nešlo o problém obmedzený na niekoľko regiónov, pretože zasiahnuté bolo prakticky celé Slovensko.

Nedostatok vody pritom podľa odborníkov nebol iba problémom leta. Suchšie obdobia sa objavovali aj pred ním, čo následne zhoršilo situáciu počas najteplejších mesiacov.

Leto nebolo najdlhšou horúčavou v dejinách

Jedna otázka však človeku ostáva v hlave. Boli toto teda najdlhšie horúčavy v histórii Slovenska? A odpoveď je nie.

Tohtoročné leto nevytvorilo rekord v dĺžke jednej vlny horúčav. Jeho výnimočnosť však spočívala v kombinácii viacerých javov, ktoré sa objavili naraz.

Tohtoročné leto tak nebolo výnimočné jediným teplotným rekordom. Jeho nezvyčajnosť spočívala v súbehu viacerých javov, od vysokých teplôt až po sucho a nedostatok vody.