Jeho krvavé činy z 90. rokov naháňali hrôzu. Černák mohol byť prvým Slovákom s doživotím, ktorého pustili na slobodu
- V Leopoldove sa dnes rozhodovalo o možnom prepustení Mikuláša Černáka
- Priznal sa k 14 vraždám a odsedel si 27 rokov za mrežami
- V Leopoldove sa dnes rozhodovalo o možnom prepustení Mikuláša Černáka
- Priznal sa k 14 vraždám a odsedel si 27 rokov za mrežami
Dnes sa v Leopoldove rozhodovalo o prepustení muža, ktorého meno naháňalo v 90. rokoch hrôzu celému Slovensku. Mikuláš Černák, bývalý boss podsvetia a odsúdený viacnásobný vrah, mohol po 27 rokoch za mrežami vyjsť na slobodu. Senát po dlhom zvažovaní rozhodol, že Mikuláš Černák ostáva za mrežami. Súd nevyhovel jeho žiadosti o podmienečné prepustenie a potvrdil, že naďalej musí vykonávať trest doživotia. Informovali sme o tom v tomto článku.
Vzostup bossa podsvetia
Mikuláš Černák sa narodil 9. decembra 1966 v Brezne. Vyrastal v obci Telgárt, kde strávil relatívne bezproblémové detstvo. Po základnej škole sa vyučil za mechanika-opravára motorových vozidiel v Banskej Bystrici, kde sa zoznámil s Milošom Kaštanom, ktorý sa neskôr stal jeho pravou rukou.
Prvý záznam v registri trestov získal Černák už v 19 rokoch, keď s Kaštanom ukradli magnetofón. Po svadbe s Ivetou Matulovou pracoval ako vodič autobusu a neskôr odišiel s bratom do Nemecka, kde si ako lesní robotníci zarobili slušné peniaze.
Zlom v jeho živote prišiel po návrate na Slovensko. V roku 1993 začal podnikať ako živnostník a v roku 1995 založil v Banskej Bystrici spoločnosť Sargon Fit Studio Shark, s.r.o., ktorá poskytovala masérske služby, solárium a fitnescentrum. Ako sme ťa už informovali, práve toto obdobie Černák označuje za začiatok svojej temnej minulosti.
„Boli to rôzne faktoringové, daňové a úverové podvody, obchody s kradnutými autami, kradnutým tovarom a podobne,“ priznal Černák vo svojej knihe.
Násilie sa stalo súčasťou jeho podnikania po založení bezpečnostnej služby S-3 (SECURITY-3). Postupne sa jeho skupina stala najobávanejšou na Slovensku. K prvej vražde sa Černák podľa vlastných slov dostal náhodou – v roku 1992 pomáhal zakopať telo Ladislava Bojkúna, ktorého zavraždil Alojz Házy.
Vraždy a korupcia
Černákova moc rástla aj vďaka rozsiahlej korupcii. „Korumpovali sme niektorých policajtov, štátnych úradníkov, regionálnych poslancov, a dokonca aj určitých prokurátorov a sudcov,“ priznal tiež v knihe.
V roku 1997 usporiadal bizarnú tlačovú konferenciu, na ktorej v obleku pred novinármi vyhlásil: „Vidíte tu nejakého bossa podsvetia?“ Len mesiac po tejto tlačovke oslavoval svoje 31. narodeniny, pričom videozáznam z oslavy sa dokonca objavil v spravodajstve televízie Markíza. Slučka sa však už zaťahovala a týždeň pred Vianocami 1997 bol Černák vzatý do väzby.
Od konca roka 1997 sa Černák na slobodu nedostal, s výnimkou krátkeho obdobia v roku 2002, keď ho podmienečne prepustili po odpykaní polovice trestu. Po zmene pravidiel sa však v roku 2003 vrátil späť za mreže.

