Juraj a Kristína sa presťahovali na Island: „Na Slovensku sme mali ako benefit Multisport kartu, tu chodíme zadarmo pozorovať veľryby“

Island je pre mnohých len exotická dovolenková destinácia, no pre Juraja a Kristínu sa stal domovom. Ich cesta na tento ostrov nebola priamočiara. Dnes však už vedia, že práve tu našli to, čo inde hľadali márne – rovnováhu, pokoj a život v súlade s prírodou.

V rozhovore nám dvojica prezradila, ako sa z náhodného stretnutia cez Tinder stalo dlhodobé partnerstvo na ostrove sopiek a gejzírov. Porozprávali o výzvach, ktorým čelili, o rozdieloch medzi životom na Slovensku a Islande, ale aj o tom, prečo sa po dvojročnom návrate na Slovensko rozhodli definitívne vrátiť späť na sever Európy.

• Prečo sa rozhodli presťahovať na Island?
• Ako vyzerá ich bežný deň?
• Je Island naozaj tak bezpečná a funkčná krajina ako sa hovorí?
• Ako zvládajú extrémne počasie a polárne noci?
• Čo ich na živote na Islande najviac prekvapilo?

Čo vás na Islande najviac očarilo, že ste sa rozhodli tam presťahovať?

Obaja sme po dokončení vysokej školy cítili potrebu vydať sa do sveta a zažiť niečo nové. Ja (Juraj) som sa na Island dostal vlastne celkom náhodou. Mal som pracovné víza do Kanady a potreboval som si pred odchodom zarobiť peniaze, čo bolo na Slovensku pomerne náročné. Kamarát mi vtedy (rok 2014) odporučil Island ako zaujímavú možnosť, a keďže ma táto krajina vždy fascinovala (veľkú zásluhu na tom má miestna kapela Sigur Rós), rozhodol som sa to skúsiť. Po roku strávenom v Kanade som sa na Island vrátil – a už som neplánoval odtiaľto odísť.

Kristína začala svoju cestu naopak – najskôr bola rok v Kanade v rámci Working Holiday a na Island prišla na jedno leto. Mala to byť medzizastávka pred cestou na Nový Zéland. Tiež sa sem dostala vďaka kamarátom, ktorí tu už boli predtým. Práve počas toho leta v roku 2019 nás spojil Tinder, no osobne sme sa stretli až o niekoľko mesiacov, keď svet ochromila pandémia koronavírusu a my sme sa na chvíľu ocitli na Slovensku.

Už pri prvej návšteve ostrova sme obaja cítili, že Island má pre nás zvláštnu energiu. Tá surová, dramatická príroda, ticho, prítomnosť – všetko akoby zapadlo do seba. Nešlo len o krásu krajiny, ale aj o to, ako sa tu žije – pomalšie, s rešpektom k prírode a jednoduchosti. Rozhodnutie prísť sem aj spolu prišlo prirodzene – jednoducho sme cítili, že chceme byť práve tu. Celkovo je tu Juraj už deviaty rok a Kristína štvrtý.

Čomu ste sa venovali predtým, než ste sa rozhodli presťahovať na Island?

Kristína vyštudovala marketingovú komunikáciu a reklamu, no v odbore nikdy nepracovala, pretože hneď po škole odišla do Kanady v rámci programu Working Holiday. Tam začala pracovať v turizme – odtiaľ sa potom odvíjala aj jej ďalšia cesta, ktorá ju nakoniec priviedla na Island.

Juraj má vyštudovaný manažment v Bratislave a popri škole pracoval v rôznych firmách, no už vtedy ho to viac ťahalo k práci v zahraničí a k životu mimo mesta.

Čo všetko ste museli opustiť na Slovensku? Bolo ťažké vzdať sa toho?

Na Slovensku sme neboli viazaní žiadnymi záväzkami, ako napríklad hypotékou, takže z praktického hľadiska bolo presťahovanie sa pomerne jednoduché. Vyskúšali sme si spolu aj dva roky života v Bratislave (2022 – 2023), kde sme pracovali v korporátnom prostredí, no pomerne rýchlo sme si uvedomili, že tento spôsob života a ruch veľkého mesta nám nevyhovujú.

