Juraj Karpiš: Ako som napísal ekonomický bestseller a koľko zarobil

Juraj Karpiš / 4. decembra 2016 / Biznis

Me­dzi kniž­nými best­sel­lermi ne­náj­deme len be­let­riu, ale aj od­bornú li­te­ra­túru a prí­behy a skú­se­nosti úspeš­ných osob­ností. Po­dobne ako Mi­chal Tru­ban, aj uzná­vaný slo­ven­ský eko­nóm Ju­raj Kar­piš ta­kýto best­sel­ler na­pí­sal. V knihe Zlé pe­niaze od­ha­ľuje po­za­die eko­no­mic­kej krízy, ban­kov­níc­tva a fi­nan­cií. Te­raz ti po­roz­práva o tom, ako na Slo­ven­sku na­pí­sať a vy­dať knihu, ne­prísť pri­tom o pe­niaze a nezb­láz­niť sa.

Boli dni, keď som Zlé pe­niaze pre­klí­nal. Stra­til som sa v džun­gli slov a tá­pal ako ďa­lej. Po­chy­bo­val som o kva­lite a na­dá­val si, prečo som sa do toho vô­bec púš­ťal. Bol to ťažký a dlhý pô­rod, ale dieťa mi robí ra­dosť. Rok od vy­da­nia knihy Zlé pe­niaze – sprie­vodca krí­zou je v do­mác­nos­tiach už viac než 5 000 ku­sov. Po­čty pre­da­ných kníh po­dob­ného za­me­ra­nia pri­tom na Slo­ven­sku ne­zvyknú pre­kro­čiť ti­sícku. Do­te­rajší vý­kon knihy o ne­ľah­kých té­mach je pre mňa veľmi prí­jem­ným prek­va­pe­ním.

Knihu sme si vy­dali sami v in­šti­túte INESS. V pro­cese pí­sa­nia a vy­dá­va­nia som sa na­učil niečo nie­len o sebe, ale aj o kniž­nom biz­nise na Slo­ven­sku. Nie­ktoré lek­cie sa možno zídu aj bu­dú­cim au­to­rom.

12540835_10153922873437915_334472659534840649_n

Foto: fa­ce­book.com/ju­raj.kar­pis

Nie je jedno o čom, prečo a ako

Po­divné in­ter­pre­tá­cie prí­čin krízy a za­krý­va­nie úlohy štá­tom pri­vi­le­go­va­ného a zle fun­gu­jú­ceho fi­nanč­ného sys­tému „au­to­ri­tami“ ma vy­tá­čajú. Táto emó­cia mi po­skytla ener­giu na to, aby som pro­ces pro­duk­cie knihy do­tia­hol do konca. Ne­bola to žiadna spi­so­va­teľ­ská ro­man­tika v ti­chej vile na os­trove s vo­ňa­jú­cou ká­vou na stole a vý­hľa­dom na more. Po­za­sta­viť ži­vot a ísť na au­tor­skú do­vo­lenku sa mi ne­po­da­rilo.

Obe­to­vať do­sta­točné množ­stvo ak­ti­vít, aby sa mi cez deň vy­tvo­ril nie­koľ­ko­ho­di­nový pries­tor na pí­sa­nie, bol prek­va­pivo ná­ročný vý­kon. A to som nie­kedy len ci­vel na prázdnu stránku a ne­na­pí­sal vo vy­hra­de­nom čase nič po­u­ži­teľné. Pí­sa­nie knihy je ne­vďačný pro­ces. Chýba okam­žitá spätná väzba. Či to člo­vek to­tálne zbab­ral alebo stvo­ril no­vého Har­ryho Po­ttera, sa nie­kedy do­zvie až po ro­koch. No sad­núť za stôl si musí každý deň.