Priznania k brutálnym vraždám
Černák bol pôvodne odsúdený za vydieranie, no v druhom súdnom procese mu prešovský súd za 6 vrážd vymeral doživotie, čo potvrdil aj odvolací súd.
Mlčanie prelomil až v roku 2015, keď sa rozhodol odhaliť pozadie viac než 36 vrážd. Vyšetrovateľom povedal všetko, čo vedel, a dokonca im ukázal miesta, kde boli pochované obete.
V roku 2010 sa priznal k vražde policajného informátora Jozefa Filipa, muža z podsvetia Jozefa Štefana, k podieľaniu na vražde Pavla Lenharta, k vraždám Milana Siposa a Emila Potascha. Jedným z najbrutálnejších činov bola vražda bývalého policajta Gustáva Slivenského, ktorého v roku 1997 dobodal v popradskom hoteli, následne mu odrezal hlavu a vystavil ju na auto ako výstrahu.
V roku 2020 sa priznal k 16 trestným činom, z ktorých bolo 14 vrážd. Okrem toho figuruje jeho meno v ďalších 18 prípadoch vrážd, ktoré sa stále vyšetrujú.
Zoznam najznámejších vrážd, ku ktorým sa Černák priznal:
| Obeť | Rok | Spôsob vraždy |
|---|---|---|
| Ladislav Bojkún | 1992 | Pomáhal pri zakopávaní tela |
| Jozef Filip | 1994 | Zastrelenie |
| Jozef Štefan | 1994 | Zastrelenie |
| Pavol Lenhart | 1997 | Spolupáchateľstvo |
| Milan Sipos | 1997 | Zastrelenie |
| Emil Potasch | 1997 | Zastrelenie |
| Gustáv Slivenský | 1997 | Dobodanie, odrezanie hlavy |
Filmové spracovanie života
Černákov príbeh sa stal predmetom viacerých kníh a filmových spracovaní. V roku 2024 mal premiéru dvojdielny film „Miki“ režiséra Jakuba Kronera, ktorý zaznamenal veľký divácky úspech. Film mapuje Černákov život od jeho začiatkov v Telgárte až po jeho vzostup na pozíciu najobávanejšieho muža slovenského podsvetia.

Napriek tomu, že bol odsúdený na doživotie, Černák zostáva v kontakte s verejnosťou. Prostredníctvom médií sa ospravedlňoval poškodeným a v roku 2018 napísal list ministrovi vnútra, v ktorom spochybnil integritu vtedajšieho policajného prezidenta Milana Lučanského.
Rozhodnutie o prepustení
Dnes vrcholilo v Leopoldove verejné zasadnutie, ktoré mohlo prepísať dejiny slovenského trestného práva. Senát Okresného súdu Trnava rozhodoval, či Černák po 27 rokoch za mrežami opustí väznicu na slobodu.
Podľa Trestného zákona môže súd odsúdeného podmienečne prepustiť, ak vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a možno od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život. V prípade doživotného trestu je to možné po odpykaní 25 rokov.
Od začiatku konania sa ukázalo, že prípad stojí na dvoch diametrálne odlišných názoroch. Riaditeľ väznice odporučil Černákovo prepustenie a znalci z odboru psychiatrie a psychológie hovoria o priaznivej prognóze.
„Nikdy netrpel vážnou psychickou poruchou,“ uviedol psychiater Ivan Dóci, zatiaľ čo psychológ Michal Chovanec zdôraznil „veľmi vysokú prognózu viesť riadny život na slobode“.

Prokuratúra sa však postavila proti. Zástupkyňa Monika Brodanská predložila stovky strán dokumentov, ktoré podľa nej spochybňujú obraz „vzorného väzňa“. Pripomenula aj výsledky staršieho testovania, podľa ktorého bol Černák označený za psychopata na štvrtej úrovni z piatich.
„Nie je to duševná porucha, ale trvalá osobnostná črta, ktorá sa nemení,“ zdôraznila Brodanská. Medzi problematické momenty, ktoré prokuratúra zdokumentovala, patrí sledovanie televízie po večierke, nález neoznačených známok či podozrenie z úplatku.
Obhajoba tvrdenia o psychopatii ostro odmietla. „Na strane prokurátorky to je na hrane disciplinárneho potrestania. Pani prokurátorka vynáša niečo, čo nemá obdoby,“ reagovala obhajkyňa. Sudca pritom upozornil, že podľa znaleckých posudkov Černák netrpí žiadnou duševnou poruchou.
Samotný Černák tvrdí, že po 27 rokoch väzenia prešiel vnútornou premenou. Ak by sa nevedel ovládať, nedokázal by podľa neho zvládať každodenný kontakt s najťažšími väzňami, povedal Černák ešte v apríli.
Na pojednávaniach ho pravidelne podporuje partnerka Monika Křivová a za jeho návrhom stojí aj občianske združenie Reštart – nový život. Jeho zástupkyňa Adina Iona Popa pripustila, že sa s Černákom stretla iba trikrát, no napriek tomu verí v jeho návrat do spoločnosti.
Ak by bol Černák podmienečne prepustený, stal by sa prvým človekom s doživotným trestom na Slovensku, ktorý by vyšiel na slobodu.
Čítaj viac z kategórie: Krimi
Zdroje: archív Startitup, archív Startitup