Samozrejme, chýbajú nám rodiny a priatelia – to je asi najťažšia časť. Zároveň však máme pocit, že život na Islande, v pokoji a blízkosti prírody, nám prináša viac rovnováhy, vnútornej spokojnosti a zmyslu.

 

 

 

 

 

Zobraziť tento príspevok na Instagrame

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Príspevok, ktorý zdieľa Kristína & Juraj | Island inak (@islandofili)

Ako si na Islande zarábate na živobytie? Pracujete v lokálnych firmách alebo skôr online na diaľku?

Pracujeme v 4-hviezdičkovom hoteli na severe krajiny – Kristína v hotelovej reštaurácii a Juraj na recepcii. Okrem toho Juraj pracuje aj v lokálnych geotermálnych kúpeľoch. Keď sme sa rozhodli vrátiť späť na Island, stretli sme sa na Slovensku s istými predsudkami – že opúšťame „dobré a stabilné“ pracovné miesta, aby sme išli znova pracovať do turizmu.

Na Islande však našťastie takéto predsudky neexistujú a nikto sa tu na prácu v službách nepozerá ako na niečo menejcenné. Je úplne bežné, že v turizme tu pracujú najmä cudzinci, ktorí majú vzdelanie a kvalifikáciu prevyšujúce požiadavky na tento typ práce, ale pokojnejší spôsob života je pre nich dôležitejší.

Zároveň nám práca v turizme prináša mnohé benefity, pre ktoré nemáme potrebu hľadať niečo iné. Napríklad na Slovensku sme mali ako benefit Multisport karty, zatiaľ čo tu môžeme ísť kedykoľvek zadarmo pozorovať veľryby. Ďalšou výhodou je, že pracujeme pre firmu, ktorá má hotely po celom Islande, takže máme zvýhodnené ceny na ubytovanie v rámci ostrova.

Najväčším benefitom je však to, že nám zamestnávateľ poskytuje celodennú stravu a ubytovanie za symbolickú sumu – ale o tom viac v ďalšej otázke.

Pre kamarátov a kolegov sme si dokonca ako správni Islandofili založili chat na Messengeri s názvom Aurora Alert, kde si navzájom píšeme, keď sa na oblohe objaví žiara. (Za to si Juraj vyslúžil medzi nami prezývku „aurora manažér“)

zdroj: archív/Islandofili

Aké sú vaše mesačné náklady na Islande? Koľko stojí približne bývanie, jedlo, energie a doprava v porovnaní so Slovenskom? Vychádza vám partnerský rozpočet?

Na túto otázku nie sme úplne vhodní kandidáti na relevantnú odpoveď, pretože žijeme a pracujeme na vidieku – asi 3 kilometre od malej dedinky s približne 200 obyvateľmi. Náš zamestnávateľ nám za menší poplatok poskytuje celodennú stravu a ubytovanie, takže naše základné náklady sú výrazne nižšie než u ľudí, ktorí žijú napríklad v meste.

Na Islande je ubytovanie všeobecne veľmi drahé a nájsť kvalitné a zároveň cenovo dostupné bývanie v mestách môže byť náročné. Kto sem príde čisto za zárobkom k zamestnávateľovi, s rovnakými alebo podobnými podmienkami, dokáže si mesačne odložiť pokojne aj 2 000 až 3 000 eur.

Tým, že my tu žijeme plnohodnotne, máme vlastné auto a voľný čas využívame na cestovanie a objavovanie ostrova, si síce neodkladáme až také vysoké sumy, ale na konci mesiaca sme stále schopní ušetriť slušnú čiastku. Pre nás je však dôležitejšie to, že si môžeme dovoliť žiť pokojne, bez stresu a naplno si užívať každý deň na tomto mieste.

Sme obklopení prírodou, ktorá nám každý deň pripomína, prečo sme sa rozhodli žiť práve tu. Hotel stojí uprostred vulkanickej krajiny, kde naokolo nie je nič – len ticho, jazero a lávové polia. Na jar nám popred okná pobehujú malé jahniatka, občas z práce zahliadneme polárnu líšku a výhľad sa počas roka mení ako živý obraz.