Chcel som úderný ná­zov a vi­di­teľnú obálku. Téma je dosť po­nurá, se­ri­ózna a kom­pli­ko­vaná aj bez toho, aby som tomu po­má­hal množ­stvom gra­fov či od­me­ra­ným ja­zy­kom.  Grafy som si za­ká­zal a pre tých, čo bez nich ne­môžu žiť, som ich nie­koľko sto­viek ulo­žil na web­stránke knihy. Na­miesto nich som po­u­žil ilus­trá­cie An­dreja Ko­len­číka. A farba obálky z po­ličky eko­no­mic­kých kníh na­ozaj kričí.

jk-5

Foto: z ar­chívu Ju­raja Kar­piša

Kos­tra, prúd a po­zna­nie či­ta­teľa

Prvé strany som na­pí­sal v ok­tóbri 2012. To som ešte ve­ril, že za pol roka bu­dem s 300-stra­no­vou kniž­kou ho­tový. Na­ko­niec to trvalo tri roky, pri­čom zdroje na knihu som za­čal zbie­rať 5 ro­kov pred jej ukon­če­ním. Pô­rodná hmot­nosť 1000 nor­mo­strán. Ja sám som pri­bral v te­ho­ten­stve 7 kíl. Ore­zal som, čo som do­ká­zal, a zo­stalo 777 nor­mo­strán.

Zá­kladné pra­vidlo, ktoré mi o hlavu bú­šili vy­da­va­teľ­stvá a kníh­ku­pec­tvá znelo: ne­pí­sať dlhé knihy! Mnoho strán od­rá­dza či­ta­teľa a knihu pre­dra­žuje. Ver mi, že 777-stra­novú knihu nech­ceš pre­čí­tať ešte 7 krát pri jej edi­to­vaní a spra­co­vá­vaní. Ani te­raz by som ju však ne­skrá­til. To, čo som do nej na­pí­sal, je ce­lok, ktorý patrí na jedno miesto. Finty v po­dobe sé­rie sú možno lep­šie z hľa­diska opti­ma­li­zá­cie tr­žieb, ale kom­fort pre či­ta­teľa u mňa pre­vá­žil.

Aj pri tomto roz­hod­nutí mi po­mohla exis­ten­cia pev­nej a pre­pra­co­va­nej štruk­túry knihy od za­čiatku pro­cesu. Presne som ve­del, čo tam musí byť, a kos­tru som už len oba­ľo­val mä­som. Mal som tiež na pa­mäti, pre koho kon­krétne pí­šem. Ima­gi­nárny či­ta­teľ mi po­má­hal ro­biť roz­hod­nu­tia v pro­cese pí­sa­nia ohľa­dom ná­roč­nosti, ob­sahu a at­mo­sféry knihy.

Po­čas pí­sa­nia sa mi na­ro­dil syn. Ná­vrat z pô­rod­nice do deja Zlých pe­ňazí bol dlhý. Sko­čiť späť do prúdu som mal prob­lém často už i po krát­kych ví­ken­doch. Naj­lep­šie je ne­pre­ru­šo­vať a pí­sať každý deň. A keď si mô­žeš vy­brať, tak píš rad­šej be­let­riu. Alebo aj fak­to­gra­fiu, ale post-fak­tu­álnu (vy­mys­lenú). Ove­ro­va­nie a zdro­jo­va­nie fak­tov, kto­rými sú strany Zlých pe­ňazí po­siate, za­bralo veľa času.

jk-2

Foto: z ar­chívu Ju­raja Kar­piša

Vy­da­va­teľ alebo samo-vy­da­nie

Dnes si môže vy­dať knihu každý sám. Vý­ho­vorky na od­miet­nu­tie zo strany hlu­páka vo vy­da­va­teľ­stve, ktorý nie je schopný za­zrieť vo mne bu­dú­ceho He­min­gwaya, sa stra­tili. Aj samo-vy­da­nie má svoje plusy a mí­nusy. Obí­de­ním vy­da­va­teľa ne­pot­re­bu­ješ od ni­koho zvo­le­nie, mô­žeš rovno vstú­piť na trh. Ak uspe­ješ, ostane ti viac z tr­žieb. Zá­ro­veň máš plnú kon­trolu nad tým, čo v knihe je a ako bude na­ko­niec vy­ze­rať. Ak má člo­vek zlý od­had, po­divný vkus a ne­dos­ta­tok se­bak­ri­tiky, po­tom to môže byť zá­ro­veň pre­klia­tie.

