„Je to vrchol zbabelosti.“ Odvolávanie ministrov presunuli na január, opozícia hovorí o prvkoch diktatúry
- Odvolávanie ministrov a návrh na vyslovenie nedôvery vláde sa odkladá
- Opozícia to ostro kritizuje
- Odvolávanie ministrov a návrh na vyslovenie nedôvery vláde sa odkladá
- Opozícia to ostro kritizuje
Koalícia v stredu (10. 12.) presunula rokovanie o opozičných návrhoch na odvolanie viacerých ministrov a o vyslovenie nedôvery celej vláde na najbližšiu riadnu schôdzu, plánovanú na 27. januára.
Zástupcovia opozície žiadajú odchod ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka (Hlas-SD), ministra zdravotníctva Kamila Šaška (Hlas-SD), ministra obrany Roberta Kaliňáka (Smer-SD), ministerky kultúry Martiny Šimkovičovej (nominantka SNS), ministra životného prostredia Tomáša Tarabu (nominanta SNS) a ministra investícií Samuela Migaľa (nominant Smeru-SD), informuje TASR.
Opozícia: Koalícia zbabelcov opäť porušuje základné právo opozície
Tento krok vládnej koalície si vyslúžil ostrú kritiku z opozičných radov. „Je to vrchol zbabelosti. A pohŕdanie voličmi, občanmi Slovenska. Koalícia sa znovu zľakla a zrušila odvolávanie ministrov, ktoré dnes bolo naplánované v parlamente. Boli sme tu pripravení bojovať do noci, Ficovej koalícii sa však nechce ani pracovať, ani čeliť zodpovednosti za svoje zlyhania,“ vyhlásil predseda Progresívneho Slovenska Michal Šimečka.
Poslankyňa predsedníčka strany Za ľudí Veronika Remišová hovorí o zbabelosti koalície a priznaní viny členov vlády. Strana o tom píše v tlačovej správe. „Koalícia zbabelcov opäť porušuje základné právo opozície. Vláda, ktorá spôsobila rozvrat právneho a sociálneho štátu, ktorá sa zmieta v kŕči obludných káuz a ktorá sama o sebe je pozliepaná brutálnou politickou korupciou, opäť ušla pred zodpovednosťou voči parlamentu,“ myslí si Remišová.
„Ficov zlepenec tak pokračuje v likvidácii demokratických mechanizmov, ale hlavne priznáva vinu za marazmus, do ktorého Slovensko doviedli. Hoci vo vzťahu k Národnej rade SR opäť trápne preukázali svoju zbabelosť, účet za ich devastáciu štátu im vystavia ľudia už v najbližších voľbách,“ dodáva.
Podľa lídra Hnutia Slovensko Igora Matoviča je situácia vážna, pretože už viac ako rok opozícia nemá možnosť uplatniť svoje základné ústavné právo, konkrétne návrh na odvolanie ministrov. Matovič tvrdí, že tým Slovensko prekročilo hranice bežnej demokracie a objavujú sa prvky diktatúry, keď vládna väčšina de facto uzurpuje právo opozície uplatniť jej ústavné kompetencie.
Prieskum: Matovič je najmenej dôveryhodný politický líder
Ako sme nedávno informovali, Slováci sa opäť prejavili ako špecifickí voliči – dôvera v politických lídrov je na historicky nízkej úrovni. Nedávny prieskum agentúry Focus pre web 360tka.sk ukazuje, že väčšina respondentov nemá voči politikom takmer žiadne očakávania a nedôvera prevyšuje dôveru vo všetkých sledovaných prípadoch.
Napriek tomu sa nájdu aj výnimky, ktorých reputácia zostáva relatívne vysoká, hoci ani tie nie sú úplne bez rozporov. Prieskum zároveň ukazuje, kto si u Slovákov zachoval miernu dôveru a kde nedôvera dosahuje alarmujúce hodnoty.
Spomedzi politických lídrov si Slováci najmenšiu dôveru zachovávajú voči expremiérovi a lídrovi Hnutia Slovensko Igorovi Matovičovi, ktorému nedôveruje až 77 % opýtaných, pričom dôveru mu vyjadrilo len 21 %. Tesne za ním nasleduje Andrej Danko s 76 % nedôvery a 20 % dôvery a Boris Kollár, ktorému nedôveruje 75 % respondentov, pričom dôveru mu dáva 21 % ľudí.
Celkovo je dôvera v politických lídrov veľmi nízka. Najvyššiu mieru dôvery má prezident Peter Pellegrini, ktorému dôveruje 40 % Slovákov, no jeho nedôvera dosahuje 58 %, čo ukazuje skôr polarizované než stabilné hodnotenie.
Nasleduje Michal Šimečka (PS) s 30 % dôvery a 65 % nedôvery, podobne Branislav Gröhling (SaS) s 29 % dôvery a 62 % nedôvery. Robert Fico (Smer-SD) a Milan Uhrík (Republika) majú zhodne 27 % dôvery, pričom Fico čelí až 71 % nedôvere. Matúš Šutaj Eštok (Hlas-SD) dosahuje 25 % dôvery a 69 % nedôvery, čím sa drží v trende nízkej dôvery a vysokej nedôvery.
Prieskum sa uskutočnil v období od 11. do 18. novembra 2025 na reprezentatívnej vzorke 1 015 respondentov.
Čítaj viac z kategórie: Hlavné správy a aktuality
Zdroje: TASR, TS/Za ľudí, 360tka, Archív Startitup