Kúpili ste si tam nejakú vlastnú nehnuteľnosť alebo sa presúvate z miesta na miesto?

Zatiaľ sme si nekúpili vlastnú nehnuteľnosť, pretože sme sa ešte úplne nerozhodli, ktoré miesto na Islande je pre nás to „správne“. Vyskúšali sme si život na juhu ostrova a momentálne je naším domovom sever. Veľmi nás však lákajú aj fjordy – byť bližšie k moru a horám – takže stále zvažujeme, kde by sme sa nakoniec usadili na dlhší čas.

Celkovo je pravda, že ceny nehnuteľností na Islande sú pomerne vysoké, najmä v mestách a turisticky obľúbených oblastiach. Platí však, že čím je lokalita odľahlejšia, tým sú ceny dostupnejšie.

Aká je mentalita miestnych ľudí? Sú Islanďania otvorení alebo skôr uzavretí voči cudzincom? Ako sa líšia od Slovákov? Napríklad o Islanďankách sa hovorí, že sú veľmi emancipované a samostatné, je to naozaj tak?

V mestách sú Islanďania uzavretejší a len tak si k sebe niekoho nepustia, no na vidieku máme prevažne pozitívne skúsenosti. Žili sme v malých dedinkách s niekoľkými stovkami obyvateľov a tam sú ľudia veľmi priateľskí a otvorení. V takýchto komunitách každý každého pozná a miestni sa radi podelia aj o svoje tradície a zvyky. Samozrejme, treba vynaložiť aj určitú snahu – napr. zapájať sa do miestnych aktivít a pozitívne tiež vnímajú, keď vidia, že sa človek učí islandsky a snaží sa jazyk aspoň občas použiť.

Vo všeobecnosti sú Islanďania k cudzincom zvedaví a otvorení, no dávajú si čas, kým si k niekomu vytvoria bližší vzťah. Keď si však ich dôveru získate, vedia byť veľmi srdeční, úprimní a priateľskí. Čo sa týka rozdielov medzi Islanďanmi a Slovákmi, na Islande je jednoznačne silný dôraz na rovnosť a samostatnosť – a to platí najmä pre ženy.

Islanďanky sú veľmi emancipované, nezávislé a aktívne v každej oblasti spoločenského aj pracovného života. Mnohé z nich zastávajú vedúce pozície, čo je tu úplne bežné a považované za samozrejmosť. Tento rok nastal historický moment, keď ženy viedli všetky hlavné verejné aj súkromné univerzity, koalície vládnych strán a mestskú radu. Zároveň zastávajú aj viaceré kľúčové národné pozície – prezidentka Islandu, premiérka, biskupka, národná policajná komisárka aj štátna prokurátorka.

zdroj: archív/Islandofili

O Islande sa tiež hovorí, že je to dokonalá krajina na život, že všetko tam skvelo funguje. Je to naozaj tak, ako sa hovorí?

Nie úplne. Island má síce mnoho silných stránok – bezpečnosť, silný sociálny systém či nádhernú prírodu – ale rozhodne to nie je dokonalý raj. Život tu má aj svoje negatívne stránky. Najväčším problémom sú vysoké životné náklady, najmä na bývanie, ktoré je drahé a ťažko dostupné. Ďalšou výzvou je počasie a dlhé zimné obdobie s nedostatkom denného svetla, čo nie je úplne pre každého.

V posledných rokoch sa pridali aj problémy s rastúcou kriminalitou, najmä medzi mladými ľuďmi v Reykjavíku a okolí, kde žijú približne dve tretiny obyvateľstva. Objavujú sa dokonca aj náznaky organizovaného zločinu, čo je na Islande pomerne nový jav.

Celkovo sa dá povedať, že Island je skvelé miesto na život – ale rozhodne nie bez problémov, ako sa to môže na prvý pohľad zdať.

Ako trávia Islanďania voľný čas? Majú nejaké špecifické zlozvyky alebo zvyky, ktoré vás prekvapili?