Ak ne­us­pe­ješ, bude to drah­šie. Ok­rem uto­pe­ného au­tor­ského času za­pla­tíš aj účet za pro­duk­ciu a dis­tri­bú­ciu knihy. Ďal­šou ne­vý­ho­dou je, že do­pí­sa­ním knihy pro­jekt ne­končí, ale za­čína. Treba nájsť, vy­brať a kon­tro­lo­vať: re­dak­ciu a ja­zy­kovú ko­rek­túru textu, gra­fika, ilus­trá­tora, tlač, dis­tri­bú­ciu, mar­ke­ting, vy­tvo­re­nie web stránky, spra­co­va­nie e-bo­oku. Si au­to­rom, bu­deš aj pro­jek­to­vým ma­na­žé­rom, asis­ten­tom, možno po­štá­rom. Bu­deš po­tre­bo­vať miesto v ga­ráži na knihy a  po­moc ka­ma­rá­tov. Nie­koho, kto bude ko­ri­go­vať tvoje ha­luze a po­má­hať s ve­cami, ktoré ne­z­vlá­daš na vlastnú päsť.  A po­čí­taj s tým, že všetko bude tr­vať mi­ni­málne dva­krát tak dlho, ako si ča­kal, a bude to dva­krát tak drahé.

jk-3

Foto: printsc­reen/fa­ce­book.com/ju­raj.kar­pis

Samo Sato knihy ne­pre­dáva

Asi naj­dô­le­ži­tej­ším fak­to­rom pri roz­ho­do­vaní, či sa vy­kaš­ľať na štan­dardnú cestu cez vy­da­va­teľ­stvo, je otázka, či má au­tor kmeň po­ten­ciál­nych či­ta­te­ľov, kto­rých vie oslo­viť. Pre­dá­va­nie knihy je hlavne jeho zod­po­ved­nosť, kto­rej sa ale cel­kom nez­baví ani pri vy­daní kla­sic­kou ces­tou. Ak sa ne­vie au­tor pre­dá­vať sám, po­tom mu zo­stáva len dú­fať, že ho budú ve­dieť pre­dá­vať cu­dzí ľu­dia vo vy­da­va­teľ­stve.

Na­priek tomu, že ma nie­ktorí ľu­dia na Slo­ven­sku po 10 ro­koch práce v INESSe už po­znali, sna­žil som sa promo knihy ne­odf­lák­nuť. Ku knihe som po jej vy­daní spra­vil 10 roz­ho­vo­rov, vy­šli 4 re­cen­zie a de­siatky člán­kov, spo­me­nutí, od­po­ru­čení v slo­ven­ských prin­to­vých a au­di­ovi­zu­ál­nych mé­diách. Za po­sledný rok som na témy knihy ab­sol­vo­val 56 pred­ná­šok alebo dis­ku­sií. Tri per­centá náv­štev we­bo­vej stránky knihy skon­čili ná­ku­pom.

jk-1

Foto: z ar­chívu Ju­raja Kar­piša

Po­mohli priaz­nivci

Sám by som zmo­hol málo. Po­mohli mi moji ľu­dia, fa­nú­ši­ko­via, kto­rým sa moja práca páči a ktorí mi ve­ria. V úspe­chu Zlých pe­ňazí bol kmeň mo­jich ľudí kľú­čový. Ko­mu­ni­ko­val som s nimi najmä cez so­ciálne siete a knihu mnohí z nich pri­jali aj za svoj pro­jekt. Bez ná­roku na od­menu mi po­má­hali ší­riť in­for­má­cie o nej, prí­padne sami pris­peli na jej vy­tvo­re­nie v cro­wd­fun­din­go­vej kam­pani na por­táli star­to­vac.cz. Najmä vďaka nim sa tam Zlé pe­niaze s vy­zbie­ra­nými viac než 9 000 eurami stali na­jús­peš­nej­šou slo­ven­skou kam­pa­ňou.

