„Korumpovali sme policajtov aj sudcov,“ vraví mafián, ktorý ovládol Slovensko. Černákov príbeh fascinuje dodnes

Dnes sa za svet pozerá spoza mreží, na stále pôsobí dojmom, že má akýsi zvláštny nadhľad. Jeho komunikácia s verejnosťou nie je tabu, i keď dostal doživotie. Reč je o niekdajšom bossovi podsvetia, Mikulášovi Černákovi.

Prostredníctvom médií sa ospravedlňoval poškodeným. V roku 2020 sa priznal k 16 trestným činom, z ktorých bolo 14 vrážd. V roku 2009 bol odsúdený za vraždu šiestich ľudí a objednávku jednej vraždy.

Bezproblémové detstvo

Mikuláš sa narodil 9. decembra 1966 v breznianskej nemocnici. Bol to prvorodený syn, po ktorom mama Žofia a otec Mikuláš túžili dlho. Keď mal 5 rokov, narodil sa mu brat Vladimír, s ktorým strávil detstvo v obci Telgárt.

V tejto obci sa nachádza základná škola, na ktorej strávil Mikuláš svoje detstvo. Podľa jeho vlastných slov nebol zlým žiakom a jeho správanie nebolo zlé. Samozrejme, nechýbali menšie lotroviny, no tie sú súčasťou života každého chlapca. 

Po základnej škole sa Mikuláš rozhodol rodnú obec opustiť a jeho kroky smerovali do Banskej Bystrice, kde študoval na strednom odbornom učilišti. Jeho odbor bol mechanik/opravár motorových vozidiel.

Počas týchto rokov štúdia býval Černák na internáte, kde sa zoznámil s viacerými ľuďmi. Jedným z nich bol aj Miloš Kaštan, ktorý sa učil za mäsiara.

Mladá láska a prvé problémy

Cestovanie vlakom z Telgártu do Bystrice prinieslo Mikulášovi lásku. Svoju nastávajúcu opisuje ako milé a jedinečné dievča. Sympatickej, krásnej a vždy usmiatej Ivete Matulovej sa Mikuláš zapáčil a preskočila medzi nimi iskra, ktorá sa veľmi rýchlo premenila na lásku.

Tú v roku 1986 spečatili v kostole. V tom čase mali obaja z dvojice len 19 rokov. Kroky mladého páru smerovali do Telgártu. Tam sa dvojica pripojila k Mikulášovým rodičom a pracovala na hospodárstve. 

V tom istom veku sa meno Mikuláša Černáka prvýkrát objavilo v registri trestov. S Milošom Kaštanom, ktorý mal v tom čase 17 rokov, ukradli v Lučenci magnetofón. Mladíkov polícia hneď chytila a magnetofón museli vrátiť. 

Po príchode do Telgártu si Mikuláš uvedomil, že práca na družstve je náročná a zároveň mu málo zarába. Kvôli tomu začal v roku 1988 pracovať ako vodič autobusu.

V tomto zamestnaní vytrval dva roky, po ktorých sa chopil príležitosti a odcestoval s bratom do Nemecka. S Vladom pracovali ako lesní robotníci.

Aj napriek tomu, že išlo o namáhavú prácu, bratia sa snažili, pretože plat bol kráľovský. Po roku prišla do Nemecka smutná správa – bratom zomrel otec Mikuláš. Z toho dôvodu sa bratia vrátili späť do Telgártu.