Islanďania trávia voľný čas veľmi aktívne a spoločensky. Najtypickejšie pre nich je, že chodia do bazénov, ktoré sa nachádzajú prakticky v každej dedine – nie však len kvôli plávaniu, ale hlavne kvôli spoločenskému životu. Tieto bazény sa nachádzajú pod holým nebom, sú celoročne otvorené a geotermálne vyhrievané, takže tam ľudia relaxujú za každého počasia. Vírivky sú miestom, kde sa stretávajú, rozprávajú o politike, práci aj počasí.

Okrem toho sú Islanďania veľmi športovo založení – venujú sa behu, cyklistike, crossfitu, v zime bežkám či lyžovaniu. Príroda im to umožňuje, takže veľa času trávia vonku. V lete často chodia oddychovať do svojich letných či víkendových chatiek a obdobie covidu ešte viac prehĺbilo ich záujem o cestovanie a kempovanie po Islande. Islanďania cestovali vždy, ale nie až tak po svojej krajine – a práve covid, ktorý celý svet uzavrel, ich k tomu nakopol.

Mnohí sa venujú aj ručným prácam – najmä štrikovaniu, ktoré je na Islande veľmi populárne. Takmer každý má doma aspoň jeden vlnený sveter Lópapeysa, často vlastnoručne upletený. A tí, ktorí nezvládajú dlhú a tmavú zimu, majú svoj osvedčený únik – Kanárske ostrovy alebo španielske pobrežie, kam Islanďania často lietajú načerpať slnko a energiu. Niektorí tam už dokonca vlastnia aj svoje dovolenkové domy.

 

 

 

 

 

Zobraziť tento príspevok na Instagrame

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Príspevok, ktorý zdieľa Kristína & Juraj | Island inak (@islandofili)

Ako vyzerá váš bežný deň na Islande?

Náš bežný deň na Islande je pokojný a úzko prepojený s prírodou. Počas pracovných dní sa snažíme aspoň na chvíľu vybehnúť von a po práci si radi oddýchneme v miestnych geotermálnych kúpeľoch. Vo voľných dňoch trávime čas mimo dedinky, pri ktorej žijeme – radi objavujeme nové miesta a často chodíme načerpať energiu k oceánu, keďže žijeme vo vnútrozemí.

Juraj sa tiež venuje islandčine a pomaly, ale isto sa v nej zlepšuje, no je to naozaj veľmi náročný jazyk. Počas dlhých zimných večerov stále s nadšením sledujeme polárnu žiaru, ktorá nás aj po toľkých rokoch fascinuje, a v lete si zas vychutnávame neskoré západy slnka.

Najbližšie väčšie mesto je od nás vzdialené približne 100 kilometrov, takže keď nám chýba mestský život, spravíme si denný roadtrip – obehneme naše obľúbené kaviarne, obchody a vybavíme, čo treba. Popri tom všetkom fotíme a dokumentujeme krajinu aj život na Islande. Postupne sa z tejto našej záľuby stal projekt @islandofili, ktorý sme založili z potreby zdieľať krásu aj realitu života na Islande – autenticky, tak, ako ju sami prežívame.

zdroj: archív/Tomáš Thurzo

Čo vás na živote na Islande najviac prekvapilo v pozitívnom zmysle?

Okrem prvej výplaty (smiech) nás na živote na Islande najviac prekvapilo, aké je všetko digitalizované a jednoduché – najmä na úradoch. Takmer všetko sa dá vybaviť online, bez zbytočného papierovania. Napríklad aj kúpa auta prebehla len pár kliknutiami medzi nami a predajcom a auto bolo okamžite oficiálne naše.

Veľmi si vážime aj pomalší spôsob života, menší stres a celkový prístup k životu. Islanďania sa často riadia mottom „Þetta reddast“, čo znamená, že „všetko sa nejako vyrieši“. Je to spôsob, ako si zachovať pokoj a optimizmus aj v náročných situáciách – a postupne sme si tento prístup osvojili aj my.