Cro­wd­fun­ding je ok­rem po­is­te­nia proti veľ­kej strate pri vy­daní knihy aj tr­ho­vým tes­tom a vý­bor­ným ná­stro­jom mar­ke­tingu. Od­po­ru­če­nie zná­meho je stále naj­lep­šia forma re­klamy. Ka­ma­rát, dobre pla­tený a vy­ťa­žený ma­na­žér, bol (bez ná­roku na od­menu) lep­ším dis­tri­bú­to­rom než mnoho slo­ven­ských kníh­ku­pec­tiev. Po­máha však, keď úspe­chu knihy ve­ria aj kníh­kupci. Po­tom môže ob­sa­diť vzácne a dobre vi­di­teľné miesta v pre­dajni. Knihy pre­dá­vajú aj Via­noce. Kníh­ku­pec­tvá pre­dali za de­cem­ber tak­mer de­sať­ná­so­bok toho, čo pre­dali v prie­mere za me­siac v roku 2016.

jk-bl

Foto: z ar­chívu Ju­raja Kar­piša

Show Me the Mo­ney

Zbo­hat­núť na kni­hách chce veľa na­da­nia, práce a šťas­tia. To­bôž na Slo­ven­sku. Na Zlých pe­nia­zoch som nez­bo­ha­tol, no pro­jekt je tro­chu prek­va­pivo aj fi­nančný úspech, ktorý po­mo­hol fi­nan­co­vať čin­nosť INESS.

Cenu tlače knihy ovplyv­ňuje po­čet fa­rieb, kva­lita pa­piera a hlavne po­čet strán. Ten bol u mňa vy­soký, preto sa po­nu­kové ceny tla­čiarní pri ná­klade 2 000 ku­sov po­hy­bo­vali v roz­me­dzí 3,45- 4,15 eur bez DPH. Do­tlače v niž­ších ná­kla­doch sú drah­šie. K tomu ti­sícka na gra­fiku, od­mena ilus­trá­to­rovi, ko­rek­cia 2 až 4 eurá na nor­mo­stranu, pár sto­viek za re­klamu na Go­ogle Ads a Fa­ce­bo­oku, od­mena za vy­tvo­re­nie stránky či e-bo­oku. Ak si za­čal po­čí­tať po­ten­ciálne zisky, tak ešte po­čkaj.

Naj­väč­ším ná­kla­dom nie je tlač, ale od­mena dis­tri­bú­to­rovi, ktorý za­bez­pečí, že sa tvoja kniha do­stane do kníh­ku­pec­tiev po Slo­ven­sku. Po­hy­buje sa podľa toho, ako silný par­tner si a či dis­tri­bú­to­rovi za­ru­číš ex­klu­zi­vitu, asi okolo po­lo­vice ko­neč­nej ceny. Pri mo­jej ko­neč­nej cene 17,9 eura to zna­mená ná­klad pri­bližne 9 eur, čiže dva­krát viac než tlač. Preto nie­ktorí au­tori, ktorí knihu samo-vy­dajú, rie­šia dis­tri­bú­ciu vlast­nými ná­strojmi. Pre fi­nančný úspech  pro­jektu Zlých pe­ňazí boli dô­le­žití aj spon­zori pro­jektu a cro­wd­fun­ding, ktorí spolu po­kryli ná­klady tlače. Koľko je čistý zisk ce­lého pro­jektu zá­visí už len od ceny za ho­dinu mo­jej práce.

Pre pe­niaze by som sa však do Zlých pe­ňazí ni­kdy ne­pus­til. To by bol prí­liš ri­zi­kový pro­jekt.

12063603_10153733619142915_730518541130712869_n

Foto: fa­ce­book.com/ju­raj.kar­pis

Ak chceš dis­ku­to­vať na ak­tu­álne (nie­len) fi­nančné témy, pri­hlás sa na od­ber môjho mai­lo­vého týž­den­níka „Zlé pe­niaze, dobrý ži­vot“ Pre od­be­ra­te­ľov chys­tám via­nočný dar­ček v po­dobe e-book ver­zie Zlých pe­ňazí zdarma.

zdroj ti­tul­nej fo­to­gra­fie: fa­ce­book.com/ju­raj.kar­pis

Pridať komentár (0)