Okrem toho nás fascinovalo, ako efektívne Island využíva prírodnú energiu. Geotermálne teplo tu ohrieva domy a niekde aj chodníky, vyrába elektrinu, umožňuje pestovať zeleninu po celý rok – a vďaka tomu sú faktúry za energiu citeľne nižšie ako vo väčšine krajín Európy.

Slovenský softvér získal prestížne ocenenie. Zaradili ho medzi TOP 100 inovácií roka

Pozitívne nás prekvapilo aj to, ako Island zvládol pandémiu. V rokoch 2020 – 2021, počas úplného uzavretia ostrova, sme sa cítili dobre informovaní a mali sme dôveru v systém. Celý proces riadili odborníci, nie politici, a všetko – od testovania až po očkovanie – bolo jasné, prehľadné a bez zbytočného čakania. Vláda zároveň spustila podporný program pre ľudí zasiahnutých krízou – keď nám musel zamestnávateľ kvôli pozastavenému turizmu krátiť mzdu na 50 %, zvyšok nám doplácal štát.

Keďže na Island sa v tom čase takmer nikto nedostal (alebo len po prísnych karanténach), využili sme voľný čas na cestovanie po prázdnom juhu ostrova – mieste, ktoré je za normálnych okolností najnavštevovanejšie.

Na Islande nás tiež veľmi prekvapilo, ako dobre fungujú odbory a ako veľký vplyv majú na bežný život. Takmer každý zamestnanec je členom nejakej odborovej organizácie, do ktorej sa automaticky odvádza malá časť zo mzdy. Tieto organizácie každý rok vyjednávajú vyššie mzdy a lepšie pracovné podmienky, poskytujú právnu ochranu, pomoc pri sporoch so zamestnávateľom a ponúkajú rôzne zľavy či granty (vzdelávacie, rekreačné atď.), ktoré sme už neraz využili. Zároveň majú po celom ostrove aj svoje prázdninové domy, ktoré si členovia môžu prenajať za symbolickú sumu.

A naopak, existuje niečo, na čo ste si stále nezvykli?

Občas nás ešte dokážu prekvapiť niektoré ceny – napríklad za opravu auta alebo za jedlo a pitie v reštauráciách, najmä po prepočítaní na eurá. Ďalšou vecou je, že ak si niečo objednáte zo zahraničia, často len za clo a dane zaplatíte viac ako za samotný produkt. A keďže Island je ostrov, výber tovaru je vo všeobecnosti menší. Môže to byť nevýhoda, ale pre nerozhodných (ako napr. Kristína), je to naopak výhoda – v obchode má na výber napríklad len 3 druhy zubnej pasty, nie 15.

Po dvoch rokoch života v Bratislave, kde sme boli doslova rozmaznaní kvalitnými kaviarňami na každom rohu, nám tu chýba dobrá výberová káva.

Nezvykli sme si ešte ani na pakomáre – malé roje mušiek, ktoré sa v lete objavujú v okolí, kde žijeme. Našťastie neštípu, ale vedia byť poriadne otravné. Pozitívom donedávna bolo, že Island patril medzi len dve krajiny na svete, kde vôbec nežili komáre. To sa však zmenilo – po prvýkrát v histórii tu boli objavené tri komáre. Podľa odborníkov za tým pravdepodobne stojí globálne otepľovanie, ktoré prináša miernejšie zimy a vytvára vhodnejšie podmienky pre hmyz, aký sa tu kedysi nedokázal udržať.

 

 

 

 

 

Zobraziť tento príspevok na Instagrame

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Príspevok, ktorý zdieľa Kristína & Juraj | Island inak (@islandofili)

A čo nás vie stále najviac vytočiť, je správanie sa niektorých turistov. Zastavovanie uprostred cesty kvôli fotke, ignorovanie zákazov či riskovanie v nebezpečných oblastiach – to všetko vidíme, žiaľ, pomerne často. Island je nádherný, ale miestami nebezpečný. Bolo by fajn, keby si návštevníci viac uvedomovali riziká a rešpektovali miestne pravidlá.

Ako zvládate extrémne islandské počasie a polárnu noc?

Riadime sa heslom: „Neexistuje zlé počasie, iba nevhodné oblečenie.“ Samozrejme, keď je počasie naozaj extrémne – snehové búrky alebo silné víchrice (že až vodopády „padajú“ dohora) – zostaneme radšej doma, spravíme si príjemnú atmosféru, zapálime sviečky, a s horúcim čajom v ruke sledujeme ten armagedon vonku spoza okna. Občas sa stane, že zlé počasie spôsobí zatvorenie ciest, a vtedy je dobré mať aspoň nejaké zásoby jedla.

Úplná polárna noc tu našťastie nikdy nie je – vždy máme aspoň 3–4 hodiny svetla. Najväčšie extrémy, ktoré sme tu zažili, boli vietor o sile vyše 210 km/h a snehová búrka v júni, ktorá nás tu na 4 dni kompletne odrezala od sveta.

Musíme spomenúť aj náš obľúbený výraz – Gluggaveður (oknové počasie) – keď počasie vyzerá cez okno pekne, ale v skutočnosti vôbec nie je príjemné.

zdroj: archív/Islandofili

Ktoré miesta na Islande patria medzi vaše najobľúbenejšie a prečo?

Medzi naše najobľúbenejšie miesta na Islande určite patria fjordy, hlavne tie západné, ktoré ešte stále nepodľahli masovému turizmu. Fjordy milujeme pre ich autentickú atmosféru, malé komunity a dedinky, blízkosť mora, majestátne kopce a pokojný život, ktorý tam cítiť na každom kroku.

Ďalšou oblasťou, ktorú máme veľmi radi, je okolie jazera Mývatn, kde momentálne už tretí rok žijeme. Aj napriek tomu, že v lete je oblasť dosť zamorená pakomármi (podľa ktorých je jazero aj pomenované), je to nádherná geotermálna oblasť, ktorá vyzerá ako z inej planéty.

Veľmi sme si obľúbili aj hlavné mesto severu – Akureyri, kde sa radi mestsky vyžívame, a v zime chodíme snowboardovať, pretože tu je malé, ale zato veľmi príjemné lyžiarske stredisko s krásnym výhľadom na fjord. Zároveň milujeme aj jeho okolie, Troll Peninsula s malými dedinkami (napríklad Siglufjörður) a scénickými cestami.

Island je známy svojimi termálnymi prameňmi a gejzírmi. Ako často využívate možnosť kúpania sa v horúcej vode pod holým nebom? Aké benefity to má?

Najbližšie geotermálne kúpele máme len osem kilometrov od domu, takže ich navštevujeme veľmi často – Juraj tam chodí niekedy aj sedemkrát do týždňa. Voda je bohatá na minerály, najmä síru a oxid kremičitý, ktoré zlepšujú prekrvenie, uvoľňujú svalové napätie a prospievajú pokožke.

Okrem zdravotných účinkov má kúpanie v týchto kúpeľoch aj silný relaxačný a spoločenský rozmer. Miestni tam prichádzajú takmer každý večer, aby sa uvoľnili a stretli s priateľmi. Je to súčasť islandského životného štýlu, ktorú sme si veľmi obľúbili aj my.

Plánujete zostať na Islande natrvalo alebo je to len prechodná zastávka?

Momentálne si nevieme predstaviť život nikde inde, pretože nie sme typy ľudí, ktorí potrebujú často meniť prostredie. Veľkou výhodou dlhodobého života na Islande je stabilný sociálny systém a to, že už niekoľko rokov odvádzame príspevky do dôchodkového systému – postupne si tak vytvárame finančné zázemie do budúcnosti.

Zároveň si tu budujeme komunitu a priateľstvá, ktoré sú pre nás veľmi dôležité. Na Islande sme našli všetko, čo potrebujeme pre kvalitný a vyrovnaný život. Je v ňom pokoj, ktorý sme nikde inde nenašli – ticho, priestor a jednoduchosť. Sme minimalisti v duši a Island s tým dokonale ladí. Nie je tu vizuálny smog ani zbytočný hluk, a práve v tejto jednoduchosti sme našli svoj domov.

Čítaj viac z kategórie: Rozhovory